Pastoračná starostlivosť a kánonické možnosti pre výzvy týkajúce sa manželstva

Manželstvo a rodina patria k najvzácnejším dobrám ľudstva. Keďže boli chcené Bohom už pri samotnom stvorení (por. Gn 1-2), sú vnútorne nasmerované tak, aby dosiahli svoje zavŕšenie v Kristovi (por. Ef 5) - a potrebujú jeho milosť, aby mohli byť uzdravené z rán hriechu (por. Gaudium et Spes, č. 47) a vrátiť sa k svojmu "počiatku" (por. Mt 19,4), teda k plnému poznaniu a integrálnemu uskutočneniu Božieho plánu (Familiaris Consortio č. 3).

Súčasná kríza rodiny sa v mnohých oblastiach, a často aj medzi samotnými kresťanmi, vyznačuje veľkým nahromadením morálnych a duchovných problémov a utrpením, ktoré presahuje oblasť bežných ťažkostí vlastných každej rodine - pretože súčasťou tejto krízy je zvyčajne vzdialenie sa od Boha ako aj vzájomné vzdialenie sa milovaných osôb.

Sú to situácie, ktorých počet narastá a pri ktorých koreni sa bezpochyby stretávajú aj ekonomické a sociálne príčiny - ako aj rýchle kultúrne premeny. V súčasnom svete stále existujú skutočnosti, ktoré podporujú hodnotu nerozlučnosti manželstva, avšak nechýbajú ani nebezpečné a negatívne faktory: "Voči tajomstvu lásky Ježiša Krista a jeho prikázaniu ohľadom nerozlučnosti a vernosti, sa veľká časť súčasnej spoločnosti stavia s odlišným postojom: ten vychádza z kultúry imanencie a konzumu, ktorá smeruje k zneváženiu a výsmechu manželskej vernosti - de facto ju rozličnými spôsobmi narušuje - a s ľahkosťou prichádza k rozvodu, k "novému manželstvu" a k spolužitiu bez náboženského či občianskeho záväzku" (Pastorácia rozvedených a znovusobášených, č. 5), ba až k určitému spôsobu odmietnutia samotnej inštitúcie manželstva ako takej.

Z názvu a predmetu tohto príhovoru vyplýva, že bude zameraný viac na kánonický rozmer pastoračnej starostlivosti, v rámci ktorého sa musí dotknúť negatívnych situácií v živote manželov a rodín.

Spojenie medzi právom a pastoračnou starostlivosťou prednedávnom zdôraznil Svätý Otec František v príhovore Rímskej rote, ktorý predniesol 24. januára 2014, s dôrazom na vykonávanie jurisdikcie: "Právny a pastoračný rozmer cirkevnej služby nie sú v opozícii, pretože oba smerujú k uskutočneniu tých istých cieľov a k jednote vlastných činností Cirkvi. Právna činnosť Cirkvi, ktorá je službou pravde v spravodlivosti, má hlboko pastoračný rozmer, pretože jej cieľom je dobro veriacich a budovanie kresťanského spoločenstva."

Správna integrácia medzi širokou oblasťou pastorácie a viac špecifickým právnym rozmerom je uskutočniteľná - podľa trvalého učenia pápežov - na základe hľadania a poznania pravdy, teda poriadku vpísaného do vecí. Pastoračná činnosť, ktorá by sa vyhýbala účinnému spoznaniu toho, čo je spravodlivé, by sa zakladala len na svojvoľnosti a subjektivite.

Znamená to, že je predovšetkým potrebné chrániť tú koncepciu osoby a manželstva, ktorú kresťanské myslenie vypracovalo a rozvinulo na základe integrovania osobitnej schopnosti rozumu, opierajúceho sa o vieru. Nijaká prax, ktorá je v rozpore s kresťanskou koncepciou osoby a manželstva, teda nemôže byť skutočne pastoračnou.

Hľadanie a rešpektovanie pravdy vzťahujúcej sa na situácie poznačené utrpením, krízami vo vzťahoch a tiež rozpadmi manželstiev si vyžaduje schopnosť realistickým spôsobom rozpoznať skutočnú situáciu daných osôb - tak ako sa nachádzajú vo svojej konkrétnej existenčnej situácii. Možno pochybovať o pastoračnej kvalite takej cirkevnej praxe voči rodinám nachádzajúcim sa v ťažkostiach, ktorá by bola nejednoznačná vzhľadom na ich reálnu situáciu, a teda by sa nachádzala v zahmlenej pozícii vzhľadom na ich skutočnú situáciu z pohľadu cirkevnej disciplíny.

