1. Odvtedy, čo sme sa pred rokom naposledy stretli, zmenilo sa v našej Cirkvi i vo svete mnoho vecí. I keď naša úloha zostáva tá istá, zmena Najvyššieho Veľkňaza a nasledovné zmeny v štýle, ktorým sa prejavuje nový pápež pri vykonávaní svojej služby, nám priniesli mnoho nových podnetov a veľký entuziazmus. Sme veľmi vďační Pánovi za roky pontifikátu Benedikta XVI, ktoré boli plné milosti a dôležitých okamihov pre históriu Cirkvi. Aj naďalej s ním chceme zostať zjednotení v modlitbe, tak ako nás o to žiadal, a prehlbovať jeho bohaté učenie.

Dnes otvárame nové plenárne zasadanie a chceme znovu potvrdiť naše plné spoločenstvo so Svätým Otcom Františkom, ako aj našu vernosť voči nemu; zo srdca mu tiež ďakujeme za pozdrav, ktorý adresoval tomuto nášmu zhromaždeniu.

2. Tento rok spoločne prežívame rok viery a oslávili sme tiež 50. výročie otvorenia II. Vatikánskeho koncilu: tieto príležitosti nám pomáhajú lepšie pochopiť intímny vzťah medzi spoločenstvom a vierou. Ako povedal pápež František pred niekoľkými týždňami, "kresťan nie je ostrov! Nestávame sa kresťanmi v laboratóriu, nestávame sa kresťanmi sami a vlastnými silami; viera je dar, je to dar Boží, ktorý je nám odovzdaný v Cirkvi a prostredníctvom Cirkvi". Ak žiadny kresťan nie je ostrovom, o to menej my, biskupi. Prvou a najdôležitejšou úlohou každého z nás je venovať sa Božiemu ľudu, ktorý nám bol zverený; je však tiež pravdou, že ako členovia biskupského kolégia sme povolaní venovať pastoračnú pozornosť celej Cirkvi. Sme zjednotení v dôležitej úlohe evanjelizácie nášho kontinentu, ktorý je tak hlboko poznačený sekularizmom uzatvárajúcim človeka pred Bohom a kultúrou individualizmu vzďaľujúcou jednotlivca od svojich bratov. Táto naša úloha nás celkom samozrejme a nevyhnutne privádza do kontaktu s druhými ľuďmi a rozličnými oblasťami spoločenského a politického života - tak v našich krajinách, ako aj na európskej úrovni.

3. "Boh a štát, Európa medzi laicitou a laicizmom", to je téma, ktorej sa budeme v týchto dňoch venovať. Náš tajomník poslal všetkým biskupským konferenciám dlhý dotazník: z odpovedí, ktoré sme dostali, profesorka Emília Hrabovec o chvíľu predstaví syntézu. Budeme mať k dispozícii viacero príležitostí na prehĺbenie tejto témy. Nachádzame sa pred skutočnosťou, ktorá je do určitej miery paradoxná. Na jednej strane je v Európe intenzívne cítiť prítomnosť kultúry a viery založenej na dlhej kresťanskej tradícii, ktorú sme získali skrze mnohých svätcov. Na strane duhej sme svedkami rastúceho odmietania kresťanského dedičstva a princípov, ktorej z neho vyplývajú, v dôsledku čoho ľudia nevyhnutne musia hľadať "iné formy jednoty" - napríklad v moci peňazí alebo v kultúrnej "homologizácii", ktorú možno vnímať napríklad v tom, že jediný druh myslenia a štýl života sa chce vnútiť všetkým. Táto "homologizácia", ktorú navonok možno vidieť v móde a životnom štýle, je často doprevádzaná laicizmom a morálnym relativizmom vedúcim ku kríze hodnôt, ktorá sa prehlbuje a odráža v kríze rodiny, v kríze obchodných vzťahov a v stále zhoršujúcom sa vzťahu medzi ľuďmi a predstaviteľmi štátnej moci.

Veríme, že moderná spoločnosť a moderný štát na to, aby sa mohli zodpovedne postaviť voči realite a viesť ľud, nemôžu ignorovať náboženský rozmer človeka; politická moc by slobodu vierovyznania mala garantovať všetkým ľuďom a spoločenstvám, aby sa tak budovala jednotná a pluralitná spoločnosť. Je správne, že medzi štátom a Cirkvou existuje jasné oddelenie, to však neznamená, že náboženský rozmer treba vytlačiť zo spoločnosti: treba si ctiť slobodu jednotlivcov i spoločenstiev.

Ako pastieri a ako kresťania sa cítime byť veľmi blízkymi všetkým, ktorí trpia a prechádzajú ťažkými obdobiami svojho života, všetkým, ktorí sa stali obeťami "kultúry odpadu" - ako nám to pripomína Svätý Otec František: myslíme na mnohé osoby, ktoré sú bez práce a bez možnosti starať sa o svoje rodiny, myslíme na deti, ktoré boli ponechané samé na seba, na starých ľudí, ktorých pokladajú za záťaž a tiež na opustených, myslíme na všetkých, ktorí strácajú nádej. Našou úlohou je byť nablízku tým najbiednejším a snažíme sa o to prostredníctvom činnosti Cirkvi, v ktorej sa mnohí dobrovoľníci a mnohé rodiny dávajú do služby tých najutrápenejších. Ako Cirkev však neponúkame len to, čo máme - nejakú svoju činnosť, ale tak, ako svätý Ján a Peter pri chrámovej bráne, chceme odhaliť náš pravý poklad, ktorým je sám Kristus - a chceme ho zdieľať so všetkými.

