Kolombo 24. júna (TK KBS) Na ostrove, ktorý sa chystá navštíviť Svätý Otec František, narušujú spolužitie medzi náboženstvami skupiny agresívnych budhistických mníchov. Vraždy, násilnosti a prejavy intolerancie sa na Srí Lanke a v Myanmare (niekdajšia Barma) spájajú s tzv. duchovnou tradíciou Theravada. Budhistický líder Ashin Wirathu, ktorý sa s hrdosťou necháva nazývať “Ázijským Bin Ládinom”, sa prednedávnom dostal aj na obálku amerického magazínu Time ako nová “tvár budhistického teroru.” Na Srí Lanke aj v Barme sa na jeho podnet uskutočnilo viacero útokov na kostoly a vyvražďovanie celých rodín na základe náboženského presvedčenia.Budhistického mnícha Wataraku Vijitha Theru, ktorý sa snažil nabádať k dialógu, jeho “spolubratia” zbili do bezvedomia, pretože ho označili za “zradcu”. Takéto vzplanutia budhistického extrémizmu nepríjemne dopadajú aj na miestnu Katolícku cirkev, ktorá v krajinách tvorí len nepatrnú menšinu (7 % na Srí Lanke a 1 % v Myanmare) a vytvárajú napätie pred návštevou pápeža Františka, plánovanou na január 2015. Časť miestnych obyvateľov totiž katolícku vieru vníma ako súčasť identity kolonizátorov, najskôr portugalských a potom britských, ktorí pred 400 rokmi prišli na tieto územia vnucovať svoje záujmy silou delostrelectva.
Indunil Janaka Kodithuwakku zo Srí Lanky, podsekretár Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg, v rozhovore pre Vatican Insider povedal, že na Srí Lanke možno stretnúť malé skupiny “násilných budhistov, za ktorými je však často neviditeľná ruka politiky. Mnohí iní mnísi a náboženskí vodcovia verejne odsudzujú násilie a podporujú pluralistickú a inkluzívnu” spoločnosť. Z čoho teda vyplýva občasná explózia netolerancie? “Je potrebné sa na tento jav pozerať z historického hľadiska,” vysvetlil páter Janaka. “Budhizmus je kľúčovým faktorom pre určenie” miestnych obyvateľov.
Kolonializmus je historickou ranou, ktorá sa ešte nezacelila. Štyri storočia bola miestna väčšina podriadená; potom sa predovšetkým vďaka budhizmu dokázala vymaniť z područia. Dnes sa niekde vytvára akási psychóza voči ostatným náboženstvám, teda najmä moslimskému a kresťanskému. V roku 2004 bol napríklad predložený zákon, ktorý mal zakázať konverziu z jedného vierovyznania na druhé. Schváliť sa ho pokúsili aj v roku 2012. Budhisti sa snažia uchovať kultúru krajiny - a jej neodmysliteľnou súčasťou je aj ich náboženstvo. V tomto kontexte určité skupiny propagujú nesprávnu interpretáciu Budhovho učenia, ktorá končí v ospravedlňovaní násilia.”
Podľa Kodithuwakkua sa v tejto zložitej situácii “cirkev na Srí Lanke pohybuje s veľkou opatrnosťou. Prežila okamihy utrpenia, vypovedanie misionárov, znárodnenie škôl a katolíckych inštitútov v roku 1960. Dnes však čelí výzve dialógu: medzi budhistami, kresťanmi a moslimami existujú mnohé iniciatívy, ktoré si takmer nikto nevšíma. Ale na základnej rovine v spoločnosti napreduje “dialóg života” medzi jednotlivcami a rodinami, dialóg, ktorý dáva nádej do budúcnosti.”
V rozhovore pre Vatican Insider Dhammajothi Thero, známy miestny budhistický líder a univerzitný profesor v hlavnom meste Kolombo, zdôraznil: “Ako náboženskí vodcovia sme proti násiliu v akejkoľvek forme. Srí Lanka je krajina, v ktorej budhisti, hinduisti, kresťania a moslimovia môžu žiť v harmónii, bez etnických a náboženských rozdelení.” Thero preto vyzval obyvateľov Srí Lanky, aby sa “nenechali ovplyvniť nikým, kto by chcel narušiť harmóniu, a pokračovali na ceste plodného spolužitia, ktorá vždy charakterizovala tento národ”.
