Vatikán 31. januára (RV) Ak bude medzi ľuďmi menej Božej prítomnosti, „stratí sa pojem hriechu“ a môže sa stať, že iní budú platiť cenu za našu „kresťanskú priemernosť“. Uviedol Svätý Otec v homílii dnešnej rannej svätej omše v Dome sv. Marty. Povzbudil k modlitbe, aby sa Božie kráľovstvo v nás nikdy nezmenšilo. Počínanie kráľa Dávida, opísané v dnešnom prvom čítaní (2 Sam 11, 1-4a. 5-10a. 13-17), ako zrkadlo pápež predložil pred svedomie nás kresťanov. Poukázal na to, čo sa stane, keď sa na ťažký hriech, ako napr. cudzoložstvo, hľadí iba ako na „problém na vyriešenie“.Dávid sa zamiluje do Betsabe, manželky Uriáša, jedného z jeho generálov, ju si vezme a jej manžela pošle do prvých línií na front, čím spôsobí jeho smrť a v skutočnosti spácha vraždu. No ani cudzoložstvo a vražda ním veľmi nezatrasú. „Nepríde mu na myseľ, že by mal prosiť o odpustenie. Príde mu na myseľ otázka: Ako vyriešiť tento problém?“
„Všetkým sa nám to môže stať. Všetci sme hriešnici, všetci sme pokúšaní, pokušenie je náš každodenný chlieb. Ak by niekto z nás povedal: ‚Ja som nikdy nemal pokušenia‘, tak je buď cherubínom, alebo nemá v hlave všetko v poriadku, to je jasné. Zápas je v živote ‚normálny‘ a diabol nezostáva nečinne, chce svoje víťazstvo. Problémom – najväčším problémom v tejto stati – nie je natoľko pokušenie a hriech proti deviatemu prikázaniu, ale to, ako sa Dávid chová. Dávid tu nehovorí o hriechu, hovorí o probléme, ktorý musí vyriešiť. Toto je príznačné! Keď sa Božie kráľovstvo vytráca, keď sa Božie kráľovstvo zmenšuje, jedným z príznakov je, že sa stráca pocit hriechu.“
Každý deň modliac sa Otče náš prosíme Boha „príď tvoje kráľovstvo“, čo znamená, „nech rastie tvoje kráľovstvo“. Ale keď stratíme pocit hriechu, môžeme tiež stratiť „zmysel pre Božie kráľovstvo“ a na jeho mieste – povedal pápež – sa objaví „antropologická vízia všemocnosti“, podľa ktorej „môžem všetko“:
„Moc človeka namiesto Božej slávy! Toto je každodenný chlieb. Preto sa každý deň modlíme k Bohu „príď kráľovstvo tvoje, nech rastie tvoje kráľovstvo“, pretože spása nepríde vďaka našej prefíkanosti, nášmu chytráctvu, našej šikovnosti v podnikaní. Spása je z Božej milosti a vďaka každodennému tréningu, ktorý na základe tejto milosti konáme v kresťanskom živote.“
„Najväčším hriechom dneška je, že ľudia stratili vedomie hriechu.“ Po citácii tohto známeho výroku pápeža Pia XII. Svätý Otec obrátil pohľad na Uriáša, nevinného človeka poslaného na smrť za vinu svojho kráľa. Uriáš, hovorí Pápež František, sa stáva symbolom všetkých, ktorí sa stali obeťami našej nekajúcej pýchy:
„Priznám sa, keď vidím tieto krivdy, túto ľudskú pýchu a keď vidím nebezpečenstvo, ktoré aj na mňa dolieha, nebezpečenstvo straty vedomia hriechu, pomáha mi pomyslenie na mnohých dobrých Uriášov dejín, na mnohých Uriášov, ktorí aj dnes trpia pre našu kresťanskú priemernosť, pre stratu vedomia hriechu, keď nechávame Božie kráľovstvo upadať... To sú nepoznaní mučeníci za naše hriechy. Bude dobré modliť sa dnes za nás, aby nám Pán dal milosť nikdy nestratiť vedomie hriechu, za to, aby Božie kráľovstvo v nás neupadlo. A tiež priniesť duchovné kvety na hrob tých súčasných Uriášov, ktorí platia účet za hodovanie tých sebaistých, tých kresťanov, ktorí sa cítia sebaisto.“
