Vatikán 12. októbra (RV) O potrebe oceniť ženy v cirkevnej a v laickej spoločnosti hovoril Svätý Otec František počas stretnutia s účastníkmi seminára pri príležitosti 25. výročia apoštolského listu Mulieris dignitatem blahoslaveného Jána Pavla II., ktorý sa skončil v piatok. V úvode zdôraznil význam apoštolského listu, ktorý nazval „historickým dokumentom, prvým pápežským učením zaoberajúcim sa výlučne témou žien“. Pripomenul, že materstvo sa nemôže obmedziť len na rolu, ktorú spoločnosť prisudzuje žene, nemožno však podporovať ani takú emancipáciu, ktorej chýbajú črty charakteristické pre ženský svet.
„Môže sa zmeniť mnoho vecí, a mnoho sa aj pod vplyvom kultúrnej a sociálnej evolúcie zmenilo, ale faktom zostáva, že je to práve žena, ktorá počne, vynosí vo svojom lone a porodí človeka. A toto predsa nie je len nejaký biologický fakt, ale prináša to nesmierne bohaté dôsledky ako pre samotnú ženu a jej spôsob bytia, tak aj pre jej vzťahy, pre spôsob, akým sa stavia k ochrane ľudského života a života vôbec.“ „Tým, že Boh povolal ženu k materstvu, jej v podstate osobitným spôsobom zveril človeka,“ povedal pápež František. Zároveň varoval pred dvoma všadeprítomnými nebezpečenstvami, ktoré umŕtvujú ženu a jej povolanie:
„Prvým je podceňovanie materstva, keď býva chápané iba ako akási rola vyplývajúca zo spoločnosti, úloha, ktorá je síce vznešená, ale v skutočnosti odsúva nabok ženu so všetkým jej potenciálom a dostatočne nedoceňuje jej úlohu, ktorú zohráva pri budovaní spoločenstva. A to ako na poli občianskom, tak aj cirkevnom. V reakcii na toto je tu potom nebezpečenstvo opačného rázu, teda podpora takého druhu emancipácie, ktorá v snahe podmaniť si miesta, ktoré zastávajú muži, uberá ženskosti a jej vzácnym vlastnostiam, ktoré ju charakterizujú.“
Ako pápež František povedal, žena „má osobitnú citlivosť pre Božie veci“, predovšetkým, čo sa týka „súcitu, nehy a lásky, ktorú má pre nás Boh“. Aj Cirkev by si podľa neho mala položiť otázku, aká úloha patrí ženám v jej spoločenstve a či by ich nebolo možné oceniť ešte viac. Ako povedal, ide o záležitosť, ktorá mu leží na srdci. Na záver s humorom dodal: „Aj mne sa páči uvažovať nad Cirkvou nie v mužskom rode, ale ako nad Cirkvou v ženskom rode. Cirkev je ženského rodu, je to matka, a to je na tom to pekné.“
