Vatikán 15. októbra (TK KBS) Relácia po diskusii, prednesená na mimoriadnej synode biskupov generálnym relátorom, kardinálom Petrom Erdö, vyvolala vo svete veľkú diskusiu. Rozhovor kardinála s redaktorkou Agnes Gedo o tomto texte priniesol Vatikánsky rozhlas.Kardinál Erdö: Najväčšou úlohou bolo zhrnúť myšlienky z 30-40 vystúpení, lebo hoci niektorí formulovali rovnakú myšlienku, urobili to iným spôsobom: akú terminológiu teda použiť? Kde klásť dôraz? Ako štylisticky vyjadriť fakt, že tieto veci boli povedané v štyroch príspevkoch a iné v štyridsiatich? Niekedy možno povedať „mnohí navrhujú“ alebo „niektorí hovoria“, ale toto nie je vždy štylisticky možné. Zaiste, toto zhrnutie je plodom kolektívnej práce 16 expertov, určených sekretariátom, a tiež generálneho sekretára synody a osobitného sekretára asistujúceho tejto synode, ktorí spoločne a tiež dosť náhlivo pracovali, pretože termín bol jasný: v nedeľu ráno sme museli byť hotoví, lebo prekladatelia potrebovali istý čas. A takto sa zrodil daný dokument, ktorý – podľa mňa – obsahuje aspoň principiálne témy diskusie. Zaiste, že každý môže povedať, že niektorý uhol pohľadu alebo niektorý prvok tu ešte chýba: no práve na to sú tu jazykové skupiny, menšie krúžky - teraz pracujú na tom, aby pripravili návrhy na zmeny textu, na doplnenie, vylepšenie... Teda tento text predstavuje prostrednú fázu synodálnej práce, nie je ešte plodom celej synody. Dúfame, že po diskusiách tohto týždňa dospejeme k záverečnej správe, ktorú môže schváliť veľká väčšina. O to viac, že tento text nebol ani textom, o ktorom by sa hlasovalo, ale je to akýsi priebežný text pre ďalšiu prácu. Myslím, že záujem svetových médií bol taký veľký preto, že videli v niektorých odsekoch viac, ako tam bolo skutočne povedané. Preto si myslím, že počas tohto týždňa dospejeme aj k väčšej jasnosti, ktorá neponechá dvojznačnosť v jednotlivých kapitolách. A to aj preto, že veriaci potrebujú jasný hlas, povzbudenie, učenie: jasný hlas, ktorý ich usmerní aj preto, aby potom mohli o tom hovoriť vo svojich diecézach, v partikulárnych cirkvách. Teda dúfame, že konečný text bude jasný a uspokojivý pre všetkých.
Agnes Gedo: Máme očakávať konkrétne odpovede?
Kardinál Erdö: Isteže nie! Funkciou tohto zasadania synody nie je dať konkrétne odpovede, ale predložiť otázky a zhrnúť argumenty a návrhy. No ešte nie odpovede…Vo svetle tohto všetkého sa pripraví nasledujúca synoda a tiež budúca synoda schváli nejaký text, to však ešte nie je text Učiteľského úradu. Môže sa ním stať, ak ho Svätý Otec schváli, alebo vydá svoj dokument na základe všetkých týchto správ. Uvidíme, ako Svätý Otec použije výsledky týchto prác. Avšak je veľmi povzbudzujúca a posilňujúca prítomnosť Svätého Otca na všetkých diskusiách. V mnohých malých skupinách, pretože práce prebiehajú paralelne...
Agnes Gedo: Svätý Otec dobre pozná všetky tieto príspevky a všetko, čo sa deje počas synody…
Kardinál Erdö: Či vie všetko, čo sa deje, to neviem; ale všetky príspevky pozná: počul všetko a všetko videl, aj tón v akom sa diskutuje, ktorý je stále veľmi úctivý. Všeobecný dojem je ten, že všetci chcú dobro Cirkvi. Chceme plniť poslanie, ktoré sme prijali od Pána: odovzdávať posolstvo Ježiša Krista, nie vymýšľať iné posolstvo. On musí byť v centre a poznanie jeho pravého učenia musí byť rozhodujúcim hľadiskom.
Agnes Gedo: Takže hovoriť o nejakých frakciách, o rozličných uhloch pohľadu, či o skupinách, ktoré sú proti sebe – ako sa to zvykne v politike, to je pomýlené?
Kardinál Erdö: Rozličné uhly pohľadu tu sú. Prečo nie? Môžu byť. Aj pretože bez toho by neexistoval dialóg. Ale frakcie v zmysle politických strán, ktoré bojujú o moc - nevidím žiadny náznak, že by to tak bolo.
Agnes Gedo: Čo sa očakáva od budúcej synody?
Kardinál Erdö: Veľké povzbudenie pre manželstvo a rodinu. Povzbudenie, ktoré môže mocou viery vyzdvihnúť pravdu, krásu, dôležitosť rodiny v živote ľudstva: to potrebujeme! Aj keď je život dnes veľmi bláznivý, aj keď existujú mocné tendencie, ktoré podporujú izoláciu, individualizmus, my sme povolaní žiť v spoločenstve: ľudské spoločenstvo bez rodín nie je skutočne ľudské! Toto posolstvo musí dôjsť do našich farností. Existujú spoločenstvá zložené z veriacich rodín, z rodín aj s početným potomstvom, ktoré sa dnes zdajú byť značnou silou vo všetkých častiach sveta: ako pomôcť vytvoreniu nových kresťanských rodín prostredníctvom týchto komunít? Prostredníctvom ich svedectva, ich účasti na formácii, ale aj prostredníctvom kultúry priateľstva: spoločnej modlitby, spoločného čítania Biblie a vzájomnej pomoci v konkrétnych problémoch života ako je nezamestnanosť, choroba, alebo manželská kríza... Už vidíme konkrétne, aký má táto sila nový a rozhodný hlas. Dúfam, že budúca synoda môže ešte vyzdvihnúť tento základný aspekt.
