Vatikán 3. novembra (RV) Rivalita a márna sláva sú dva typy červotoča, ktorý oslabuje Cirkev. Treba skôr konať v duchu pokory a svornosti, bez toho, aby sme hľadali vlastný prospech. To sú v skratke slová Svätého Otca z homílie rannej svätej omše v Dome sv. Marty. Vychádzajúc z pondelkového čítania z Listu sv. apoštola Pavla Filipanom (Flp 2,1-4) pápež uviedol, že radosťou biskupa je vidieť vo svojej cirkvi lásku, jednotu a svornosť. „Táto harmónia je milosťou, uskutočňuje ju Duch Svätý, no my z našej strany musíme urobiť všetko pre to, aby sme Duchu Svätému pomohli uskutočňovať túto harmóniu v Cirkvi.“ Preto sv. Pavol pozýva Filipanov k tomu, aby nič nerobili „z nevraživosti či márnej slávy“, aby „nebojovali jeden proti druhému, ani aby sa nestavali na obdiv ako lepší od ostatných“. „Vidieť, že toto nepatrí len k našej dobe, ale má to pôvod z dávnych čias“, zdôrazňuje Svätý Otec: „A koľkokrát toto nachádzame v našich inštitúciách, v Cirkvi, napríklad vo farnostiach, v kolégiách, či nie? Rivalita, ukazovanie sa pred druhými, márna sláva. Vidieť, že sú to dva červotoče, ktoré nahlodávajú pevnosť Cirkvi, oslabujú ju. Nevraživosť a márna sláva idú proti tejto harmónii, súdržnosti. Narozdiel od rivality a márnej slávy, akú radu dáva Pavol? Píše: «Ale každý z vás, v plnej pokore» – čo treba robiť v pokore? – «nech pokladá jeden druhého za vyššieho». On sám toto cítil. Označuje sa za nehodného nazývať sa apoštolom, za posledného. Zaujíma postoj hlbokej pokory. Sám to takto cíti: zmýšľa o druhých ako o tých, ktorí ho prevyšujú“.
Pápež František dnes spomenul aj sv. Martina de Porres, „pokorného dominikánskeho brata“, ktorého si dnes Cirkev pripomína: „Jeho spiritualita spočívala v službe, lebo cítil, že všetci ostatní, aj tí najväčší hriešnici, ho prevyšujú. Naozaj to tak cítil“. Svätý Otec potom pripomenul výzvu sv. Pavla, aby nik nehľadal vlastný záujem:
„Snažiť sa o dobro druhého. Slúžiť druhým. Nuž, toto je radosťou biskupa, keď vidí, že jeho Cirkev je takáto: rovnakého zmýšľania, rovnakej lásky, jednej duše a vo svornosti. Toto je atmosféra, ktorú chce mať Ježiš vo svojej Cirkvi. Možno mať rozličné názory, to je dobre, no vždy v rámci tohto ovzdušia, tejto atmosféry pokory a lásky k blížnemu, bez pohŕdania kýmkoľvek.“
Odvolávajúc sa potom na úryvok z Evanjelia podľa Lukáša (Lk 14,12-14), pápež František dodáva:
„Je nepekné, keď v cirkevných inštitúciách, v diecéze, nachádzame vo farnostiach ľudí, ktorí hľadajú vlastné záujmy, a nie službu, ani lásku. Toto je to, o čom nám Ježiš hovorí v evanjeliu: nehľadať vlastný záujem, nerobiť veci na oplátku: ‚Ale áno, ja som ti vykonal túto službu, no ty mi teraz urob toto‛. A toto vyjadruje podobenstvom: pozvať na večeru tých, ktorí sa nám nemôžu ničím odplatiť, to je nezištnosť. Ak je v istej cirkvi harmónia, ak je tam jednota, nehľadí sa na vlastné záujmy, je tu tento postoj nezištnosti. Robím dobro, ale neobchodujem s ním.“
Pápež František nakoniec pozval k spytovaniu svedomia: „Aká je moja farnosť, aké je moje spoločenstvo? Má tohto ducha? Aká je tá moja inštitúcia? Je tento duch lásky, jednomyseľnosti, svornosti bez rivality či hľadania márnej slávy, s pokorou a so zmýšľaním o druhých ako o lepších od nás - je prítomný v našej farnosti, v našom spoločenstve? A možno objavíme niečo, čo treba zlepšiť. - A ja, v dnešný deň, ako to môžem zlepšiť?“
