Bratislava 25. augusta (TK KBS) Kardinál Ján Chryzostom Korec si v týchto dňoch pripomína 63. výročie svojej biskupskej vysviacky. Za biskupa bol vysvätený tajne 24. augusta 1951 biskupom Pavlom Hnilicom. Je služobne najstarším katolíckym biskupom na svete. Vysviacka bola tajná, vedel o tom len úzky okruh ľudí. Dokonca matka Jána Chryzostoma Korca sa o tom, že jej syn je biskupom dozvedela až o deväť rokov neskôr. Zaznelo to na súdnom pojednávaní v roku 1960, kde dovtedy tajného biskupa odsúdili za vernosť Bohu a Cirkvi na dvanásť rokov väzenia.
Vysviacka v malej izbe v Bratislave bola podľa jeho slov „jednoduchá“, no podľa liturgických predpisov. Bola bez zvuku organa, bez slávnostného rúcha, bez veriacich. A biskup Ján Chryzostom Korec išiel aj na druhý deň do práce ako jednoduchý robotník.
Často pripomína, že prijatím biskupskej vysviacky „vykročil do tmy“, nevediac, čo ho čaká, no s dôverou v Božiu pomoc. Prenasledovanie Cirkvi zo strany komunistickej štátnej moci bolo totiž vtedy už v plnom prúde. Ako „biskup v montérkach“ vysviacal tajných rehoľných kňazov. Venoval sa kresťanskej mládeži i rodinám. A písal knihy.
V roku 1990 bol vtedajším pápežom Jánom Pavlom II. postavený do čela Nitrianskej diecézy. Ako diecézny biskup ju viedol pätnásť rokov. V súčasnosti je emeritným biskupom, informoval hovorca Nitrianskeho biskupstva Miroslav Lyko.
*
TK KBS, ktorá mu k výročiu blahoželá, pri tejto príležitosti prináša jeho životopis. Pochádza z oficiálnej internetovej stránky Nitrianskej diecézy.
*
Ján Chryzostom kardinál Korec sa narodil 22. januára 1924 v Bošanoch, v obci ležiacej pod Tríbečskými vrchmi, severovýchodne od mesta Topoľčany. V továrni na spracovanie koží pracovali kardinálovi rodičia.
Základnú školu vychodil v rodnej obci, meštianku v neďalekých Chynoranoch. Dňa 15. septembra 1939 vstúpil v Ružomberku do rehole jezuitov. V roku 1944 maturoval na Gymnáziu v Kláštore pod Znievom, kam chodil ako externý študent. Od roku 1945 študoval na Filozofickom inštitúte Spoločnosti Ježišovej v Brne. Potom odišiel do Trnavy, kde pomáhal v redakcii Posla a študoval štvorročnú teológiu.
Po likvidácii reholí a kláštorov v roku 1950 bol spolu s rehoľnými spolubratmi internovaný od 14. apríla 1950 v Jasove, potom v Podolínci a od 20. septembra 1950 v Pezinku. Odtiaľto bol donútený odísť do civilného života. V tom istom roku (1. októbra 1950) bol tajne vysvätený v Rožňave za kňaza a po uväznení a internovaní takmer všetkých oficiálnych biskupov bol ako 27-ročný 24. augusta 1951 tajne vysvätený za biskupa otcom biskupom Pavlom Hnilicom. Konsekrácia sa uskutočnila na základe rozsiahlych fakúlt Svätého Otca Pia XII. pre naše krajiny.
Biskupskú službu však nemohol vykonávať verejne. Po celý tento čas pracoval ako robotník. V tomto období oprávnene desať rokov každý deň očakával, že príde pre neho Štátna bezpečnosť, ako sa to stalo v mnohých prípadoch jeho spolubratom v reholi, či diecéznym kňazom, či veriacim laikom. O to viac, že vedeli o ňom, že je biskup a vyvíja aktívnu apoštolskú činnosť, ba i ordinuje tajne kňazov. Bolo to však, ako sám spomína, obdobie preniknuté nádejou a dôverou v Boha.
Dňa 11. marca 1960 bol zaistený a 21. mája odsúdený ako vlastizradca – pre náboženskú činnosť medzi študentmi na 12 rokov väzenia, ktoré prežil v neľudských podmienkach s mnohými kňazmi v Prahe na Pankráci, Ruzyni a Valdiciach. Z väzenia sa vrátil 24. februára 1968 s podlomeným zdravím. Napriek tomu sa zapojil do nadšenej obnovy náboženského života. Dňa 8. júla 1969 ho prijal na osobitnej audiencii pápež Pavol VI., ktorý na údiv mnohých odovzdal „tajnému“ biskupovi Korcovi svoje biskupské insígnie. Po návrate do vlasti však nedostal súhlas zo strany štátu k pastorácii, a preto pokračoval v práci ako robotník, naposledy ako opravár výťahov v Petržalke.