Svätý Otec František viackrát spomenul silný obraz Cirkvi ako poľnej nemocnice. Sprevádzanie, o ktorom tu hovoríme, je práve jedným prejavom takejto starostlivosti: snaží sa o liečenie rán získaných v životnom boji. Táto analógia nám umožňuje identifikovať základné pravidlo liečby: dobrá pomoc a dobré sprevádzanie pozostávajú na prvom mieste zo správneho diagnostikovania rany alebo nemoci, ktorú treba uzdraviť a z následného aplikovania adekvátneho liečivého prostriedku.

Pri sprevádzaní rodín v ťažkostiach bude potrebné správne rozlíšiť, o aký typ utrpenia v nich ide a potom rešpektovať aj určité odstupňovanie či postupnosť navrhovaného zásahu.

Je veľmi pravdepodobné, že medzi možnými modalitami pastoračnej odpovede na situáciu manželskej a rodinnej krízy bude aj možnosť spochybnenia samotnej platnosti manželského zväzku: bolo by však neobozretné okamžite navrhnúť takúto možnosť pri prvých manželských ťažkostiach.

Bohužiaľ, v praxi sa niekedy stretávame práve s takouto chýbajúcou postupnosťou alebo odstupňovaním pri ponuke pastoračných riešení, ktoré sú k dispozícii - takmer hneď sa pristupuje k diskusii o platnosti manželstva, ktoré prechádza krízou. Azda aj v tom sa dá pozorovať istý zmätok v rámci problematiky možného zisťovania neplatnosti manželstva a pastoračnej starostlivosti o rozvedených a znovusobášených.

Doprevádzanie rodiny predovšetkým v situáciách krízy

V úvode Instrumentum laboris synody o rodine čítame: “V dnešnej dobe rozšírená kultúrna, spoločenská a duchovná kríza predstavuje výzvu pre evanjelizáciu rodiny, ktorá je živým jadrom spoločnosti a cirkevných spoločenstiev. Cirkev výrazným spôsobom cíti svoje povolanie ohlasovať všetkým Boží plán týkajúci sa manželstva a rodiny. V rámci tohto úsilia sa Cirkev má snažiť poskytnúť podporu a sprevádzanie - na všetkých úrovniach - vo vernosti Pánovmu povereniu ohlasovať krásu rodinného života (por. Instrumentum laboris, úvod).

Aktivita pastoračnej starostlivosti o rodinu je v diecéze zvyčajne koordinovaná centrami pre pastoračnú starostlivosť o rodinu, ktoré podporujú a koordinujú diecéznu sieť pracovníkov na poli rodinnej pastorácie - kňazov i manželských párov. Títo pastorační pracovníci napomáhajú vo farnostiach starostlivosti o manželské páry a rodiny, ktoré prichádzajú do spoločenstva so žiadosťou o vyslúženie sviatostí, a pripravujú evanjelizačné a katechetické programy. Doprevádzajú rodiny na ich ceste viery a pri začleňovaní sa do farského spoločenstva. Tieto aktivity možno pokladať za riadne pastoračné sprevádzanie.

Koncept doprevádzania má určite súvis s bežnými podmienkami života osôb, a jeho súčasťou je tiež aspekt, ktorý možno označiť ako patologický - pretože sa týka situácií utrpenia a manželskej krízy.

Pastoračný postoj Ježiša a jeho aplikácia do dnešných čias zo strany Cirkvi si vyžaduje rozvoj pastoračnej činnosti charakterizovanej prijatím a milosrdenstvom voči všetkým.

V tejto súvislosti sa javí ako mimoriadne dôležitá ochota kánonistov, kňazov i laikov, kompetentných a zároveň pastoračne citlivých.

Ak by sa v niektorých situáciách manželskej iregularity prejavili náznaky alebo eventuálna existencia závažných motívov pre vyhlásenie manželskej nulity, pravda a pastoračné milosrdenstvo si vyžadujú, aby sa doprevádzanie veriacich uskutočnilo aj prostredníctvom pomoci pri overovaní toho, či ich manželstvo uzatvorené pred tvárou Cirkvi je alebo nie je platné. Samozrejme, je nevyhnutné sa vyhnúť unáhleným záverom, ktoré by mohli viesť ku škodlivým ilúziám alebo zamedziť objasneniu, ktoré je užitočné na presvedčenie sa o slobodnom alebo manželskom stave danej osoby, ako aj pre pokoj vo svedomí.

