Vatikán 7. októbra (RV) Od pondelka prebieha pracovný program na biskupskej synode o rodine v Ríme. Na 2. generálnej kongregácii synody, ktorá sa konala v rovnaký deň popoludní aj za účasti pápeža Františka a 180 synodálnych otcov, sa začala všeobecná diskusia. Témy boli podľa pracovného dokumentu Instrumentum laboris nasledovné: „Boží plán pre manželstvo a rodinu“ a následne „Poznanie a prijatie učenia Svätého písma a cirkevných dokumentov o manželstve a rodine“. Po prednesení prihlásených príspevkov k témam (ich dĺžka je stanovená na 4 minúty) bol daný 60-minútový priestor pre diskusiu (18.00 – 19.00), v rámci ktorej zaznelo 19 voľných príspevkov synodálnych otcov. Na voľné príspevky je dohodnutý časový limit tri minúty. Priblížme si obsah zasadania 2. generálnej kongregácie:
Vychádzajúc z predpokladu, že rodina je základnou jednotkou ľudskej spoločnosti, kolískou nezištnej lásky, musí byť chránená, pretože je budúcnosťou ľudstva. Ukázalo sa, že je nevyhnutné prispôsobiť jazyk Cirkvi, aby učenie o rodine, živote, sexualite bolo chápané správnym spôsobom. Je potrebné – podľa príkladu koncilu – vstúpiť do kritického, ale úprimného a otvoreného dialógu so svetom. Pretože keď Cirkev nebude načúvať svetu, svet nebude počúvať Cirkev. A ten dialóg má byť postavený na takých dôležitých otázkach, ako je rovnaká dôstojnosť muža a ženy, či odmietanie násilia.
Evanjelium netreba vysvetliť, ale ukázať - bolo povedané v aule - a predovšetkým laici musia byť zapojení do ohlasovania radostnej zvesti prejavujúc misijnú charizmu. Evanjelizácia by nemala byť odosobnenou teóriou, ale musí sa zaistiť, aby samotné rodiny dávali konkrétne svedectvo o kráse a pravde evanjelia. Výzva, ako bolo povedané, spočíva v prechode od obrannej situácie k aktívnej perspektíve, ktorá poskytne presvedčivý dôkaz a vytvorí most medzi jazykom Cirkvi a spoločnosti.
V tomto zmysle sa vyžaduje skôr používanie biblickej než teologicko-špekulatívnej katechézy, pretože - napriek zdaniu - ľudia už nie sú spokojní so sebectvom a hľadajú ideály. Tiež preto, že človek túži po šťastí a kresťan vie, že šťastie je Kristus, ale nevie nájsť vhodné výrazové prostriedky, aby to povedal svetu. Cirkev však musí byť „magnetická“, musí pracovať na tom, aby bola príťažlivá a mala priateľský postoj voči svetu.
Čo sa týka párov v ťažkostiach, bola zdôraznená potreba toho, aby im Cirkev bola nablízku s porozumením, odpustením a milosrdenstvom. Ako bolo povedané, milosrdenstvo je prvou výsadou Boha, ale treba ho vnímať v kontexte spravodlivosti, len tak bude rešpektovaná celistvosť Božieho plánu.
Manželstvo je a zostáva nerozlučiteľnou sviatosťou. Jednako však, keďže pravdou je Kristus, osoba, a nie súbor pravidiel, je dôležité zachovávať zásady, aj keď sa menia konkrétne formy ich realizácie. Stručne povedané, ako hovorieval Benedikt XVI., ide tu o „inováciu v kontinuite“. Synoda nespochybňuje doktrínu, ale prednostne sa zaoberá pastoráciou alebo duchovným rozlišovaním pre uplatnenie tejto doktríny zoči-voči výzvam súčasnej rodiny. V tomto zmysle milosrdenstvo nevylučuje prikázania, ale je ich hermeneutickým kľúčom.
Ďalej bolo poukázané na to, ako by aj nedokonalé situácie mali byť posudzované s rešpektom: napríklad voľné zväzky, ktoré však žijú vo vernosti a láske, vykazujú prvky posväcovania a pravdy. Je teda mimoriadne dôležité zohľadňovať ponajprv kladné prvky, aby tak synoda dodala odvahu a nádej aj nedokonalým formám rodiny, ktorých hodnotu možno prehlbovať podľa princípu graduality. Je naozaj potrebné, aby sme rodiny v ťažkostiach mali radi.
V kontexte spoločnosti, v ktorej prevláda akási „egolatria“ (uctievanie seba samého), ktorá vedie k „defamiliarizácii“ (odklonu od hodnôt rodiny), si treba vážne povšimnúť stratu zmyslu pre zmluvu medzi človekom (mužom a ženou) a Bohom. Ohlasovanie o kráse rodiny by preto nemalo byť len akýmsi estetizmom, iba prezentáciou ideálu, ktorý má byť napodobňovaný, ale musí byť predstavovaná dôležitosť definitívneho záväzku, založeného na zmluve manželov s Bohom.
