Vatikán 2. novembra (RV) V deň spomienky na zosnulých Svätý Otec vo večerných hodinách navštívil hrobky pod Vatikánskou bazilikou, kde sa v rámci súkromnej pobožnosti pomodlil pri hroboch pápežov, i za všetkých zosnulých. Vo svojom poludňajšom príhovore z okna Apoštolského paláca sa modlil osobitne za tých, ktorí zomreli bez sviatostnej prípravy, za obete vojen, hladu a prenasledovania pre vieru. Povzbudil k modlitbe za množstvo bezmenných, ktorí odpočívajú v spoločných hroboch. Vysvetlil, že modlitba za zosnulých sa zakladá na viere v Cirkev ako spoločenstvo Kristovho tajomného tela. Ako povedal, najlepšou duchovnou pomocou zosnulým je slávenie Eucharistie.
*
Prinášame plné znenie príhovoru pred modlitbou Anjel Pána:
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Včera sme slávili Slávnosť všetkých svätých a dnes nás liturgia pozýva pripomenúť si zosnulých veriacich. Tieto dve slávenia sú navzájom vnútorne prepojené, tak ako radosť a slzy nachádzajú v Ježišovi syntézu, ktorá je základom našej viery a našej nádeje. Na jednej strane sa totiž Cirkev putujúca dejinami raduje z príhovoru svätých a blahoslavených, ktorí ju podopierajú v poslaní ohlasovať evanjelium, na druhej strane tak ako Ježiš zdieľa plač tých, čo trpia odlúčením svojich drahých, a tak ako on a vďaka nemu dáva zaznieť vďake voči Otcovi, ktorý nás vyslobodil spod vlády hriechy a smrti.
Včera a dnes mnohí prichádzajú navštíviť cintorín, ktorý, ako to prezrádza samotné slovo, je „miestom odpočinku“, v očakávaní definitívneho prebudenia. Je krásne pomyslieť na to, že to bude samotný Ježiš, kto nás prebudí. Sám Ježiš zjavil, že smrť tela je ako sen, z ktorého nás on prebúdza. S touto vierou sa pristavujeme – aspoň duchovne – pri hroboch našich drahých, ktorí nás mali radi a prejavili nám dobro. No dnes sme pozvaní pripomenúť si všetkých, aj tých, na ktorých si nikto nespomína. Pripomíname si obete vojen a násilia, ten veľký počet „maličkých“ sveta, zdrvených hladom a biedou, pamätáme na tých anonymných, ktorí odpočívajú v spoločných hroboch. Pamätáme na bratov a sestry, zabitých pre svoje kresťanstvo i na všetkých, čo obetovali život v službe druhým. Zverujeme Pánovi osobitne tých, ktorí nás opustili v ostatnom roku.
Tradícia Cirkvi vždy povzbudzovala modliť sa za zosnulých, osobitne obetovať za nich eucharistické slávenie: toto je najlepšia duchovná pomoc, akú môžeme dať ich dušiam, osobitne tým najviac zabudnutým. Základ modlitby za zosnulých spočíva v spoločenstve Tajomného tela. Ako zdôrazňuje Druhý vatikánsky koncil, «putujúca Cirkev veľmi dobre pochopila toto spoločenstvo celého tajomného tela Ježiša Krista, a preto si už od prvotných čias kresťanstva veľmi uctievala pamiatku zosnulých» (Lumen gentium, 50).
Spomienka na zosnulých, starostlivosť o hroby a modlitby príhovoru za duše zosnulých sú svedectvom o dôverujúcej nádeji, zakorenenej v istote, že smrť nie je posledným slovom o ľudskom údele, pretože človek je určený pre život bez hraníc, ktorý má svoj koreň a svoje naplnenie v Bohu. Obráťme sa k Bohu touto modlitbou:
«Nekonečne milosrdný Bože, zverujeme tvojej nesmiernej dobrote tých, ktorí zanechali tento svet a odišli do večnosti, kde očakávaš celé ľudstvo, vykúpené drahocennou krvou Krista, tvojho Syna, ktorý zomrel, aby nás vykúpil z našich hriechov. Nehľaď, Pane, na toľké ľudské biedy, úbohosti a slabosti, keď sa postavíme pred tvoj súd, aby bolo rozhodnuté o našom šťastí alebo odsúdení.
Obráť k nám tvoj pohľad zľutovania, ktoré sa rodí z nežnosti tvojho srdca, a pomôž nám kráčať po ceste úplného očistenia. Žiadne z tvojich detí nech sa nezatratí vo večnom ohni pekla, kde už nebude možná ľútosť. Zverujeme ti, Pane, duše našich drahých, tých osôb, ktoré zomreli bez sviatostnej posily, alebo nemali príležitosť oľutovať ani na konci svojho života. Nech sa nikto nemusí báť stretnutia s tebou, po pozemskom putovaní, v nádeji, že bude prijatý do náručia tvojho nekonečného milosrdenstva. Sestra telesná smrť nech nás nájde bdelých v modlitbe a naplnených všetkým dobrom vykonaným počas nášho krátkeho či dlhého života.
Pane, nech nás na tejto zemi nič neodlúči od teba, ale nech nás všetko a všetci podporujú vo vrúcnej túžbe odpočívať spokojne a večne v tebe. Amen» (P. Antonio Rungi, pasionista: Modlitba za zosnulých).
S touto vierou v najvyšší údel človeka sa teraz obráťme k Panne Márii, ktorá pretrpela pod krížom drámu Kristovej smrti a neskôr mala účasť na radosti z jeho zmŕtvychvstania. Nech nám tá, ktorá je Bránou do neba, pomáha stále lepšie chápať hodnotu modlitby príhovoru za zosnulých. Oni sú nám blízki! Nech nás podopiera v každodennom putovaní na zemi a nech nám pomáha nikdy nestrácať z očí definitívny cieľ života, ktorým je raj. A s touto nádejou, ktorá nikdy nesklame, kráčajme vpred!
Preložil: Jozef Bartkovjak SJ