Ide tu o veľmi aktuálnu výzvu špecializovaného doprevádzania. Aj Instrumentum laboris synody v bode 104 spomína viaceré odpovede biskupských konferencií, ktoré hovoria, že týmto osobám často chýba špecifická asistencia. Diecézy, okrem toho, že majú umožňovať prístup ku kompetentným cirkevným tribunálom, mali by zároveň zabezpečovať dostatočný počet poradcov a zaistiť ich prítomnosť na celom území diecézy. V každom prípade by bolo dobre, aby kvalifikovaná služba vypočutia a poradenstva bola zabezpečená v diecéznych kúriách, alebo v centrách pre pastoráciu rodiny či v rámci regionálnych tribunálov, na ktoré by sa mohli obrátiť daní veriaci - predovšetkým vtedy, keď ide o zložité situácie.

Niektoré možnosti zrýchlenia procesu, ktoré ponúka platná normatíva

Základnou podmienkou spravodlivého procesu a neustálym cieľom každého zákonodarcu (cirkevného alebo občianskeho) je umožniť čím rýchlejší, dynamickejší proces, bez nadbytočných formalít.

Cirkevná normatíva sa zo svojej strany snaží byť čo najdôslednejšia pri úpravách tohto základného prejavu procesnej služby: "Sudcovia a tribunály sa majú starať, aby sa pri neporušení spravodlivosti všetky kauzy skončili čo najskôr a aby v tribunáli prvej inštancie netrvali dlhšie než rok, v tribunáli druhej inštancie dlhšie než šesť mesiacov." (CIC kán. 1453; CCEO kán. 1111; istr. Dignitas connubii čl. 72).

Svätý Otec František ukázal, že jedna z otázok, s ktorými bude potrebné sa zaoberať počas dvoch synod biskupov o rodine, je snaha o čo najplynulejší proces, ktorý by dokázal garantovať ochranu nerozlučnosti manželstva (por. Svätý Otec František, Stretnutie s rímskym klérom v Bazilike sv. Jána v Lateráne, 16. septembra 2013). Učenie Cirkvi si často kládlo otázku ako čo najviac zjednodušiť a zrýchliť kauzy vyhlasovania nulity manželstva.

Rozšírenie praxe rozhodovania jedného sudcu

Vychádzajúc zo všeobecného princípu, že v kánonickom poriadku je sudca obyčajne "monokratický", teda jeden (por. kán 1419 par. 1, 1420 par. 1, 1424), kánon 1425 par. 1 vymenúva príčiny, pre ktoré je taxatívne vyžadované kolégium najmenej (por. kán. 1425 par. 2) troch sudcov. Ide o kauzy týkajúce sa puta posvätnej vysviacky a manželského zväzku.

Proces pred kolégiovým tribunálom si nevyhnutne vyžaduje viac času, niekedy oveľa viac v porovnaní s procesom pred jediným sudcom. Kvôli nedostatku sudcov, ktorí by sa na plný úväzok venovali sudcovskému úradu, kolegialita môže spôsobiť časté a výrazné oneskorenia pri rozhodovaní v procesoch týkajúcich sa manželstva.

Biskupské konferencie sa môžu domnievať, že omeškania v procese rozhodovania znemožňujú využitie kolegiálnych tribunálov, a preto umožniť, aby - kým pretrváva takáto nemožnosť na prvom stupni - v kauze manželskej nulity rozhodoval jeden sudca - klerik, ktorému má pomáhať - tam, kde je to možné - jeden prísediaci, laik alebo klerik (por. CIC kán. 1425 par. 4; CCEO kán. 1084 par 3; DC čl. 30 par. 3).

Kumulácia funkcií predsedu, vyšetrovateľa a predkladateľa šetrí čas a umožňuje hlbšie poznanie dôkazov zo strany toho, kto v kauze rozhoduje, ale aj sprostredkuje adekvátne vedomie o tom, či sa dospelo alebo nedospelo k poznaniu pravdy. Jediný sudca sa nemusí zhodovať s inými pri vynášaní rozličných kolegiálnych rozhodnutí, zjednodušuje prechod z jednej fázy do druhej daného procesu, urýchľuje rozhodovaciu fázu a vydanie definitívneho rozhodnutia, atď.

