Vatikán 31. augusta (RV) "Sedembolestná v našej kultúrnej histórii" - je názov príhovoru slovenského kardinála Jozefa Tomka, ktorý spracoval pre Slovenskú redakciu Vatikánskeho rozhlasu. Prinášame ho v plnom znení. Matka Ježiša Krista, Mária z Nazaretu, sa spomína v štyroch evanjeliách a v prameňoch apoštolskej tradície a priťahuje tak vedeckých, biblických, ako aj umeleckých bádateľov. Je to postava, ktorá budí obdiv, inšpiruje náboženskú úctu a vedie k modlitbe a básnickej, maliarskej a hudobnej tvorbe. Dávame jej rôzne názvy a tituly, pod ktorými ju uctievame, najčastejšie sú to: Panna, Nepoškvrnená, Bohorodička, Božia Matka, Nanebovzatá, Kráľovná neba, ale aj Bolestná Matka a v našej slovenskej obmene Sedembolestná Panna Mária. Loretánske litánie obsahujú dlhý zoznam jej titulov, ktoré svedčia o jej bohatej a hlbokej osobnosti.
Nie div, že mnohé národy si Máriu vyvolili za svoju Patrónku pod niektorým z názvov, blízkym ich cíteniu, alebo udalosti, spojenej s jej úctou. Naši severní poľskí susedia majú svoju Čarnú Madonu z Čenstochovej s ranou na počernej tvári, Maďari si uctievajú „Magna Regina Hungarorum“, zo Slovenska sa kedysi hodne putovalo do Mariazellu v Rakúsku, dnes sú obľúbené viaceré pútnické miesta, najmä Šaštín a Levoča, v Taliansku sa putuje k Panne Márii do Loreta a do Pompejí, vo Francúzsku je to Lurdská Panna Mária, v Portugalsku zas Fatimská Panna, v Chorvátsku je už hodne známe pútnické miesto Medžugorje, v Argentíne je to Luján, a rad ešte pokračuje, aj názvy a tituly Panny Márie sa menia ako aj okolnosti, ktoré podporili vznik a rozvinutie mariánskej úcty na tých miestach.
Nám Slovákom je Panna Mária azda najbližšia ako Sedembolestná, lebo pod tým názvom si ju uctievame ako Patrónku slovenského národa. Po celom Slovensku sa v kostoloch a na púťach spieva veľmi známa pieseň: „Sedembolestná Panna Mária, tebe slovenská spieva krajina“. K nej sa naši veriaci obracajú aj v osobných modlitbách najmä v ťažkých životných chvíľach.
Úctu k Pane Márii nachádzame v dejinných pamiatkach nášho národa už v dávnych storočiach. Dosť často sa objavuje aj názov a titul Sedembolestnej Matky Božej. A náš národ zažil toho utrpenia a bolesti práve dosť. Spomeňme len rozvrat prvých štátnych útvarov v 9. a 10. storočí, tatársky vpád roku 1241, keď naši predkovia s rodinami utekali do lesov - kam sa pojazdné hordy neodvážili - a brali si so sebou mariánske obrázky alebo sošky Bolestnej Matky; v 15. storočí, počas husitských nájazdov si rodiny uchovávali reliéfy Bolestnej Panny Márie, ktoré sa vyrábali z pálenej hliny na príkaz kráľa Mateja Korvína. Keď už hrozí vpád Turkov, ostrihomský arcibiskup Ján Vitéz (ktorý spravoval takmer celé Slovensko), doslovne spomína v pastierskom liste roku 1470 dávny, dejinný zvyk, že naši predkovia sa v ťažkých časoch obracali o pomoc k Bolestnej Panne Márii, prosili ju a ona ich vypočula; vyzýva ich, aby sa jej zasvätili v nebezpečenstve. Jeho nástupca arcibiskup Juraj Selepčéni pred rozhodnou bitkou s Turkami pri Viedni roku 1683 rozdal vojakom medailóniky s obrazom Bolestnej Matky, aby vzývali jej pomoc. Aj stará ľudová pieseň z tureckých vojen „Pri trenčianskej bráne“ je prosbou slovenských junákov o ochranu Panny Márie, pred ich odchodom do boja: „Bože nám pomáhaj i Panna Mária, aby bola šťastná slovenská krajina“.
