Bratislava 12. novembra (TK KBSA) Hovorca KBS Jozef Kováčik sa druhý novembrový víkend (8. - 10. 11. 2013) zúčastnil na stretnutí biskupov, ktorí sú v rámci európskych biskupských konferencií zodpovední za spoločenské komunikačné prostriedky. V Barcelone zastupoval Mons. Stanislava Zvolenského, predsedu Rady KBS pre spoločenské komunikačného prostredky, ktorý bol v Ríme. Biskupi a ich delegáti sa venovali téme “Evanjelizácia duše Európy”. Stretnutie viedol pod záštitou Komisie pre spoločenské komunikačné prostriedky pri Rade európskych biskupských konferencií (CCEE) španielsky biskup Jose Ignacio Munilla Aguirre zo San Sebastianu. "CCEE máva pravidelné stretnutia na úrovni predsedov. Posledné bolo v októbri v Bratislave. Podobne sa stretávajú i hovorcovia biskupských konferencií. V tomto formáte však išlo o prvé stretnutie biskupov a tých, ktorí zodpovedajú za komunikáciu v biskupských konferenciách po zániku tzv. CEM, teda mediálnej skupiny v rámci CCEE," spomína Kováčik.
Program sa začal prednáškou barcelonského arcibiskupa kardinála Luisa Martineza Sistacha o nových spôsoboch komunikácie v arcidiecéze a prezentáciou novej webovej stránky CCEE. Po nej nasledovala diskusia s arcibiskupom Claudiom Maria Cellim o päťdesiatich rokoch, ktoré uplynuli od vydania dekrétu Inter mirifica, o histórii vydania dekrétu a o zmenách, ktoré nastali od jeho publikácie.
"Predseda Pápežskej rady pre spoločenské komunikačné prostriedky priblížil, ako tento dokument vznikal, aký má dosah na súčasnosť. V minulosti bol podľa neho braný ako kontroverzný dokument, pretože pri jeho schvaľovaní progresisti hovorili, že je málo moderný a tradicionalisti, že Cirkev by nemala vstupovať takou razanciou do sveta médií. Nakoniec bol prijatý a dejiny dali za pravdu správnemu rozhodnutiu prijať ho. Zaujímavé boli tiež myšlienky o tom, že kým za Pavla VI. sa rozprávalo o spoločenských prostriedkoch ako o prostriedkoch, za Jána Pavla II. sa začalo hovoriť o kultúre - digitálna kultúra, globálna dedina a iné. Je dôležité, že dnes žijeme v takýchto podmienkach, a že sme súčasťou tejto digitálnej éry, v ktorej je ohlasovanie Evanjelia našou povinnosťou," hovorí Kováčik.
Ohlasovanie Evanjelia je súčasť identity kresťana, tlmočil slová arcibiskupa Celliho Kováčik. "Povedal, že je potrebná prítomnosť v týchto médiách. Aby sme v tejto kultúre dokázali nájsť svoje miesto a vplývali na tvorbu mediálnej kultúry. Upozornil však na to, že kresťanské posolstvo by malo byť pozitívne a dobre ukotvené v kresťanskej ekleziológii, aby sme neskĺzli do toho, že si formujeme Cirkev podľa vlastných túžob. Ak totiž nosíme zlosť a negatívne veci v sebe, potom ich budeme prejavovať i navonok. Ak pozitívne, tak to bude vidieť," uviedol hovorca KBS.
Desať biskupov a približne dvadsať ďalších delegátov diskutovalo i o “marketingu Evanjelia” - o tom, ako je možné komerčné komunikačné prostriedky použiť na ohlasovanie Evanjelia. Podľa Kováčika bola zaujímavá aj diskusia s predsedníčkou organizácie Manif pour tous Ludovine de la Rochere. Ide o hlavu laického hnutia, ktoré vyvolalo veľké pochody za život vo Francúzsku. "Prezentovala mediálnu stratégiu i to, ako to prežívali a spolupracovali s Konferenciou biskupov Francúzska." Kováčik v tejto súvislosti v diskusii predstavil informácie o historicky prvom Národnom pochode za život na Slovensku. Nechýbala diskusia o aktivitách v Chorvátsku, kde sa uskutoční referendum o výlučnosti rodiny založenej na vzťahu muža a ženy.
Na stretnutí hovorili aj o technológiách v službách Cirkvi a o komunikácii Svätého Otca Františka. Osobitným bodom programu bolo napríklad vystúpenie počítačového experta, ktorý vyrába aplikácie na mobilné telefóny. Vyzdvihol napríklad aplikáciu Pope App, ktorú aktívne využíva Svätá stolica. "Zaujímavé bolo napríklad konštatovanie, že nielen Cirkev má problém osloviť mladých ľudí. S týmto sa trápia aj veľké medzinárodné firmy. Majú problém, ako ich získať. Svet aplikácii či QR kódov (dvojrozmerný čiarový kód) je však potenciál, ktoré môže aktívne využiť i Cirkev. Ukázal nám napríklad fotografie, ktoré boli nasnímané po voľbe pápeža. Pri Benediktovi XVI. pozerali ľudia priamo na balkón, pri ohlásení Františka na balkón prostredníctvom mobilov a i-Padov," hovorí o slovách počítačového experta Vatikánu Kováčik.
V meste Antonia Gaudiho biskupi a delegáti biskupských konferencií navštívili aj Baziliku Sagrada Familia, kde im architekt Jordi Bonet poskytol výklad o interpretácii Gaudiho práce v duchu nerozlučnej jednoty liturgie a architektúry. V závere sa zhodli, že podobné stretnutia by mali byť pravidelné. Termín ďalšieho zatiaľ nestanovili.
