Vatikán 30. októbra (RV) Pápež František prijal dnes napoludnie v Aule Pavla VI. asi tisíc členov Katolíckeho bratstva charizmatických komunít a združení (Catholic Fraternity of Charismatic Covenant Communities and Fellowships). Katolícke bratstvo dnes popoludní začína v Ríme svoju XVI. medzinárodnú konferenciu. Svätý Otec v príhovore ocenil spoluprácu viacerých charizmatických združení, ktorú vyzdvihol ako svedectvo o jednote a osobitne spomenul niekoľko tém. Medzi nimi na prvom mieste jednotu v rozdielnosti. Pápež František pripomenul, že Duch Svätý je ten, ktorý spôsobuje rozmanitosť a utvára súčasne jednotu. Vzápätí upozornil na rozdiel medzi uniformitou a jednotou. „Uniformita nie je katolícka, nie je kresťanská,“ povedal:„Jednota nie je uniformita, nie je nutné robiť všetko spoločne, ani rovnako zmýšľať, ani stratiť svoju identitu. Jednota v rozmanitosti je niečo presne opačné. Poznávať a prijímať s radosťou rôzne dary, ktoré Duch Svätý dáva každému a dať ich všetky do služby Cirkvi. (...) Jednota je vedieť počúvať, prijímať odlišnosti, mať slobodu myslieť inak a vyjadriť to! Pri všetkej úcte k druhému, ktorý je môj brat. Nebojte sa rozdielov! Ako som už povedal v exhortácii Evangelii gaudium: «Modelom tu nie je guľa bez rozdielov vo svojich súčastiach, kde každý bod na povrchu je rovnako vzdialený od centra a jednotlivé body sa nelíšia jeden od druhého. Modelom je skôr mnohosten predstavujúci spojenie všetkých súčastí, ktoré si však zachovávajú vlastnú originalitu» (236), ale utvárajú jednotu.”
Ďalej Svätý Otec hovoril o krste v Duchu Svätom: „Cirkev potrebuje Ducha Svätého! Každý kresťan musí vo svojom živote otvoriť srdce posväcujúcemu pôsobeniu Ducha Svätého. Duch, prisľúbený Otcom, je ten, ktorý nám zjavuje Ježiša Krista. Vedie nás k osobnému stretnutiu s ním, a tak mení náš život. Máte túto skúsenosť? Podeľte sa o ňu! A aby ste sa mohli o ňu deliť, musíte ju prežívať, svedčiť o nej!“
Pápež František sa pozastavil aj pri téme kongresu ‚Chváliť a adorovať pre novú evanjelizáciu‘: „Chvála je inšpiráciou, ktorá nás udržuje pri živote, je intimitou s Bohom, ktorý v nás chválou rastie každým dňom. Pred časom som počul tento príklad, ktorý je podľa mňa veľmi vhodný: Dýchanie človeka. Dýchanie sa skladá z dvoch fáz – nádychu, nabratia vzduchu do vnútra, a výdychu, keď ho necháme vyjsť. Duchovný život sa živí modlitbou a prejavuje sa v misii: je to ako nádych a výdych. Keď vdychujeme v modlitbe, dostávame čerstvý dych Ducha a vydychujúc ohlasujeme Ježiša Krista, vzkrieseného tým istým Duchom. Nikto nemôže žiť bez dýchania. Tak je to aj s kresťanom. Bez chvály a bez poslania nežije ako kresťan.“
Spolu s modlitbou chvály ide modlitba príhovoru, volanie k Otcovi za našich bratov kresťanov prenasledovaných a vraždených, za mier v našom svete, pokračoval pápež a v závere dodal slová povzbudenia: „Chváľte Pána vždycky, neprestajne, chváľte ho stále viac a viac, ustavične. (...) Nezabudnite, že máte hľadieť na jednotu, ktorá je dielom Ducha Svätého, a nie sa báť rozmanitosti. Dýchanie kresťana, ktorý vdychuje stále nový dych Ducha Svätého a vydychuje ho do sveta, to je modlitba chvály a poslanie.“