I v tejto situácii nezostal nečinný. Kontakt s mladými ľuďmi, apoštolát v rôznej forme, ale i bohatá literárna činnosť mu vyplnili každú voľnú chvíľu. Vo svojich dielach sa javí ako teológ, filozof, historik, etik a sociológ.
V širokej palete jeho diel sa objavujú práce ako aktuálne diskusie s prírodnými vedami, ktoré často prekračujú svoju vedeckú kompetenciu a prispievajú k dezinformácii v základných životných otázkach. Ako veľký znalec ľudskej duše sa zamýšľa nad pôvodom človeka a jeho životnou cestou. Súčasne tvorí aktuálne práce, týkajúce sa problémov náboženského života a Katolíckej cirkvi na Slovensku. V množstve asi šesťdesiatich diel pomerne veľkého rozsahu má popredné miesto duchovná literatúra.
Zvláštnu pozornosť si zasluhuje trojzväzkové dielo zaoberajúce sa ťažkým obdobím Cirkvi na Slovensku „Od barbarskej noci“, ktoré bolo preložené do poľštiny, nemčiny, taliančiny, angličtiny a francúzštiny. Veľká časť diela kardinála J. Ch. Korca počas bývalého režimu vyšla v samizdatoch a niektoré rukopisy sa dostali do zahraničia a vyšli knižne v Kanade u slovenských jezuitov v Cambridge, v Ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme, v Rakúsku a v Poľsku.
Zmena spoločenského systému po roku 1989 zasiahla aj do jeho života. Dňa 7. januára 1990 sa stal rektorom Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave. Významným okamihom jeho života sa stal 6. február 1990, keď na výslovnú žiadosť Svätého Otca Jána Pavla II. bol menovaný za nitrianskeho diecézneho biskupa. Kánonicky správu diecézy prevzal 22. februára 1990 a požehnane ju spravoval do 16. júla 2005. V súčasnosti ako emeritný biskup býva v Nitre.
Dňa 28. júna 1991 ho v konzistóriu ustanovil pápež Ján Pavol II. za kardinála. Menovanie bolo ohlásené na všeobecnej audiencii 29. mája 1991. Ján Chryzostom kardinál Korec je prvým predstaviteľom slovenskej cirkevnej provincie, ktorému sa dostalo vďaka osobným kvalitám takej cti, že sa stal členom kardinálskeho kolégia.
Jeho vedecká činnosť, osobná statočnosť, neochvejná obrana dôstojnosti človeka, slobody a identity slovenského národa, jeho kresťanských základov a tradícií, bola ocenená aj troma čestnými doktorátmi univerzít USA. V roku 1993 mu bolo udelené vysoké francúzske vyznamenanie Čestnej légie. Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre v roku 1998 mu ako prvému udelila čestný doktorát.
Pastoračná, vedecká a literárna činnosť Jána Chryzostoma kardinála Korca je obrazom 50-ročného dramatického diania v Katolíckej cirkvi na Slovensku. Je svedectvom nášho času, ktoré zaväzuje a vyzýva.
Niektoré vyznamenania udelené kardinálovi Jánovi Chryzostomovi Korcovi:
18. 5. 1986 – Univerzita Notre Dame, Indiana, USA - “Čestný doktorát práv”
22. 2. 1992 – Sacred Heart University Bridgeport, State of Connecticut - “Doctor Humane Letters – Honoris Causa”
3. 7. 1993 – Francois Mitterand – prezident Francúzskej republiky “Rad čestnej légie II. stupňa”
12. 11. 1993 – The Catholic university of America, Washington – “Doctor Humane Letters”
16. 12. 1994 – Matica Slovenská, Martin - “Cena Štefana Moyzesa”
31. 8. 1995 – Michal Kováč – prezident Slovenskej republiky “Rad Ľudovíta Štúra I. triedy”
24. 10. 1997 – Matica Slovenská, Martin - “Pamätná medaila Štefana Moyzesa”
10. 12. 1997 – Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, Bratislava – strieborná medaila za rozvoj a ochranu ľudských práv
12. 4. 1998 – Univerzita Konštantína Filozofa, Nitra - “Doctor honoris causa”
3. 9. 1998 – Národné literárne centrum, Bratislava – medaila “Cyrila a Metoda” za zušľachtenie slovenského písomníctva
22. 1. 1999 – Matica Slovenská, Martin – najvyššie matičné vyznamenanie “Zlatá medaila MS sv. Cyrila a Metoda”
6. 10. 2003 – Univerzita kardinála Stefana Wyszyńského, Varšava – čestný doktorát za výsledky vo filozofii a v teológii, najmä v dialógu s marxizmom
26. 1. 2004 – Univerzita Konštantína Filozofa, Nitra – Zlatá kniha, najvyššie ocenenie univerzity
22. 11. 2004 – Trnavská univerzita, Trnava – “Doctor honoris causa”
21. 1. 2009 – Katolícka univerzita, Ružomberok – “Doctor honoris causa
Zdroj: www.biskupstvo-nitra.sk
