Vatikán 13. novembra (RV) Pri generálnej audiencii v stredu 13. novembra na námestí sv. Petra vo Vatikáne pápež František pokračoval v rámci Roka viery v rozoberaní článkov viery. Nasleduje plný text jeho katechézy: Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
V Kréde, prostredníctvom ktorého každú nedeľu vyznávame našu vieru, potvrdzujeme: „vyznávam jeden krst na odpustenie hriechov“. Ide o jedinú výslovnú zmienku o sviatosti v rámci Kréda. Hovorí sa v ňom iba o krste. Krst je v skutočnosti „bránou“ viery a kresťanského života. Zmŕtvychvstalý Ježiš zanechal apoštolom toto poverenie: «Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu. Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený» (Mk 16, 15-16). Poslaním Cirkvi je evanjelizovať a odpúšťať hriechy prostredníctvom krstnej sviatosti. Vráťme sa však ku slovám Kréda. Uvedené vyjadrenie sa dá rozdeliť do troch bodov: „vyznávam“, „jeden krst“, „na odpustenie hriechov“.
1. Prvý bod: „vyznávam“. Čo to znamená? Je to slávnostný termín a naznačuje veľkú dôležitosť krstu. Vyslovovaním týchto slov potvrdzujeme našu pravú identitu Božích detí. Krst je v istom zmysle „občianskym preukazom“ kresťana, jeho rodným listom. Je rodným listom v Cirkvi. Vy všetci poznáte deň svojho narodenia, však? Všetci oslavujete narodeniny. Každý z nás ich oslavuje. Položím vám otázku, ktorú som už raz položil, a urobím to znova: Kto z vás si pamätá dátum svojho krstu? Dvihnite ruku. Kto z vás? Máloktorí z vás sa hlásia, nie mnohí. Biskupov sa nepýtam, aby sa nemuseli hanbiť. Je vás málo, však? Urobme toto: Dnes, po návrate domov, sa opýtajte: „V aký deň som bol pokrstený“? Zistite si to. Toto sú druhé narodeniny. Prvými narodeninami je narodenie pre život a druhými, narodenie pre Cirkev. Je to deň narodenia sa do Cirkvi. Urobíte tak? Je to domáca úloha zistiť deň, v ktorý sme sa narodili a poďakovať Pánovi za to, že nám otvoril bránu do svojej Cirkvi v deň, keď sme boli pokrstení. Urobme tak dnes.
S krstom sa zároveň spája naša viera v odpustenie hriechov. Sviatosť zmierenia alebo spoveď je v skutočnosti akoby „druhým krstom“, ktorý sa vždy vzťahuje na prvý, aby ho upevnil a obnovil. V tomto význame je deň nášho krstu východiskovým bodom cesty, úžasnej cesty smerom k Bohu, ktorá trvá celý život, cesty obrátenia, neprestajne podporovanej sviatosťou zmierenia. Uvedomte si aj toto: Keď sa ideme vyspovedať z našich slabostí, hriechov, ideme prosiť o Ježišovo odpustenie a takisto ideme obnoviť náš krst vďaka tomuto odpusteniu, a to je nádherné. Akoby sme v každej spovedi oslavovali deň nášho krstu. A tak spoveď nie je akési sedenie v mučiarni, ale oslava dňa krstu. Spoveď je pre pokrstených! Na udržiavanie čistoty bieleho rúcha našej kresťanskej dôstojnosti!
2. Druhý prvok: „jeden krst“. Toto vyjadrenie sa odvoláva na výrok sv. Pavla: „Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst“ (Ef 4,5). Slovo „krst“ znamená doslovne „ponorenie“, a táto sviatosť naozaj predstavuje skutočné ponorenie. Kam? Do bazéna? Nie. Do Kristovej smrti. Krst je naozajstným ponorením do Kristovej smrti, z ktorej povstávame s ním ako nové stvorenia (porov. Rim 6,4). Ide o kúpeľ znovuzrodenia a osvietenia. Znovuzrodenia, pretože sa v ňom uskutočňuje narodenie z vody a z Ducha, bez ktorého nik nemôže vojsť do nebeského kráľovstva (porov. Jn 3,5), a osvietenia, pretože prostredníctvom krstu je človek naplnený milosťou Krista, „svetla, ktoré osvecuje každého človeka“ (porov. Jn 1,9) a odháňa temnoty hriechu. Práve preto počas slávenia krstu dostávajú rodičia zažatú sviecu, ktorá symbolizuje toto osvietenie. Krst nás osvecuje zvnútra Ježišovým svetlom. V sile tohto daru je pokrstený povolaný stať sa „svetlom“. Svetlom viery, ktorú prijal, svetlom pre bratov, osobitne pre tých, ktorí sú v temnotách a netušia o zábleskoch svetla na obzore ich života.