Pri jedinom sudcovi je však potrebné posilniť vplyv prísediaceho. Táto funkcia môže byť zverená obozretnému laikovi (mužovi alebo žene), ktorý má isté poznanie právneho rozmeru manželstva a nevyhnutných procesných náležitostí (por. CIC kán. 1423 par. 4; CCEO kán 1359 par. 4; DC čl. 30 par. 3).

Žiadosť o vyhlásenie nulity manželstva zo strany oboch stránok

Žiadosť o vyhlásenie nulity manželstva zo strany oboch manželov (tzv. aktívne lítiskonzorcium) je nielen možná, ako to definuje platná normatíva (por. CIC kán. 1674-1676; CCEO kán. 1360 n. 1, 1134; DC čl. 92 č. 1, 102) ale sa ukazuje byť aj veľmi vhodnou, pretože odráža skutočnosť a tiež preto, že umožňuje zjednodušenie rozličných plnení úradných náležitostí a okrem toho skracuje určité procesné termíny: napr. tie, ktoré sa týkajú tzv. zhodnej pochybnosti (por. CIC kán. 1513, 1677; CCEO kán. 1195, DC čl. 135, 137) publikovania spisov (por. CIC kán. 1559, 1598, 1678; CCEO kán. 1240, 1281, 1364; DC čl. 139, 229, par. 3, 233, 236) conclusio in causa (por. CIC kán. 1399; CCEO kán. 1282; DC čl. 237) alebo diskusie (por. CIC kán. 1601-1606; CCEO kán. 1284-1289; DC čl. 240, 242-245).

Používanie nových technológií pri zhromažďovaní dôkazov

Používanie nových technológií pre zaznamenávanie údajov, zbieranie dôkazov, atď. môže mať výrazný vplyv tak na šetrenie času a energie ako aj na to, že prešetrenie kauzy bude efektívne slúžiť pre spoznanie pravdy. Kánon 1527 par. 1 CIC (CCEO kán. 1208, par. 1) umožňuje vyšetrovateľovi kánonického procesu prijať dôkazy informatického charakteru: "Môžu byť prijaté dôkazy akéhokoľvek typu, ak sa zdajú byť užitočné pre vyšetrovanie kauzy a sú legálne", ak sa skonvertujú do tradičnej písomnej podoby na papier, s podpismi, ktoré vyžaduje zákon.

Ďalšia možnosť, ktorá by si mohla zaslúžiť pozornosť, sa týka podmienok nevyhnutných pre efektívnosť, procesnú istotu a platnosť vypočúvaní cez video-konferencie, keď sa osoba, ktorá má byť vypočúvaná, nemôže dostaviť do sídla tribunálu (napríklad kvôli predĺženému pobytu v zahraničí). Jednotlivé rekvizície, predovšetkým ak je nevyhnutné prekladať dokumenty, veľmi spomaľujú proces, a neraz ho robia nadmieru ťaživým. Bolo by teda vhodné pripraviť ustanovenia ad experimentum týkajúce sa tvorby, získavania, skladovania, odovzdávania, atď. - elektronických dokumentov procesnej podstaty.

Možnosti "de iure condendo" pre zrýchlenie procesov vyhlasovania nulity manželstva:

“Z-administrovanie" káuz manželskej nulity. Návrh kardinála Waltera Kaspera na konzistóriu 20. februára 2014.

V posledných mesiacoch sa zoširoka debatuje o tzv. “z-administrovaní" káuz manželskej nulity (t.j. o posudzovaní týchto káuz administratívnou, nie súdnou cestou, pozn. prekl.).

Toto “z-administrovanie" by bolo problematické, ak by malo znamenať, že cirkevná autorita disponuje právomocou (typickou pre administratívnu moc) vyhlasovať za neplatné manželstvá, ktoré sa rozpadli - lebo bránia rozvedeným a znovusobášeným prijímať sviatosti pokánia a Eucharistie, teda sviatosti, po ktorých intenzívne túžia.

Aj keby boli kauzy manželskej nulity zverené tomu, kto formálne nie je sudcom, a teda by daný proces mohol byť považovaný za "administratívny", daná osoba (autorita) nemôže mať nijakú právomoc "anulovať" (ustanovujúcim spôsobom) manželstvo - aj keď by to malo byť - mylne - pokladané za "pastoračne vhodné" zo strany danej autority, lebo jej rozhodnutie v celej veci môže mať len "deklaratívny" (t.j. vyhlasujúci) charakter. Autorita Cirkvi, sa pri používaní administratívnej alebo súdnej moci musí v tomto prípade obmedziť len na "vyhlásenie" - tak, keď s morálnou istotou konštatuje, že manželstvo skúmané v kánonickom procese nikdy "neexistovalo" (a teda ho vyhlasuje za neplatné) - ako aj, keď túto nulitu nekonštatuje, a teda napriek tomu, že manželstvo evidentne zlyhalo tvrdí, že je potrebné ho pokladať za platné so všetkými dôsledkami (por. CIC kán. 1060; CCEO kán. 779).

