Južná Kórea 16. augusta (RV) Prinášame plné znenie homílie Svätého Otca počas pontifikálnej svätej omše, na ktorej blahorečil 124 kórejských mučeníkov. *
„Kto nás odlúči od Kristovej lásky?“ (Rim 8,35). Týmito slovami nám sv. apoštol Pavol hovorí o sláve našej viery v Ježiša: Kristus nielenže vstal z mŕtvych a vystúpil do neba, ale tým, že nás zjednotil so sebou samým, nám daroval účasť na svojom večnom živote. Kristus je víťaz a jeho víťazstvo je aj naším víťazstvom!
V dnešný deň slávime toto víťazstvo u Pavla Jun Dži-Čunga a jeho 123 spoločníkov. Ich mená sa pripočítavajú k menám svätých mučeníkov Andreja Kim Taegona, Pavla Čong Hasanga a spoločníkov, ktorých som si pred malou chvíľou uctil. Všetci títo žili a zomreli pre Krista a teraz s ním kraľujú v radosti a sláve. Spolu so sv. apoštolom Pavlom nám odkazujú, že smrťou a zmŕtvychvstaním svojho Syna nám Boh daroval víťazstvo, ktoré prevyšuje všetky ostatné. Vskutku, „ani smrť, ani život, ... ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.“ (Rim 8,38a.39).
Víťazstvo mučeníkov a ich svedectvo o sile Božej lásky prinášajú v Kórei ešte aj dnes svoje ovocie, v Cirkvi, ktorá sa zásluhou ich obety rozmáha. Slávnosť blahorečenia Pavla a jeho spoločníkov nám ponúka príležitosť, aby sme sa v duchu vrátili k prvopočiatkom, k zrodu kórejskej Cirkvi. Pozýva vás, kórejskí katolíci, aby ste si pripomenuli veľké veci, ktoré Boh v tejto zemi vykonal, a aby ste ich strážili ako poklad, odkaz viery a kresťanskej lásky, ktorý vám zverili vaši predkovia.
Tajuplnou Božou prozreteľnosťou nedosiahla kresťanská viera brehy Kórey skrze misionárov, ale vstúpila do nej skrze srdcia a mysle samotného kórejského ľudu. Vyvolala ju intelektuálna zvedavosť a pátranie po náboženskej pravde. Cez počiatočné stretnutie s evanjeliom kórejskí kresťania otvorili svoje mysle pre Ježiša. Túžili vedieť viac o tomto Kristovi, ktorý trpel, umrel a vstal z mŕtvych. Učenie o Kristovi ich rýchlo priviedlo k stretnutiu so samotným Pánom, k prvým krstom, k túžbe po sviatostnom a plnohodnotnom cirkevnom živote a k začiatkom misionárskej služby. Medzi iným to prinieslo svoje ovocie v spoločenstvách, ktoré sa nechávali inšpirovať prvotnou Cirkvou, v ktorej veriaci mali skutočne jedno srdce a jednu myseľ, a nedbajúc o tradičné sociálne rozdiely mali všetko spoločné (porov. Sk 4,32).
Táto história nám veľa hovorí o dôležitosti, dôstojnosti a kráse laického povolania! So svojím pozdravom sa obraciam na početných veriacich laikov, ktorí sú tu prítomní, obzvlášť na kresťanské rodiny, ktoré každodenne svojím príkladom učia mladých viere a zmierujúcej láske Krista. Špeciálnym spôsobom pozdravujem mnohých prítomných kňazov; svojou veľkodušnou službou ďalej odovzdávajú bohaté dedičstvo viery, zušľachtené predošlými generáciami kórejských katolíkov.
Evanjelium dnešného dňa má pre nás všetkých dôležitý odkaz. Ježiš prosí Otca, aby nás posvätil v pravde a ochraňoval vo svete. Významné je tu predovšetkým to, že keď nám Ježiš vyprosuje u Otca posvätenie a ochranu, neprosí o to, aby sme boli vzatí zo sveta. Vieme, že posiela svojich učeníkov, aby sa stali kvasom svätosti a pravdy vo svete: soľou zeme, svetlom sveta. Práve v tomto nám mučeníci ukazujú cestu.
