Vatikán 11. marca (TK KBS) V týchto dňoch vychádza v talianskych kníhkupectvách kniha “Evanjelium rodiny” od kardinála Waltera Kaspera. Kniha obsahuje celý text Úvodného príhovoru, ktorý nemecký kardinál predniesol počas mimoriadneho konzistória na tému rodiny. Medzi najpálčivejšími otázkami bol problém pristupovania ku Svätému prijímaniu pre rozvedených a znovu-sobášených. Philippa Hitchen z Vatikánskeho rozhlasu sa s kardinálom Walterom Kasperom porozprávala o tejto téme.W.K. “Evanjelium rodiny” chce povedať, že Boh má rodiny rád, a že rodina je založená Bohom od počiatku stvorenia: je najstaršou inštitúciou ľudstva. Ježiš Kristus urobil svoj prvý zázrak práve počas svadby v Káne: rodine tak vyjadril svoje ocenenie a vyzdvihol ju na sviatosť, a to znamená, že láska medzi mužom a ženou je súčasťou lásky Božej. Preto je to sviatosť. Dnes musíme znovu zdôrazniť túto skutočnosť, pretože prežívame krízu rodinu, v kontexte ekonomickej krízy a krízy pracovných príležitostí, a musíme rodine podať pomocnú ruku - veď väčšina mladých túži po rodine a chce stabilný vzťah na celý život. Šťastie mladých ľudí závisí aj na rodinnom živote.
P.H. Navrhujete tolerantnejší vzťah k rodinám, ktoré sú v ťažkostiach, avšak bez toho, aby sa poprela nerozlučnosť sviatosti manželstva: čo presne navrhujete?
W.K. Navrhujem prístup, ktorý nie je ani príliš prísny, ani príliš laxný: je zrejmé, že Cirkev nemôže celkom zachovať “status quo”, ale treba hľadať nejakú strednú cestu, akou bola cesta tradičnej morálky Cirkvi. Spomeniem predovšetkým svätého Alfonsa de Liguori, ktorý sa snažil o cestu medzi dvoma extrémami - a to je práve tá, ktorú musíme dnes nájsť; a tiež cesta svätého Tomáša Akvinského v “Teologickej sume”: som so svojím návrhom teda v dobrej spoločnosti. Nie je proti morálke, nie je proti doktríne, ale skôr pre dobro realistickej aplikácie doktríny na aktuálnu situáciu veľkej väčšiny ľudí, na prispenie k šťastiu osôb.
P.H. Hovoríte o rozdiele medzi súčasnou doktrínou Cirkvi a životom mnohých katolíkov. Niektorí za to vinia skupiny, ktoré podporujú agresívnu politiku proti tradičnému konceptu rodiny…
W.K. Je zrejmé, že existujú osoby a skupiny, ktoré majú politické ambície orientované proti rodine: to je jasné. Veď proti Cirkvi sa vždy bojovalo, počas celých dejín. Ale tu nejde len o tieto politické a ideologické záujmy: sú tu aj ekonomické problémy, ktoré sa týkajú pracovných podmienok ľudí, ktoré sú dnes veľmi zložité. Podmienky života v spoločnosti sa veľmi zmenili a veľa ľudí má vážne ťažkosti uskutočniť svoj plán šťastného života. Väčšina mladých túži po stabilnom vzťahu, po stabilnej rodine, ale nedarí sa im to; a Cirkev je povolaná pomáhať tým, ktorí sú v ťažkostiach.
P.H. Porovnávate to s tým, ako Druhý vatikánsky koncil spôsobil revolúciu v ekumenických a medzináboženských vzťahoch, ale bez toho, aby poprel cirkevné učenie. Ste teda optimista a myslíte si, že Synoda o rodine prinesie ten istý druh revolúcie?
W.K. Nehovoril by som o revolúcii, skôr o prehĺbení alebo o rozvoji, pretože učenie Cirkvi je riekou, ktorá sa rozvíja, a tak aj učenie o manželstve sa neustále rozvíja. A tak si myslím, že krok, ktorý sa snažíme urobiť, je podobný tomu koncilovému v čase, keď v Rímskej kúrii existovali postoje proti ekumenizmu a proti náboženskej slobode; koncil uchoval záväznú doktrínu - a aj ja chcem uchovať záväznú doktrínu - ale našiel cestu na vyriešenie problému, našiel východisko. A východisko musíme nájsť aj dnes. Nejde tu teda o novosť, skôr o obnovenie cirkevnej praxe, ktoré je vždy potrebné, aj možné.
