Bratislava 21. augusta (TK KBS) Predseda Slovenskej sociologickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied (SAV) prof. Jozef Matulník reaguje na zverejnenú analýzu názorov spoločnosti ohľadom financovania a odluky cirkví. V plnom znení prinášame jeho odborné pripomienky k publikovaných výsledkom výskumu týkajúceho sa vzťahu štátu a cirkví. -----------------------------------------------------------------
Zverejnená analýza názorov spoločnosti ohľadom financovania a odluke cirkví sa týka dôležitej problematiky pre identitu spoločnosti. V rámci projektu Sociologického ústavu SAV s názvom „Demokratickosť a občania na Slovensku: polstoročie premien“ (výsledky publikované na webovej stránke ústavu), financovanáho Agentúrou pre podporu výskumu a vývoja (APVV), realizovala zber dát výskumná agentúra Focus. Autor týchto pripomienok usudzuje, že pri formulácii otázok a variantov odpovedí boli vo viacerých prípadoch porušené tieto metodologické princípy, ktoré je nevyhnutné pri takomto výskume dodržiavať:
1. Zrozumiteľnosť otázok. Ku chybám a skresleniu dát dochádza vtedy, ak sa pri formulácii otázok alebo odpovedí použijú slová, ktoré nie sú súčasťou slovníka prakticky všetkých respondentov, čiže nie sú jadrom slovnej zásoby.
2. Nezavádzanie respondenta. Vo vysvetľujúcom texte otázky musia byť pravdivé a neskresľujúce informácie.
3. Neobmedzovanie respondenta. Ak je ponúkaný ucelený zoznam odpovedí, v navrhnutých alternatívach musia byť zahrnuté všetky možnosti.
4. Vzájomná výlučnosť odpovedí. Ponúknuté možností odpovedí na otázku sa musia navzájom vylučovať.
Znenie otázky „Majú podľa vášho názoru duchovní vykonávať len čisto náboženské činnosti alebo aj politicko-verejne?“ je zavádzajúce, nakoľko nie je jasné, čo sa myslí pod pojmom politicko-verejné činnosti. Sú aj iné činnosti, ktoré kňazi vykonávajú a pritom ich nemožno zaradiť ani medzi „čisto náboženské“ ani medzi „politicko-verejné“. Ak kňaz pôsobí v charitatívnom projekte, alebo sa angažuje o zlepšenie verejného priestoru obce, nie je jasné, či robí iba čisto náboženské činnosti, alebo iba politicko-verejné. Keď sa duchovní vyjadrujú ku závažným spoločenským problémom, tiež nejde o výlučne náboženské činnosti. Nie je teda správna interpretácia, v ktorej sa uvádza vysoká miera celospoločenského konsenzu (takmer 80%), že „duchovní by sa mali venovať len čisto duchovným veciam“.
Pri téme financovania cirkví je možné poukázať na zavádzanie respondenta: „V súčasnosti sú najväčšie cirkvi a náboženské spoločnosti financované prostredníctvom štátneho rozpočtu. Myslite si, že je správne, aby cirkvi a náboženské spoločnosti boli financované zo štátneho rozpočtu?“ Zavádzanie je postavené na tvrdení o financovaní, ide však o príspevok zo štátneho rozpočtu, čiže o spolufinancovanie alebo čiastočné financovanie. Najvyššie čiastky cirkvi pre svoju činnosť čerpajú z darov, zbierok a výnosov cirkevného majetku. Napríklad zdroje zo štátneho rozpočtu tvoria len menšiu časť prostriedkov na činnosti Katolíckej cirkvi. Okrem toho nie „najväčšie“, ale všetky registrované cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré o to požiadali, dostávajú zo štátneho rozpočtu príspevok.
