Rím 7. augusta (RV) Rehoľa jezuitov si dnes na celom svete pripomína 200. výročie svojho obnovenia. Dňa 7. augusta 1814 pápež Pius VII. vykonal slávnostný akt obnovenia rehole, keď navštívil hlavný jezuitský kostol v Ríme a predsedal eucharistii pri oltári s hrobom sv. Ignáca z Loyoly. Po svätej omši sa konala ceremónia v priľahlej Kaplnke šľachticov, kde bola slávnostne prečítaná bula Pia VII. Sollicitudo omnium ecclesiarum. Týmto slávnostným aktom sa skončilo vyše 40-ročné obdobie zrušenia Spoločnosti Ježišovej. Pri dnešnej rannej svätej omši v Dome sv. Marty vo Vatikáne so Svätým Otcom Františkom koncelebrovala skupina jezuitských formátorov, zodpovedných za strediská tzv. „tretej probácie“ na celom svete. Inštruktori tretej probácie sprevádzajú členov rehole v niekoľkomesačnej príprave na zloženie posledných sľubov. Na historickom mieste obnovenia rehole, v Kaplnke šľachticov pri Kostole Najsvätejšieho mena Ježiš (Chiesa del Gesů) v Ríme, dnes predpoludním slávili svätú omšu mladí jezuitskí študenti ako reprezentanti jezuitských provincií v rámci Európy. Kaplnka šľachticov je v deň výročia otvorená pre návštevníkov, ktorí v nej môžu vidieť pamätnú mramorovú platňu s nápisom dokumentujúcim historické prečítanie buly obnovenia jezuitov. Do kaplnky sa vstupuje cez sakristiu kostola. Eucharistickej slávnosti pri výročí obnovenia Spoločnosti Ježišovej za širokej účasti veriacich bude dnes o 19.00 v spomenutom kostole predsedať provinciál talianskych jezuitov P. Gianfranco Matarazzo SJ.
Bula pápeža Pia VII. Sollicitudo omnium ecclesiarum zo 7. augusta 1814 bola tretím a rozhodujúcim krokom v postupnom procese znovuobnovenia Spoločnosti Ježišovej. Pius VII. už prv uznal existenciu jezuitov, ktorí prežili na území Ruského cárstva (v breve Catholicae fidei zo 7. marca 1801) a následne toto uznanie rozšíril na Kráľovstvo dvoch Sicílií (v breve Per alias z 30. júla 1804). Pápežský dokument z roku 1814 rozšíril tie isté fakulty na celý svet, čim bolo odvolané rozhodnutie Klementa XVI., ktorý potlačil Spoločnosť Ježišovu 40 rokov predtým. Podľa očitých svedkov pápež Pius VII. dňa 7. augusta 1814 prišiel do hlavného jezuitského kostola Chiesa del Gesů v Ríme, kde ho privítali kardináli, kniežatá a okolo stovky starých jezuitov, a slávil svätú omšu pri oltári sv. Ignáca. Zvyšok ceremónie sa konal v priľahlej Kaplnke šľachticov, kde bola bula prečítaná a pápež ju odovzdal predstavenému talianskych jezuitov pátrovi Luigimu Panizzonimu (1729-1820).
Rok 2014 slávi rehoľa jezuitov ako jubilejný, počnúc od 3. januára, sviatku Najsvätejšieho mena Ježiš, do 27. septembra, výročia potvrdenia Spoločnosti v roku 1540. Generálny predstavený jezuitov P. Adolfo Nicolás pri nedávnej slávnosti sv. Ignáca z Loyoly 31. júla v Kostole mena Ježiš v Ríme v homílii v tejto súvislosti poukázal na vnútornú slobodu voči Božej vôli ako podstatný prvok ignaciánskej spirituality.
Ako napísal generál jezuitov vo svojom liste zo 14. novembra 2013, v ktorom oznámil slávenie Jubilejného roka, rehoľa si pripomína 200. výročie svojho obnovenia „s pokornou a úprimnou vďačnosťou Pánovi, s túžbou učiť sa z našich dejín a ako príležitosť na duchovnú a apoštolskú obnovu. (...) Ako všetci vieme, pamäť a identita hlboko spolu súvisia: človek, ktorý zabúda na svoju minulosť, nevie, kým je. Čím lepšie si pamätáme naše dejiny a čím hlbšie ich chápeme, tým lepšie budeme rozumieť sami sebe a našej totožnosti ako apoštolského tela v Cirkvi. (...) Som presvedčený, že najlepším spôsobom, ako duchovne vstúpiť do tohto osobitného roku – 200. výročia pápežskej buly Sollicitudo omnium ecclesiarum, ktorú vydal pápež Pius VII. 7. augusta 1814 – je žiadať si milosť, ktorú navrhuje sv. Ignác v Contemplatio ad amorem: prosiť si od Pána«vnútorné poznanie toľkých a takých veľkých dobier, ktoré som dostal od Boha, aby som, uznávajúc to úplne, mohol vo všetkom milovať jeho božskú Velebnosť a jej slúžiť» (Duchovné cvičenia, 233). Inými slovami, nechceme, aby sa naša pozornosť upierala iba na minulosť. Želáme si lepšie pochopiť a oceniť našu minulosť, aby sme mohli kráčať vpred v ústrety budúcnosti s «obnoveným zápalom a horlivosťou» (35. generálna kongregácia, dekrét 1) pre náš život a dnešné poslanie.“
Páter Adolfo Nicolás v liste svojim rehoľným spolubratom odporúča v súvislosti s jubileom nasledujúce body: tvorivá vernosť, láska k Inštitútu, bratské spoločenstvo, univerzálne poslanie, dôvera v Božiu prozreteľnosť. Žiada, aby sa oslava výročia „vyhla akýmkoľvek náznakom triumfalizmu alebo chválenia sa.“ Vyjadruje však nádej, že „všetky komunity, regióny a provincie Spoločnosti sa – hoci jednoducho a skromne - pousilujú pripomenúť si toto výročie spôsobom, ktorý bude nezabudnuteľný, ako aj osobne a spoločne významný.“ List adresovaný „celej Spoločnosti“ uzatvára generál jezuitov týmito slovami: „Hľadiac na tento míľnik v dejinách našej Spoločnosti, pokorne sa poďakujme Bohu, že naša najmenšia Spoločnosť trvá dodnes: že v Spoločnosti neprestávame hľadať cestu k Bohu skrze spiritualitu sv. Ignáca; že neprestávame rásť z podpory a výzvy našich bratov v komunite; že prostredníctvom našich ministérií stále zakúšame výsadu a radosť slúžiť Cirkvi a svetu, osobitne najnúdznejším. Modlím sa, aby naša vďačná oslava pamiatky tohto 200. výročia znovuobnovenia Spoločnosti bola požehnaná hlbším osvojením si nášho spôsobu života a tvorivejšou, veľkodušnejšou a radostnejšou odovzdanosťou dať svoje životy do služby na väčšiu Božiu slávu.“