Bez ohľadu na to, či ide o proces definovaný ako "administratívny" alebo "súdny" - pretože to, čo je dôležité, je podstata, a nie "meno" - sú pre rešpektovanie deklaratívnej podstaty potrebné aspoň nasledovné prvky:

1) čestné zozbieranie dôkazov, ktoré umožní tomu, kto má rozhodovať, aby spoznal pravdu o platnosti alebo nulite manželstva, nie o jeho zlyhaní.

2) aby na tomto zozbieraní mohli spolupracovať obaja manželia, predložiac texty, dokumenty, atď., lebo práve oni najlepšie poznajú svoje vlastné manželstvo, a teda nemôžu byť vynechaní z overovania jeho platnosti. Okrem toho je nevyhnutné, aby boli zozbierané aj ďalšie dôkazy, ktoré potvrdia to, čo hovoria manželia - aby sa zabránilo, podľa učenia Benedikta XVI., tzv. nelegitímnej "autodeklarácii" nulity manželstva zo strany samotných manželov.

3) aby všetky poskytnuté dôkazy poznali obaja manželia, a mohli tak prezentovať aj svoje vlastné dôkazy proti tým, ktoré nepokladajú za pravdivé.

4) aby bolo nulitu možné vyhlásiť len vtedy, ak o nej má príslušná autorita morálnu istotu. Ako povedal svätý Ján Pavol II, nijaký sudca nemôže vyniesť rozsudok o nulite manželstva, ak predtým nenadobudol morálnu istotu o existencii tejto nulity. Na rozhodnutie o kauze nestačí len pravdepodobnosť. O každom ústupku v tomto ohľade by platilo, že ak sa stane bežnou praxou, vyrovná cestu pre zavedenie rozvodu do Cirkvi - len pod iným menom, čiže ako vyhlásenie nulity manželstva (por. Sv. Ján Pavol II., Príhovor Rímskej rote, 4. februára 1980, č. 6).

5) aby v prípade, že jeden z manželov alebo obhájca zväzku považuje rozhodnutie za nespravodlivé, mohol ho napadnúť pred inou autoritou, ktorá je skutočne nezávislá od tej predchádzajúcej.

Kto súdi, nemôže ani ignorovať, ani opomenúť vyššie spomenuté prvky nevyhnutné pre dodržanie spravodlivosti pri rozhodovaní o nulite manželstva. Poznanie a rozvážne aplikovanie na konkrétny prípad takých motívov, pre ktoré môže byť manželstvo neplatné, musí byť prítomné tak v prípade, keď ten, kto rozhoduje, je riadne menovaný sudca, ako aj vtedy (podľa alternatívy navrhnutej kardinálom Walterom Kasperom pri príležitosti Konzistória vo februári 2014), ak je to "kňaz s duchovnou alebo pastoračnou skúsenosťou, ako penitenciár alebo biskupský vikár", ktorému biskup zveril túto úlohu.

Problémom zostáva, že takýto kňaz musí aplikovať nevyhnutné prvky procesu. Kto by nemal danú kompetenciu, nemohol by zaručiť typickú deklaratívnu podstatu procesu manželskej nulity a, veľmi ľahko, by mohol upadnúť do omylu, o ktorom hovorí aj samotný kardinál Kasper: "Bolo by chybou hľadať riešenie problému vo veľkorysom uvoľnení postupu pri vyhlasovaní nulity manželstva. Vytvoril by sa nebezpečný dojem, že Cirkev postupuje nečestným spôsobom a v skutočnosti umožňuje rozvody".

