Jeruzalem 26. mája (RV) V plnom znení prinášame príhovor Svätého Otca Františka pri stretnutí s moslimskou komunitou v Jeruzaleme 26. mája 2014:Excelencia, veriaci moslimovia, drahí moslimskí priatelia,
som vďačný za to, že sa s vami môžem stretnúť na tomto posvätnom mieste. Ďakujem vám zo srdca za milé pozvanie, ktoré ste mi adresovali a osobitne ďakujem Vám, Excelencia, a predsedovi Najvyššej moslimskej rady.
Vykročiac po stopách mojich predchodcov, a zvlášť v žiarivej spomienke na cestu Pavla VI. pred päťdesiatimi rokmi, prvého pápeža vo Svätej zemi, veľmi som si želal prísť ako pútnik, aby som navštívil miesta, ktoré sú poznačené pozemskou prítomnosťou Ježiša Krista. Táto moja púť by však nebola úplná, keby sa nezamerala aj na stretnutie s ľuďmi a komunitami, ktoré žijú v tejto zemi, a preto sa osobitne teším zo stretnutia s vami, veriacimi moslimami, drahými priateľmi.
V tejto chvíli moje myšlienky smerujú k postave Abraháma, ktorý žil ako pútnik v týchto krajoch. Moslimovia, kresťania a
židia uznávajú v Abrahámovi, hoci každý iným spôsobom, otca vo viere a veľký vzor hodný nasledovania. On sa stal pútnikom, zanechajúc vlastný národ, svoj domov, aby sa podujal na duchovné dobrodružstvo, do ktorého ho pozýval Boh.
Pútnik je človek, ktorý sa stáva chudobným, vydáva sa na cestu, je upriamený na veľký a túžený cieľ, žije z nádeje prijatého prisľúbenia (porov. Hebr 11,8-19). Také bolo rozpoloženie Abraháma, a taký by mal byť aj náš duchovný postoj. Nikdy sa nemôžeme považovať za sebestačných, za pánov nášho života; nemôžeme sa obmedziť na to, že ostaneme uzavretí, sebaistí v našich presvedčeniach. Pred Božím tajomstvom sme všetci chudobní, cítime, že by sme mali byť vždy pripravení vyjsť zo seba samých, byť vnímavými voči povolaniu, ktorým sa na nás obracia Boh, otvorení pre budúcnosť, ktorú nám on chce vybudovať.
Na tejto našej pozemskej púti nie sme sami. Naše cesty sa križujú s cestami iných veriacich, niekedy prechádzame určitý úsek cesty spolu s nimi, inokedy sa zasa spoločne zastavíme, aby sme sa posilnili. Také je dnešné stretnutie, a prežívam ho s mimoriadnou vďačnosťou. Je to príjemné spoločné zastavenie sa, umožnené vďaka vašej pohostinnosti, na tej púti, ktorou je náš život a život našich spoločenstiev. Zažívame bratskú komunikáciu a vzájomnosť, ktoré nás môžu osviežiť a ponúknuť nové sily, aby sme mohli čeliť spoločným výzvam, ktoré sú pred nami.
Nemôžeme však zabudnúť na to, že Abrahámovo putovanie bolo zároveň povolaním pre spravodlivosť. Boh z neho chcel mať svedka svojho pôsobenia a svojho napodobňovateľa. Aj my by sme dnes chceli byť svedkami Božej činnosti vo svete, a preto práve pri tomto našom stretnutí cítime hlbokú ozvenu povolania, aby sme sa stali strojcami pokoja a spravodlivosti, aby sme v modlitbe zvolávali tieto dary a s pomocou zhora sa učili milosrdenstvu, veľkodušnosti a spolucíteniu.
Drahí bratia, drahí priatelia, z tohto svätého miesta vyslovujem naliehavú výzvu všetkým ľuďom a spoločenstvám, ktoré sa hlásia k Abrahámovi:
Rešpektujme sa a milujme sa navzájom ako bratia a sestry!
Učme sa porozumieť bolesti toho druhého!
Nech nik nezneužíva Božie meno na násilie!
Pracujme spoločne pre spravodlivosť a mier! Salam!
Preložila: Agnes Jenčíková CJ
