Vatikán 31. októbra (RV) Kresťania tak upnutí na zákon, že zanedbávajú spravodlivosť a kresťania spätí s láskou, ktorí dokonale napĺňajú zákon. O tom hovoril pápež František počas rannej svätej omše v Dome sv. Marty. V dnešnom úryvku z Evanjelia podľa Lukáša (14,1-6) sa Ježiš pýta farizejov, či slobodno v sobotu uzdravovať, no nedočká sa odpovede. Vezme teda za ruku chorého človeka a uzdraví ho. Ako uviedol Svätý Otec, farizeji postavení tvárou v tvár pravde mlčali, „no neskôr ohovárali poza chrbát... a hľadali spôsob, ako ho dostať k pádu“. Ježiš napomína týchto ľudí, ktorí „boli tak upnutí na predpisy, že zabudli na spravodlivosť“ a odmietali dokonca aj poskytnúť pomoc zostarnutým rodičom s výhovorkou, že všetko darovali chrámu. „Kto je však dôležitejší, štvrté prikázanie, či chrám?“ – pýta sa pápež František:
„Táto cesta života upnutého na predpisy ich vzďaľovala od lásky a od spravodlivosti. Dbali na predpisy, no zanedbávali spravodlivosť. Dbali na predpisy a zanedbávali lásku. Boli vzorní. Boli vzorom. Ježiš pre týchto ľudí nachádza len jedno slovo: pokrytci. Na jednej strane chodíte po celom svete a hľadáte prozelytov, a čo potom? Zavriete dvere. Ľudia uzavretosti, ľudia príliš naviazaní na predpisy, na literu zákona - nie na samotný zákon, ktorý je zákonom lásky, ale na literu zákona. Sú to ľudia, ktorí vždy zatvárali dvere nádeje, lásky, spásy. Ľudia, ktorí vedeli jedine zatvárať.“
„Cesta vernosti zákonu bez zanedbávania spravodlivosti, bez zanedbávania lásky“ – pokračoval Svätý Otec citujúc List sv. Pavla Filipanom (1,1-11) – „je opačnou cestou: smeruje od lásky k integrite, od lásky k rozlišovaniu, od lásky k zákonu“:
„Toto je cesta, ktorej nás učí Ježiš. Je úplne opačná ceste zákonníkov. A táto cesta, smerujúca od lásky ku spravodlivosti, vedie k Bohu. Naopak, tá druhá cesta -naviazanosti výlučne na zákon, na literu zákona - vedie k uzavretosti, vedie k egoizmu. Cesta, ktorá smeruje od lásky k poznaniu a k rozlišovaniu, k úplnému naplneniu, vedie ku svätosti, k spáse, ku stretnutiu s Ježišom. Naopak druhá cesta vedie k egoizmu, k nadradenému pocitu spravodlivosti, k svätosti zjavení v úvodzovkách. Ježiš týmto hovorí: ‚Vám sa páči ukazovať sa na verejnosti ako sa modlíte a postíte...‘ Preto ľuďom vraví: ‚Robte, čo hovoria, no nie tak, čo robia‛.“
Ako hovorí Svätý Otec, toto „sú dve cesty a sú tu aj malé Ježišove gestá, ktoré nám pomáhajú porozumieť tejto ceste smerujúcej od lásky k plnému poznaniu a k rozlišovaniu“. Ježiš nás berie za ruku a uzdravuje nás:
„Ježiš sa približuje: Práve priblíženie je dôkazom, že ideme správnou cestou. Lebo je to cesta, ktorú si vybral Boh na to, aby nás spasil: blízkosť. Priblížil sa k nám, stal sa človekom. Telo, Božie telo je znamením, telo Boha je znamením pravej spravodlivosti. Boh, ktorý sa stal človekom ako jeden z nás a my sa máme stávať ako tí druhí, ako núdzni, ako tí, čo potrebujú našu pomoc.“
„Ježišovo telo je mostom, ktorý nás približuje k Bohu... Nie je literou zákona, to nie! V Kristovom tele má zákon úplné naplnenie“ a „je telom, ktoré vie trpieť, ktoré za nás dalo svoj život“. „Nech nám tieto príklady, tento príklad Ježišovej blízkosti, od lásky smerom k plnosti zákona, pomôžu nikdy neskĺznuť do pokrytectva, nikdy. Je to veľmi nepekné, keď je kresťan pokrytcom. Nech nás Pán od tohto zachráni!“
