Rím 6. októbra (RV) „Rodina nepredstavuje pre Európu problém, ale riešenie“ – to je odkaz európskych biskupov, ktorý publikovali na záver plenárneho zasadnutia Rady biskupských konferencií Európy (CCEE) v dňoch 2. - 4. októbra v Ríme. Komuniké dáva dôraz na „rodinu ako budúcnosť Európy“ a v piatich bodoch naznačuje program činnosti na pomoc rodine. Obsahuje tiež mierové posolstvo týkajúce sa ťažkej situácie na Ukrajine, vo Svätej zemi a na Blízkom východe. CCEE zároveň oznámilo aj termín a miesto budúcoročného plenárneho zasadnutia: na pozvanie latinského patriarchu Jeruzalema sa bude konať 11. – 16. septembra 2015 v Svätej zemi.Členovia CCEE si na svojom stretnutí zvolili nového podpredsedu (viceprezidenta), ktorým sa na dvojročné obdobie stal Mons. Angelo Massafra OFM, arcibiskup diecézy Skutari-Pult a predseda Konferencie biskupov Albánska. S radosťou prijali správu o tom, že Katolíckej cirkvi v Grécku bola priznaná zo strany štátu právna subjektivita, čo je výsledkom tridsať rokov trvajúceho dialógu. Zároveň ocenili prácu zástupcov Katolíckej cirkvi pri európskych inštitúciách, konkrétne Apoštolskej nunciatúry v Bruseli, Komisie biskupských konferencií Európskeho spoločenstva COMECE a tiež Stálej misie Svätej stolice pri Rade Európy, v ktorej čele Mons. Paolo Rudelli, nedávno vymenovaný Svätým Otcom.
Účastníkov plenárneho zasadnutia prijal 3. októbra na audiencii Svätý Otec František, ktorý svoj pripravený príhovor odovzdal biskupom v písomnej forme a prihovoril sa im spontánne. „Reagujúc na pozdravné slová kardinála Erdő, pápež František ponúkol reflexiu o sociálnych problémoch, ktoré sužujú Európu, pri koreni ktorých je taká kultúra, ktorá hľadí viac na zovňajšok než na osoby, pričom následne povzbudil európskych biskupov, aby sa nehanbili s jasnosťou ohlasovať Ježiša: Ježiš Kristus je riešením našich problémov“ – uvádza sa v komuniké.
Samotné znenie komuniké CCEE sa začína nasledovne:
„Rodina nepredstavuje pre Európu problém, ale riešenie. Je prameňom neoceniteľných zdrojov pre našu európsku spoločnosť a je základom jej ľudského kapitálu. Zoči-voči početným výzvam, ktorým sú v súčasnej kultúre individualizmu vystavené osobitne rodina a manželstvo, jedine taká pastorácia, ktorá sa sústreďuje na každú jednu osobu rodinnej jednotky (manžel, manželka, dieťa, starý rodič) s ich osobitosťami a v jednote, ktorú vytvárajú vo svetle pravdy, ktorú o človeku zjavuje tajomstvo Kristovej osoby, bude môcť dať novú životnú silu tejto inštitúcii lásky, ktorá je základom každého ľudského vzťahu.“
Zasadnutie sa konalo na pozvanie predsedu Konferencie biskupov Talianska kardinála Angela Bagnasca. Za Slovensko sa na ňom zúčastnil predseda biskupskej konferencie Mons. Stanislav Zvolenský, ktorý vystúpil s hlavným príspevkom k téme sympózia „Rodina a budúcnosť Európy“. Okrem neho vystúpili aj predseda Európskeho univerzitného inštitútu vo Fiesole prof. Joseph Weiler a manželský pár Ludmila a Stanislaw Grygieloví z Pápežského inštitútu Jána Pavla II. v Ríme. Komuniké zhŕňa obsah vystúpení do piatich bodov:
a) Zdôraznili dôležitosť zákonov a politík, „ktoré budú podporovať rodinu, aj keď nie sú jedinými rozhodujúcimi prvkami toho, ako čeliť kríze rodín a poklesu pôrodnosti na starom kontinente. Cirkev v Európe pozýva vlády uvedomiť si, že neexistuje iná skutočnosť, ktorá by produkovala ľudský kapitál tak ako rodina. Volá k obozretnosti voči zlu, ktoré môžu spôsobiť isté ideológie, ktoré neberú do úvahy pravdu o rodine.“
b) „Skutočným zdrojom Cirkvi je svedectvo kresťanských rodín, ktoré žijú verne aj uprostred častokrát individualistickej kultúry. Tieto rodiny ukazujú atraktivitu manželského plánu a otvorenosti životu, ak je zároveň odpoveďou na Boží plán. Dbanie o vlastné kresťanské rodiny prinesie ovocie celej spoločnosti.“
c) V ďalšom bode sa uvádza, že „Cirkev sa dnes musí vrátiť ku škole «pápeža rodiny» sv. Jána Pavla II., aby mohla uskutočniť adekvátnu pastoráciu“. Táto „nie je vykonávaním projektu vypracovaného za stolom“, ale uskutočňuje sa skôr ako „sprevádzanie zo strany kňaza a kresťanského spoločenstva manželských párov a rodín, ktoré sú skutočnými protagonistami v chápaní Božieho plánu“.
d) Ďalší bod poukazuje na to, že „rodina nie je súkromnou záležitosťou, ale dobrom pre celú spoločnosť“. Poukazuje na európsky paradox: „Mnohí mladí túžia po založení rodiny, no mnohí uprednostňujú voľné spolužitie, či iné formy, ktoré spomaľujú investíciu do trvalého a stabilného zväzku. Naša kultúra vidí vo zväzku istú formu obmedzenia, ak nie až odňatia, vlastnej slobody...“
e) „Z rozličných príčin sa mnohé manželstvá dnes javia ako neplatné. S vedomím mnohých drám, ktoré vedú k neúspechu mnohých manželstiev, sa tu okrem výzvy k vytrvalosti vynára aj nevyhnutnosť odľahčiť a urýchliť proces anulácie tam, kde sú požadované podmienky evidentné.