Zásade neobmedzovania respondenta sa vymyká otázka: „Aký spôsob financovania cirkví a náboženských spoločností pokladáte za ideálny?“ Respondenti si mohli vybrať jednu zo zoznamu odpovedí: „zo štátneho rozpočtu, ako teraz; z časti daní od členov, bez zníženia ich čistých príjmov; z častí daní členov, túto by platili navyše; iba z výnosov zo svojho majetku a z milodarov; nemám ujasnený názor na túto otázku; neviem“. Tieto varianty odpovedí nepokrývajú všetky možnosti a ani súčasný model financovania, kedy ide o kombináciu príspevku zo štátneho rozpočtu, darov, zbierok a výnosov zo svojho majetku. Okrem toho prvá z možností odpovedí je nesprávne formulovaná, keďže môžeme hovoriť iba o spolufinancovaní.
V kontexte predchádzajúcich chybných formulácií mohli byť respondenti ovplyvnení pri odpovediach na otázku: „Súhlasili by ste s prijatím zákona, podľa ktorého by boli cirkvi a náboženské spoločnosti financované iba formou poukázania časti dane od členov a sympatizantov?“
Autor pripomienok usudzuje, že o zložitej odbornej problematike financovania cirkví poskytuje uverejnený text z výskumu skreslené a útržkovité informácie.
Ďalším príkladom nesprávnych formulácií sú odpovede na otázku: „Ako by mal byť podľa vášho názoru upravený vzťah cirkví a štátu?“ Pri tejto otázke boli nasledovné možnosti odpovedí: „ úplná odluka štátu a cirkví; podpora cirkví v niektorých oblastiach verejného záujmu; podpora pre cirkvi a aktivity určené len pre vlastných členov; štát má podporovať hodnoty a záujmy tradičných kresťanských cirkví; štát má podporovať a presadzovať záujmy najväčšej – katolíckej cirkvi; neviem“. Respondenti môžu veľmi odlišne chápať význam výrazu „úplná odluka štátu a cirkvi“, tento termín nie je definovaný ani v našom právnom systéme. Navyše, varianty odpovedí sa navzájom nevylučujú, napríklad možnosť odpovede „podpora cirkvi v niektorých oblastiach verejného záujmu“ nie je v protiklade s možnosťou „štát má podporovať hodnoty a záujmy tradičných kresťanských cirkví“. Respondenti však mohli uviesť len jeden z variantov odpovedí.
Aj otázka „Ste členom/členkou alebo sa nejakým spôsobom aktívne podieľate na jej aktivitách?“ je nejasne formulovaná. V odpovediach len 21% respondentov uviedlo, že sú členmi nejakej cirkvi (aktívnymi alebo pasívnymi). Pri inej otázke odpovedalo však až 76,7% respondentov, že sa hlásia k niektorému náboženskému vyznaniu. Výrazný rozdiel si možno vysvetliť aj formuláciou otázky. Ako chápať členstvo v nejakej cirkvi? Znamená to, že je respondent členom organizácie, ktorá pôsobí popri cirkvi, napríklad v prípade Katolíckej cirkvi členom Spolku Svätého Vojtecha, Ružencového bratstva alebo niektorého tretieho rádu? Sú alebo nie sú tí veriaci, ktorí pravidelne navštevujú bohoslužby a pristupujú ku sviatostiam členmi cirkvi, aj keď nie sú zároveň členmi nejakej organizácie, ktorá pôsobí popri danej cirkvi? V texte otázky sa miešajú dve skutočnosti. Na základe odpovedí na túto otázku sa zdôrazňuje, že „Za aktívnych členov sa považujú najmä tí, ktorí sa prihlásili k menšinovým náboženstvám na Slovensku“. To je však zavádzajúce, keďže veľkosť podsúboru za menšinové náboženstvá je veľmi malá (menej ako 30 respondentov). Na základe takýchto údajov závery o rozdieloch nie sú dostatočne podložené a je neprístupné na ne poukazovať bez ďalšieho overenia.
Pri nedodržaní metodologických princípov sa výskumom získavajú skreslené výsledky. Uverejňovanie takýchto údajov môže manipulovať verejnú mienku a dajú sa propagandisticky zneužiť. Nemôžu byť podkladom pre rozhodovanie o dôležitých spoločenských otázkach.
prof. PhDr. Jozef Matulník, PhD.
predseda Slovenskej sociologickej spoločnosti pri SAV