Tradícia úcty k Bolestnej Matke sa takto tiahne celými našimi dejinami, ako o tom svedčia gotické a barokové sochy, oltáre, kalvárie, modlitebné bratstvá, do 250 kostolov a kaplniek zasvätených Sedembolestnej po celom Slovensku. Zvláštnu kapitolu by si zasluhovali najvyšší pastieri Cirkvi, pápeži, ktorí postupne udeľovali úcte k Sedembolestnej duchovné výsady: boli to Benedikt XIII. (1724-1730), Pius IX., Pius XI., ktorý ju roku 1927 osobitným dekrétom potvrdil za Patrónku Slovenska; Pavol VI. udelil roku 1964 pútnickému chrámu v Šaštíne titul baziliky minor a o dva roky vyhlásil Sedembolestnú za hlavnú Patrónku Slovenska. Nateraz história vrcholí návštevou pápeža Jána Pavla II., ktorý tam 1. júla 1995 korunoval jej sochu a predniesol po slovensky pamätnú homíliu.
Naši krajania, ktorí sa vysťahovali do iných krajín si zachovali vieru a úctu k Sedembolestnej Patrónke Slovenska. V Spojených štátoch severoamerických jej slovenskí františkáni zasvätili kláštor a pútnické miesto vo Valparaise; okrem viacerých obrazov a sôch, Sedembolestnej je zasvätená aj slovenská kaplnka v národnej svätyni vo Washingtone. Na nádvorí nazaretskej baziliky Zvestovania vo Svätej zemi sa od roku 1970 nachádza pekná mozaika Patrónky Slovenska. Slovenskí misionári šírili úctu k Sedembolestnej v iných krajinách: Otec Juraj Vojenčiak postavil kaplnku Sedembolestnej na ostrove Flores, pri Indonézii, a slovenskí saleziáni sa postarali o postavenie kostola zasväteného v japonskom meste Usa.
Takú slávnu históriu nepozná takmer nijaký iný sviatok. Ten sa už tradične viaže na dátum 15. septembra. Vytvorila sa tak zviazanosť, ktorá je dôležitá ako duchovná a pastoračná hodnota a je dokonca zaknihovaná aj v medzinárodne platnej zmluve. Úcta k Sedembolestnej Patrónke Slovenska má svoju tradíciu a je stále aktuálna. Aj terajší jubilejný rok nám to pripomína. Je aktuálna, lebo nás upozorňuje, že aj v terajších ťažkostiach Slovensko má svoju Patrónku, Ochrankyňu a Pomocníčku. My jej ochranu stále potrebujeme.
Dovoľte mi osobnú spomienku na prvú audienciu u dnes už svätého Jána Pavla II. po mojom menovaní za biskupa, keď bolo treba určiť deň biskupskej vysviacky. On s poloúsmevom určil ako samozrejmý deň 15. septembra, sviatok Sedembolestnej Patrónky Slovenska.
Veľký pápež, náš priateľ a dnes svätý, nás pri svojej návšteve v Šaštíne roku 1995 vyzval, aby sme tak ako evanjelista Ján prijali Bolestnú Pannu k sebe, do vlastného domu, a prehlásil, že tu je „dom, v ktorom býva Panna Mária, Matka Slovákov, a v tomto dome sa všetci cítia ako v matkinom dome“. K tomu ešte pridal dôležitú výzvu: „Ona túži, aby ste ju prijali do svojho domu, do každého slovenského domu, do celého života vášho národa“. Také prianie mohol vysloviť iba náš veľký priateľ a slovanský pápež. Od neho sa môžeme učiť vážiť si svoje duchovné a kultúrne hodnoty.