Po istom čase, ako boli v tejto zemi zasadené prvé semienka viery, si mučeníci a kresťanská komunita museli vybrať medzi nasledovaním Ježiša alebo sveta. Počuli varovanie Pána, t. j. že ich svet bude kvôli nemu nenávidieť (Jn 17,14); poznali cenu toho, čo znamená byť učeníkom. Pre mnohých z nich to znamenalo prenasledovanie a neskôr útek do hôr, kde zakladali katolícke osady. Boli pripravení na veľké obete a ochotní byť pozbavení všetkého, čo by ich mohlo odlúčiť od Krista: hmotných dobier a pôdy, prestíže a cti, lebo vedeli, že ich pravým pokladom je jedine Kristus.
V súčasnosti veľmi často zažívame, že naša viera je skúšaná svetom, a rozličnými spôsobmi sa nám ponúka znížiť sa vo viere ku kompromisom, zmierniť radikálnosť požiadaviek evanjelia a prispôsobiť sa duchu doby. Avšak mučeníci nám pripomínajú, aby sme nad všetko postavili Krista a na všetko ostatné v tomto svete pozerali vo vzťahu k Nemu a k jeho Večnému kráľovstvu. Provokujú nás položiť si otázku, či existuje niečo, pre čo by sme boli ochotní aj zomrieť.
Príklad mučeníkov nás okrem iného učí aj dôležitosti činorodej lásky v živote viery. Rýdzosť ich svedectva o Kristovi sa prejavovala v uznaní rovnakej dôstojnosti všetkých pokrstených, čo ich viedlo k forme života v bratstve, a bolo výčitkou pre skostnatené sociálne štruktúry ich doby. Ich zamietavý postoj oddeľovať od seba dvojité prikázanie lásky k Bohu a k blížnemu v nich vzbudil veľký záujem o potreby svojich bratov. Ich príklad nám má v mnohom čo povedať; nám, čo žijeme v spoločnosti, kde povedľa značného bohatstva potichu narastá čoraz väčšia chudoba, kde sa len zriedkakedy načúva výkriku chudobných a kde nás Kristus neustále volá a žiada, by sme ho milovali a slúžili mu, držiac za ruku našich bratov a sestry v núdzi.
Ak budeme nasledovať príklad mučeníkov a uveríme Pánovmu slovu, potom pochopíme nádheru slobody a radosť, s ktorou oni kráčali v ústrety smrti. Okrem iného tiež pochopíme, že dnešná slávnosť je aj slávnosťou nespočetného množstva anonymných mučeníkov tejto krajiny a zvyšku sveta, ktorí najmä v poslednom storočí vydali svoj život za Krista či znášali ťažké prenasledovanie pre jeho meno.
Dnešný deň je dňom veľkej radosti pre všetok kórejský ľud. Odkaz blahoslaveného Pavla Jun Dži-Čunga a jeho spoločníkov – ich bezúhonnosť v hľadaní pravdy, ich vernosť najvyšším princípom náboženstva, ktoré sa rozhodli prijať, ako aj ich svedectvo kresťanskej lásky a solidarity voči všetkým – toto všetko tvorí súčasť bohatej histórie kórejského ľudu. Odkaz, ktorý mučeníci zanechali, môže byť inšpiráciou pre všetkých ľudí dobrej vôle pracovať vo vzájomnom súlade na vytvorení viac spravodlivej, slobodnej a zmierenej spoločnosti, prispievajúc tak k mieru a obrane opravdivých ľudských hodnôt v tejto krajine a v celom svete.
Nech modlitby všetkých kórejských mučeníkov, zjednotené s modlitbami Panny Márie, Matky Cirkvi, nám získajú milosť zotrvať vo viere a v každom dobrom diele, vo svätosti a čistote srdca, a v apoštolskom zápale vydávania svedectva o Kristovi v tomto milovanom národe, v celej Ázii až po končiny zeme. Amen.
Preložila: Martina Korytiaková
