Bratislava 3. marca (TK KBS) V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku sa dnes začína Veľký pôst, teda Štyridsiatnica. Tohto roku sa Veľká noc podľa Gregoriánskeho kalendára i podľa Juliánskeho kalendára slávi v ten istý deň (20. apríla), a teda aj tie Cirkvi – väčšinou pravoslávne, alebo napr. aj Gréckokatolícka cirkev na Ukrajine –, ktoré sa riadia Juliánskym kalendárom, začínajú v dnešný deň obdobie Veľkého pôstu.Ide o štyridsaťdňové pôstne obdobie prípravy zamerané na Veľkú noc – Paschu. Pôstna liturgia pripravuje na slávenie veľkonočného (paschálneho) tajomstva jednak katechumenov (ohlásených čakateľov na krst), pričom za nich v liturgii prednáša osobitné modlitby, ako aj veriacich tým, že im pripomína krst, ktorí prijali a pobáda ich k pokániu.
Podľa Pôstnej disciplíny Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku schválenej Radou hierarchov je prvý deň Štyridsiatnice a piatok Veľkého týždňa (Veľký piatok) prísny pôst, t.j. platí zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec s pôstom – teda je dovolené raz za deň sa najesť do sýta a pripúšťa sa najviac dvakrát malé občerstvenie. V stredy a piatky počas Štyridsiatnice sa zachováva zdržanlivosť od mäsa (požívajú sa bezmäsité pokrmy).
Počas celej Štyridsiatnice sa používa tmavá (resp. tmavočervená) liturgická farba bohoslužobných rúch a oltárnych plachiet.
Liturgické texty Štyridsiatnice majú kajúci charakter. Sú zamerané na podstatu telesného a duchovného pôstu, ako vyjadrenia ľudskej pokory, pokánia, ducha modlitby, milosrdenstva a poukazujú na význam pôstu v dejinách spásy.
Najrozšírenejšou veľkopôstnou modlitbou je modlitba sv. Efréma Sýrskeho, ktorá vystihuje podstatu liturgických pôstnych úkonov: „Pane a Vládca môjho života, odožeň odo mňa ducha zúfalstva, nedbanlivosti, mocibažnosti a prázdnych rečí. Daruj mne, tvojmu služobníkovi, ducha čistoty, pokory, trpezlivosti a lásky. Áno, Pane a Kráľu, daruj mi vidieť vlastné hriechy a neodsudzovať môjho brata, lebo ty si požehnaný na veky vekov, amen.”.
Táto modlitba sa číta dvakrát na konci každej veľkopôstnej bohoslužby, pričom po každej prosbe nasleduje hlboká poklona, tzv. metánia (veriaci si kľakne a hlavou sa skloní až k zemi).
Charakteristickou črtou pre východnú tradíciu je tiež aliturgickosť, t.j. že v niektoré dni, Veľkého pôstu sa neslúži svätá božská liturgia. V stredy (pamiatka Pánovho umučenia) v piatky (pamiatka Pánovej smrti) sa slúži tzv. Liturgia vopred posvätených darov. Liturgia pozostáva z večierne (vešpery), pri ktorej sa rozdáva Eucharistia, ktorú kňaz konsekroval vopred.
Kajúca modlitba Efréma Sýrskeho, Kánon sv. Andreja Krétskeho, Veľké povečerie a Liturgia sv. Bazila Veľkého (slúži sa v pôstne nedele) patria k typickým prvkom, ktoré dotvárajú atmosféru pokánia a pozvanie k obráteniu, čo je charakteristické pre veľkopôstne obdobie vo východnej tradícii.
Spracoval: Stanislav Gábor