Svätý Ján Pavol II. a Benedikt XVI. vo viacerých príhovoroch Rímskej rote zopakovali a pápež František v roku 2014 potvrdil, že skutočný pastoračný charakter rozhodnutia závisí od rešpektovania jeho deklaratívnej podstaty ohľadom pravdy o platnosti alebo neplatnosti manželstva, nie ohľadom jeho zlyhania:

"Chcel by som [...] zdôrazniť, že tak spravodlivosť ako aj láska si vyžadujú, aby sme milovali pravdu a ich súčasťou je nevyhnutne aj hľadanie pravdy. Predovšetkým, láska si spojenie s pravdou vyžaduje ešte intenzívnejšie. "Obhajovať pravdu, s pokorou a presvedčivo ju predkladať a životom o nej vydávať svedectvo, sú náročné a nenahraditeľné formy lásky. Veď láska sa „raduje z pravdy“ (1 Kor 13, 6)" (Caritas in veritate, č. 1). " Bez pravdy láska ľahko skĺzne do sentimentalizmu. Láska sa stáva prázdnou škrupinou, ktorú možno ľubovoľne naplniť. V kultúre bez pravdy to znamená ohrozenie lásky. Stáva sa obeťou emócií a svojvoľných názorov, zneužívaným slovom, ktoré napokon nadobúda celkom opačný význam. " (Caritas in veritate, č. 3) (por. Benedikt XVI, Príhovor Rímskej Rote, 29. januára 2010).

Povinnosť dvoch rovnakých rozsudkov

Zákonodarca disponuje iste efektívnym spôsobom na zrýchlenie riešenia káuz manželskej nulity: môže zrušiť povinnosť dvoch rovnakých rozsudkov a zveriť silu kvázi-rozsudku prvému rozsudku pro nullitate matrimonii bez odvolania, čím ho urobí vykonateľným, a tak umožní stránkam slávenie nového manželstva.

Je však nevyhnutné pripustiť, že zrušenie povinnosti dvoch rovnakých rozsudkov by niekedy mohlo pôsobiť ako prijatie rozhodnutí istých tribunálov, ktoré často vynášajú rozsudky majúce "rozvodového" ducha - ako svätý Ján Pavol II. a Benedikt XVI. viackrát naznačili. Napríklad v príhovore Rímskej rote v roku 2008 Benedikt XVI. spomenul existenciu "miestnych jurisprudencií", ktoré sa stále viac vzďaľujú od spoločnej interpretácie pozitívnych zákonov a dokonca aj od náuky Cirkvi o manželstve.

Ak by toto zrušenie zákonodarca pokladal za užitočné, bolo by potrebné garantovať nenarušené právo na odvolania sa manželskej stránky alebo obhajcu zväzku, ktorí nesúhlasia s prvým rozsudkom v prospech nulity manželstva. Mohlo by tiež byť vhodné ustanoviť niektoré obzvlášť problematické skutkové podstaty, pri ktorých by obhájca zväzku bol povinný sa odvolať. Napr. manželstvo vyhlásené za neplatné ex kán. 1095 č. 2 a 3 po dlhom spolunažívaní, z ktorého sa narodili aj deti, atď.

"Zovšeobecnenie" jedného sudcu

V snahe o zjednodušenie procesov by bolo možné vziať do úvahy aj možnosť všeobecného zrušenia povinnosti kolegiality tribunálov prvej a druhej inštancie. Kompetentná biskupská konferencia by sa potom mohla rozhodnúť zachovať kolegialitu pri druhej inštancii, len ak sudca tejto inštancie postúpi kauzu do riadneho procesu alebo ak k tomu dôjde kvôli negatívnemu rozsudku prvej inštancie.

Ďaľšou alternatívou, ktorá stojí v tomto ohľade za zváženie by bolo umožniť, aby bol samosudca aj laik - vezmúc do úvahy, že laického sudcu predvída aj zákon (por. kán. 1421 par. 2; DC 43 par. 2) a že špecifická súdna moc sama o sebe nevyžaduje moc vyplývajúcu z prijatia sviatosti posvätného stavu.

Tento rýchly prehľad sa pokúsil ukázať možné riešenia pastoračného ako aj právneho charakteru - ktoré by bolo možné dať k dispozícii pre poskytnutie pozitívnej pomoci kresťanským rodinám, pre ich sprevádzanie v čase skúšky a pre eventuálne hľadanie zmierenia, ponúknutie služby pravdy, ktorá je nevyhnutou súčasťou procesov manželskej nulity a pre trpezlivú službu všetkým, ktorí sa nachádzajú v situáciách manželskej iregularity. Môžeme zakončiť želaním, aby synoda biskupov prehĺbila tieto aspekty a dokázala vo všetkých znovu prebudiť vedomie o neporušiteľnom a posvätnom charaktere rodiny.

( TK KBS, mk, mk ) 20141014024   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]