Ďalším dôležitým bodom, ktorého sa dotkli synodálni otcovia, je odmietnutie klerikalizmu. Niekedy, ako sa zdá, sa Cirkev viac zaujíma o moc, ako o službu, a preto neinšpiruje srdcia ľudí. Je preto nevyhnutné navrátiť sa k napodobňovaniu Krista a znovu nájsť pokoru. Reforma Cirkvi musí začínať reformou duchovenstva, pretože keď veriaci vidia pastierov, ktorí napodobňujú Krista, potom sa vrátia, priblížia sa k Cirkvi a sami sa stanú evanjelizátormi.
Hovorilo sa aj o hodnote sexuality v manželstve, ktorej sa často nedostáva dostatočné docenenie, akoby tu malo ísť iba o ústupok voči nejakej nedokonalosti. Často sa totiž reč obmedzuje len na kritiku sexuality mimo manželstva. Synoda potom hovorila o potrebe ďalšej formácie kňazov, o dôležitosti prorodinnej politiky a o oživení odovzdávania viery v rodine. Počas diskusie odznel tiež návrh, aby synoda vyslala posolstvo povzbudenia a ocenenia pre rodiny v Iraku, ktorý bol schválený väčšinou hlasov. Padol tiež návrh venovať pri uvažovaní pozornosť aj situácii ženatých kňazov východných cirkví, ktorí tiež často prežívajú svoje krízy rodiny, ktoré môžu dôjsť až k otázke rozvodu.
* *
V synodálnej aule vo Vatikáne dnes ráno o 9. hodine pokračoval program mimoriadnej synody o rodine 3. generálnou kongregáciou. Filipínsky delegát kardinál Luis Antonio Tagle na úvod predstavil manželov Georga a Cynthiu Camposovcov, ktorí v arcidiecéze Manila aktívne pracujú v cirkevnom laickom hnutí „Páry pre Krista“ (Couples for Christ), rozšírenom po celých Filipínach i v ďalších 163 krajinách. Camposovci, ktorí sa zúčastňujú na synode ako audítori, sa potom podelili najmä so skúsenosťou podpory, akú našli v spoločenstve rodín, keď prechádzali ťažkými situáciami choroby a rizikového tehotenstva.
Po svedectve už nasledovala všeobecná diskusia za prítomnosti Svätého Otca a 184 synodálnych otcov, ktorá sledovala dva tematické okruhy: „Evanjelium rodiny a prirodzený zákon“ a „Rodina a povolanie osoby v Kristovi“ (Instrumentum laboris, I. časť, 3. a 4. kapitola).
V priebehu dnešného dopoludnia bola zdôraznená nevyhnutnosť lepšej prípravy na manželstvo, aby bolo nielen platné, ale aj prinášalo ovocie. Je potrebné predkladať víziu manželstva nie ako cieľovej stanice, ale ako cesty za vyššími métami, cesty osobnostného rastu vo dvojici. Preto je potrebné, aby príprava na manželstvo bola dlhšia, s osobným prístupom a dôslednosťou, bez obáv, že tým eventuálne klesne záujem o sobáš v kostole. V synodálnej aule sa dnes hovorilo aj o vplyve médií, ktoré neraz predstavujú ideológie v protiklade k učeniu Cirkvi o rodine a manželstve. Preto musí Cirkev výraznejším spôsobom predkladať svoje učenie a tak, ako to robil Ježiš, byť medzi ľuďmi.
Dnešná diskusia sa vrátila aj k téme párov v ťažkostiach a rozvedených s konštatovaním, že sa musí nechať väčší priestor „sviatostnej logike“, a nie iba právnickej stránke. Na margo prijímania Eucharistie rozvedenými a znovu zosobášenými bolo zdôraznené, že táto sviatosť nie je sviatosťou dokonalých, ale tých, ktorí sú na ceste. Bola vznesená požiadavka, aby Cirkev častejšie, nielen v ojedinelých prípadoch, počúvala skúsenosti manželov, aby sa ich zápasy mohli stať základom pre reálnu teológiu. Počas 3. generálnej kongregácie boli predstavené tri špecifické dimenzie rodiny: jej povolanie v službe životu, jej misijný rozmer ako svedectvo o Kristovi cez jednotu rodiny, a jej pohostinnosť v prijímaní iných.
Počas dnešného zasadania synody bolo oznámené rozhodnutie Svätého Otca, že riadne konzistórium kardinálov, zvolané na pondelok 20. októbra, teda hneď po skončení synody, sa bude osobitne venovať aj situácii na Blízkom východe, a to na základe výsledkov zo stretnutia nunciov a predstavených dikastérií, ktoré sa konalo vo Vatikáne 2. až 4. októbra. Na konzistóriu sa zúčastní aj šesť východných patriarchov a latinský patriarcha Jeruzalema Fouad Twal. Hlavný príspevok bude mať štátny sekretár kardinál Parolin.
Ako informoval vatikánsky hovorca na dnešnom novinárskom brífingu, dnes ráno prednieslo svoje príspevky 32 synodálnych otcov. Celkovo počas prvých troch generálnych kongregácií odznelo 70 vystúpení.