4. Pred 50 rokmi - na II. Vatikánskom koncile - sa Cirkev, ktorá je "semper reformanda" (stále sa reformujúca), a teda povolaná k neustálemu obráteniu - rozhodla vytýčiť rozhodujúce ciele smerujúce k tomu, aby bola stále prítomná vo svete ako odraz svetla národov, ktorým je Kristus a aby zdieľala radosti a nádeje, bolesti a obavy všetkých ľudí. Ježiš bude s nami až do konca sveta. Dobrá zvesť je zaujímavá aj pre naše časy. Áno, musíme byť schopní zlepšovať našu činnosť a náš život, aby sme žili čo najpríťažlivejším spôsobom pre ostatných, avšak nesmieme pochybovať o účinnosť milosti - lebo práve ona nám dáva svetlo a chuť.

Je pravda, že existuje mnoho rozličných pohľadov, avšak môžme povedať, že v našom dnešnom svete ešte aj sny stratili svoju schopnosť priťahovať. Toto samo o sebe možno nie je zlé, je to azda výhoda pre tých, ktorí hlásajú evanjelium! Ježiš je skutočný a ľudia v hĺbke svojich sŕdc túžia žiť pravú skutočnosť. Skutočnosť však nie je len okamih, ktorý práve prežívame, ale aj ideál, zmysel, prítomná dimenzia v každom detaile a v každom okamihu, Boží plán, ktorý sa uskutočňuje a ktorý nám ponúka možnosť, aby sme ho slobodne nasledovali. Evanjelium nie je lepšie prijaté, ak sa vraciame dozadu a snažíme sa žiť podľa predstavy spoločnosti, ktorá už patrí minulosti a je už len produktom spomienok, no zabúdame na ťažkosti týchto čias, snívajúc o rajskej budúcnosti na tomto svete. Dnešnou misiou Cirkvi je evanjelizovať modernú a aj post-modernú dobu. Skúsenosť, ktorú máme v mnohých našich diecézach a farnostiach, ale aj skúsenosť, o ktorej svedčia mnohé hnutia v Cirkvi, naznačuje, že hovoríme o čomsi konkrétnom, čo už existuje a vyžaduje si našu spoluprácu. Nová a neustála evanjelizácia je najlepším spôsobom ako pokračovať v oslave 50. výročia koncilu! Musíme vyjsť, opakuje Svätý Otec, aby sme vyšli v ústrety všetkým ľuďom žijúcim na existenciálnych perifériách sveta, lebo Boh s nimi chce nadviazať vzťah priateľstva.

5. Práve dnes sa končia pracovné stretnutia Svätého Otca so skupinou ôsmich kardinálov, ktorých si vybral, aby mu pomohli nanovo premyslieť štrúktúru Rímskej kúrie. Táto obnova sa určite dotkne inštitucionálneho života Cirkvi. Chceme preto vyjadriť našu plnú podporu rozhodnutiam nástupca Svätého Petra.

Napokon by som sa chcel dotknúť ešte toho, čo nám dal koncil v nadväznosti na tému ekumenického úsilia, predovšetkým tu, v Európe. Dnes kresťania stoja tvárou v tvár rozhodujúcej historickej skutočnosti, ktorá si vyžaduje investíciu nových síl do ekumenického dialógu. Skúsenosť Katolícko-Pravoslávneho fóra, ktoré už má za sebou tri stretnutia - o rodine ako o dobre pre ľudstvo, o vzťahoch medzi Cirkvou a štátom a o chudobe a ekonomickej kríze - vydáva svedectvo o existencii skutočného porozumenia medzi pravoslávnymi a katolíkmi, čo sa týka základných otázok, ktoré si kladie dnešná Európa a tiež čo sa týka pastoračných potrieb Cirkvi. Tento porozumenie je zdrojom mnohých pozitívnych signálov a ukazuje, že existuje veľa kresťanov, cirkví a cirkevných spoločenstiev, ktoré sa tak ako my snažia o prebudenie náboženského rozmeru v ľuďoch a o to, aby ich priviedli ku Kristovi: sú to ľudia, ktorí sa snažia pracovať pre dobro skutočného ekumenického dialógu. CCEE od počiatku pokladala ekumenizmus za jednu zo svojich hlavných úloh. Chceme pokračovať v tomto úsilí, aj keď nie je vždy ľahké, spoliehajúc sa na Božiu pomoc a v nádeji, že naša práca bude užitočná a prinesie ovocie, v časoch a spôsoboch, ktoré pozná len Boh, pre dobro jednotu Kristovej Cirkvi vo svete.

6. Predtým ako skončím, by som chcel pripomenúť našich kresťanských bratov a všetkých, ktorí trpia kvôli vojne, či prenasledovaniu v Sýrii, Iraku, v mnohých krajinách Blízkeho východu a v Severnej Afrike, ale aj v Sudáne, v Keni a v Kongu, ako aj v iných častiach sveta. Pohnutí obdivuhodnou účinnosťou dňa modlitby a pôstu, ktorý vyhlásil Svätý Otec a v rámci ktorého sa zjedntotili tisíce ľudí, katolíci, ale aj predstavitelia iných náboženstiev, a ktorý dal impluz novým diplomatickým snaženiam, aj my sa v týchto dňoch chceme modliť za mier. Dnes večer budeme mať modlitbovú vigíliu predovšetkým za kresťanov a za mier vo Svätej zemi.

Sem do Bratislavy sme prišli s mnohými otázkami v srdci a vieme, že nie všetky sa nám podarí vyriešiť: želáme si, aby tieto dni boli plodné pre všetkých a aby to, že sme tu spolu, modlíme sa spolu a diskutujme o našich pastoračných úlohách, napomohlo cirkvi v Európe, aby bola viac realistická a rozhodnejšia pri uskutočňovaní Novej Evanjelizácie.

Preložil: Martin Kramara

( TK KBS, mk; ml ) 20131003035   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]