Vatikán 1. decembra (RV) V nedeľu 1. decembra, ktorou sa začal Advent, sa ako zvyčajne Svätý Otec František napoludnie prihovoril z otvoreného okna Apoštolského paláca veriacim, zhromaždeným na Námestí sv. Petra. Hoci v chladnejšom počasí a s občasnými kvapkami dažďa, veriaci zaplnili námestie. Pápež František sa im prihovoril týmito slovami:„Drahí bratia a sestry, dobrý deň! Dnes, v Prvú adventnú nedeľu, začíname nový liturgický rok, to znamená nové putovanie Božieho ľudu s Ježišom Kristom, naším Pastierom, ktorý nás vedie v dejinách smerom k zavŕšeniu v Božom kráľovstve. Tento deň má preto osobitné čaro, dáva nám zakúsiť hlboký pocit zmyslu dejín. Znovuobjavme krásu toho, že sme všetci na ceste: Cirkev, s jej povolaním a poslaním, a celé ľudstvo národy, civilizácie, kultúry, všetci sme na púti po chodníkoch času.
Sme na púti, ale kam? Je tu nejaký spoločný cieľ? A aký je tento cieľ? Pán nám odpovedá cez proroka Izaiáša, hovorí takto: «Stane sa v ostatných dňoch: Vrch s Pánovým domom bude stáť pevne na temene hôr a bude vyčnievať nad pahorky. Budú k nemu prúdiť všetky národy, prídu k nemu mnohé kmene a povedia: „Poďme, vystúpme na Pánov vrch, do domu Jakubovho Boha! Nech nás poučí o svojich cestách a my budeme kráčať po jeho chodníkoch.“» (Iz 2,2-3). Toto hovorí Izaiáš o cieli, ku ktorému ideme. Je to všeobecné putovanie smerom k spoločnému cieľu, ktorý v Starom zákone predstavuje Jeruzalem, kde sa týči Pánov chrám, pretože odtiaľ, z Jeruzalema, prišlo zjavenie Božej tváre a jeho zákona. Zjavenie dospelo v Ježišovi Kristovi k vojmu naplneniu a „Pánovým chrámom“ sa stal on sám, Slovo, ktoré sa stalo telom: on je vodcom a súčasne aj cieľom našej púte, púte celého Božieho ľudu, a v jeho svetle aj iné národy môžu kráčať smerom ku Kráľovstvu spravodlivosti, ku Kráľovstvu pokoja. Prorok ešte ďalej hovorí: «Zo svojich mečov si ukujú radlice a zo svojich kopijí kosáky. Národ proti národu nezodvihne meč a nebudú sa priúčať boju» (Iz 2,4). Dovolím si zopakovať to, čo hovorí prorok, dobre počúvajte: «Zo svojich mečov si ukujú radlice a zo svojich kopijí kosáky. Národ proti národu nezodvihne meč a nebudú sa priúčať boju.» No kedy to nastane? Aký krásny to bude deň, keď sa zbrane rozmontujú, aby sa premenili na pracovné nástroje! Aký nádherný to bude deň! A toto je možné! Vsaďme na nádej, na nádej pokoja, a bude to možné!
Toto putovanie sa nikdy neuzatvára. Tak ako v živote každého z nás je stále potrebné znova začínať, vždy vstať a znovu nabrať smer k cieľu našej vlastnej existencie, rovnako aj v prípade veľkej ľudskej rodiny je nevyhnutné vždy obnovovať spoločný horizont, ku ktorému kráčame. Horizont nádeje! Toto je horizont dobrého putovania. Adventné obdobie, ktoré dnes znova začíname, nám prinavracia horizont nádeje, nádej, ktorá neklame, pretože má základ v Božom slove. Nádej, ktorá neklame, jednoducho preto, lebo Pán nikdy neklame! On je verný! On neklame! Premýšľajme o tejto kráse a precíťme ju. Vzorom tohto duchovného postoja, tohto spôsobu bytia a putovania životom, je Panna Mária. Jednoduché dedinské dievča, ktoré nosí v srdci celú Božiu nádej. Z jej lona si Božia nádej vzala telo, stala sa človekom, vstúpila do dejín: Ježiš Kristus. Jej Magnificat je spevom putujúceho Božieho ľudu a všetkých mužov a žien, ktorí dúfajú v Pána, v moc jeho milosrdenstva. Dajme sa ňou viesť, ona je matka, je mama a vie ako nás má viesť. Nechajme sa ňou viesť v tomto čase očakávania a činorodej bdelosti.“
Po modlitbe Anjel Pána zakončenej apoštolským požehnaním Svätý Otec pripomenul, že na dnes pripadá Svetový deň boja proti AIDS. V tejto súvislosti ďalej povedal:
„Vyjadrujeme našu blízkosť tým, ktorí naň trpia, osobitne deťom. Je to blízkosť veľmi konkrétne sa prejavujúca v diskrétnej službe misionárov a iných pracovníkov. Modlime sa za všetkých, aj za lekárov a výskumníkov. Kiež by sa každému chorému bez výnimky dostal prístup k liečebnej starostlivosti, akú potrebuje.“
Preložil: Jozef Bartkovjak SJ