P.H. Váš príhovor ku kardinálom mal zostať neverejný, bol však publikovaný. A to rozpútalo diskusiu…
W.K. Diskusia je potrebná - a je pravdou, že som ju očakával - ba povedal som to aj Svätému Otcovi: na začiatku bude diskusia. A on mi odpovedal: “To je dobre. Chceme diskusiu. Nechceme Cirkev, ktorá spí, chceme živú Cirkev.” Veď je to normálne. Nebol to tajný dokument: text, ktorý sa rozdá 150 ľuďom, nemôže byť tajný, to by nebolo reálne; bola by to utópia. Myslel som teda na jeho publikovanie a dostal som na to aj dovolenie. Avšak to, čo spravil jeden taliansky denník, teda vydanie textu bez autorizácie, to sa nerobí, je to proti zákonu. Podľa mňa týmto spôsobom sabotovali vôľu pápeža. Chcú totiž uzavrieť diskusiu, zatiaľčo Svätý Otec si pre Synodu želá otvorenú diskusiu. Konečný výsledok bude potom záležať od Synody samotnej a od Svätého Otca. Ja som len vypracoval jeden návrh, tak ako ma o to požiadal Svätý Otec - a bude sa vidieť, ako bude diskusia pokračovať v nasledujúcich dvoch rokoch.
*
Bližšie informácie o novej knihe "Evanjelium rodiny"
„Evanjelium rodiny“ je názov novej knihy kardinála Waltera Kaspera, ktorá vycháza vo vydavateľstve Queriniana. Publikácia obsahuje plné znenie úvodného príhovoru nemeckého kardinála Kaspera, ktorý z poverenia pápeža Františka predniesol na konzistóriu zameranom na tému rodiny, ktoré sa konalo vo Vatikáne 20. februára tohto roka. Text je teraz doplnený o prezentáciu a sprievodné doposiaľ nepublikované stránky, z pera toho istého autora, ktorý je emeritným predsedom Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov. Kniha „Evanjelium rodiny“ obsahuje tiež záverečné návrhy kardinála Kaspera na konci rozpravy zhromaždenia kardinálov, finálnu syntézu, epilóg «Čo môžeme robiť». V ňom kardinál navrhuje štyri základné kroky, potrebné na dosiahnutie konkrétneho riešenia najpálčivejších problémov na tému rodiny v súčasnosti.
Nová 80-stranová publikácia, ktorá vychádza aj v nemeckej verzii vydavateľstva Herder, je určená snúbencom, manželom, rodinám, kňazom a pastoračným pracovníkom. Je vhodným prostriedkom na prípravu k nadchádzajúcej októbrovej Synode biskupov o rodine.
Kardinál Kasper (1933) v prvom bode spomínaného úvodného príhovoru z 20. februára vysvetľuje biblickú perspektívu základu rodiny (Rodina v poriadku stvorenia), v druhom bode hovorí o problémoch, napätiach a odcudzeniach postihujúcich rodiny (Štruktúry hriechu v živote rodiny), ďalej o rodine z pohľadu evanjelia a Nového zákona (Rodina v kresťanskom poriadku vykúpenia). Jednu časť prednášky venoval kardinál Kasper aj otázke rozvedených a znovu zosobášených veriacich. V závere prejavu hovorí: „Musíme si zvoliť pozitívny východiskový bod a nanovo objaviť a ohlasovať evanjelium rodiny v celej jeho kráse. Pravda presviedča svojou krásu. Musíme slovami i skutkami prispieť k tomu, aby ľudia nachádzali šťastie v rodine a tak mohli druhým rodinám vydávať svedectvo o tejto svojej radosti. Musíme nanovo poňať rodinu ako domácu cirkev, urobiť ju privilegovanou cestou novej evanjelizácie, obnovy Cirkvi, Cirkvi, ktorá je na ceste k ľuďom a spolu s ľuďmi. V rodine sú ľudia doma, alebo aspoň v rodine hľadajú domov. V rodinách sa Cirkev stretáva s realitou života. Preto sú rodiny indikátorom účinnosti pastorácie a naliehavosti novej evanjelizácie. Rodina je budúcnosť: aj pre Cirkev predstavuje cestu budúcnosti.“