Môžeme sa opýtať: Krst je pre mňa udalosťou minulosti, toho dňa, toho dátumu, ktorý sa dnes pousilujete zistiť, alebo je živou realitou, ktorá sa vzťahuje na moju prítomnosť v každej chvíli? Cítiš sa silný vďaka sile, ktorú ti dáva Kristus svojou krvou, svojím zmŕtvychvstaním, cítiš sa mocný, alebo máš pocit, že si dolu, bez sily? Avšak krst ti dá silu. Cítiš sa prostredníctvom krstu trochu osvietený? Cítiš sa osvietená? Vďaka svetlu, ktoré prichádza od Krista, si mužom či ženou svetla? Alebo si v tme, bez Ježišovho svetla? Myslite na to. Prijmime milosť krstu, ktorá je darom a staňme sa svetlom, svetlom pre všetkých.
3. Na záver v krátkosti načrtnem tretí prvok: „na odpustenie hriechov“. Pripomeňte si Krédo: Jeden krst, vyznávam jeden krst na odpustenie hriechov. Vo sviatosti krstu sú odpustené všetky hriechy, dedičný hriech, všetky osobné hriechy, ako aj všetky tresty za hriechy. Krstom sa otvára brána účinnej novosti života, ktorá nie je stiesnená pod ťarchou negatívnej minulosti, ale už dáva zakúsiť nádheru a slasť nebeského kráľovstva. Ide o mocný zásah Božieho milosrdenstva v našom živote pre našu spásu. Tento spásonosný zásah neodníma slabosť našej ľudskej prirodzenosti. Všetci sme slabí a hriešni, však? Nezbavuje nás to zodpovednosti prosiť o odpustenie zakaždým, keď urobíme chybu! A to je úžasné. Nemôžem sa nechať pokrstiť dvakrát, trikrát, štyrikrát, ale môžem ísť na spoveď a vtedy obnovujem milosť krstu. Je to akoby som prijal druhý krst. Pán Ježiš je taký dobrý, že nám nikdy neprestane odpúšťať. Zapamätajte si to dobre. Krst nám otvára bránu Cirkvi – zistime si dátum nášho krstu. Ak sa táto brána aj trochu privrie kvôli našim slabostiam, našim hriechom, spoveď nám ju znovu otvorí, pretože je akoby druhým krstom, ktorým sa nám odpúšťa všetko, a osvecuje nás, aby sme kráčali vpred s Pánovým svetlom. Poďme dopredu radostní, pretože život treba prežívať s radosťou Ježiša Krista! To je Pánova milosť! Ďakujem."
*
Počas svojho stretnutia s veriacimi na Námestí sv. Petra pri generálnej audiencie 13. novembra pápež František osobitne apeloval na zastavenie násilností v Sýrii, ktoré zasahujú práve tých najnevinnejších. Zároveň vyzval veriacich, aby sa spojili na pomoc Filipínam, ktoré sa ocitli v humanitárnej kríze.
„Bratia a sestry, dozvedel som sa, s veľkou bolesťou, že pred dvoma dňami v Damasku mínometné granáty zabili niekoľko detí, ktoré sa vracali zo školy, a tiež vodiča autobusu. Ostatné deti boli zranené. Nech sa prosím tieto tragédie už nikdy viac nedejú! Modlime sa intenzívne! V týchto dňoch sa modlíme a spájajme svoje sily v pomoci našim bratom a sestrám na Filipínach, zasiahnutých tajfúnom. To sú skutočné zápasy, ktoré treba bojovať. Pre život! Nikdy za smrť!“
*
Medzi slovenskými pútnikmi, ktorí sa zúčastnili na generálnej audiencii na Námestí sv. Petra vo Vatikáne, bola aj skupinka farníkov z rímskokatolíckej farnosti Vranov nad Topľou - Čemerné. Farár Marek Kunder, ktorý tu pôsobí 12 rokov, od vzniku farnosti v roku 2002, sa spolu so svojimi veriacimi pustil v roku 2004 do výstavby kostola. Ako povedal, s Božou pomocou a na príhovory Panny Márie sa im podarilo kostol nedávno posvätiť. Je zasvätený Fatimskej Panne Márii a posviacka sa konala práve na tento sviatok. Viac o dôvode tejto púte do Ríma a dojmoch z dnešnej audiencie prezradil d. p. Marek Kunder počas návštevy Vatikánskeho rozhlasu.
Preložili: sr. Agnes Jenčíková CJ / sr. Jaroslava Kochjarová
