[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je nedeľa 24. 11. 2024   Meniny má Emília      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Threads][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  november  >>
poutstštpisone
    123
45678910
11121314151617
18192021222324
252627282930 

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Homília pri vigílii za kresťanov a pokoj vo Svätej zemi v Bratislave
P:3, 03. 10. 2013 22:30, DOM

Bratislava 3. októbra (TK KBS) Modlitbovou vigíliou za kresťanov a pokoj vo Svätej zemi na Blízkom východe sa skončil prvý deň plenárneho zasadnutia Rady európskych biskupských konferencií (CCEE), ktorá sa zišla v Bratislave. Na vigílii, ktorú sprevádzali spevy Taizé, sa prítomným prihovoril pomocný biskup Latinského patriarchátu v Jeruzaleme Mons. William Shomali. Jeho homíliu prinášame v plnom znení:

Drahí bratia biskupi, drahí bratia a sestry,

Ďakujem vám za vaše modlitby za pokoj vo Svätej zemi a na celom Blízkom východe, ktorý sa práve usiluje o slobodu, demokraciu, zmierenie a pokoj. Ak porovnávame niektoré optimistické verše dnešných čítaní s trpkou realitou vo Svätej zemi, vidíme veľké protirečenia. Na jednej strane optimizmus a na druhej pesimizmus.

Izaiáš píše: „Rozsudzovať bude medzi národmi a naprávať početné kmene, takže si z mečov ukujú radlá, … Národ proti národu nezdvihne meč a nebudú sa viac priúčať boju“ (Iz 2, 4).

V roku 1973, keď prezident [Anwar] Sadat navštívil Kneset [Izraelský parlament], citoval tieto isté verše. V tej chvíli sme si mysleli, že žijeme v mesiánskych časoch pokoja a prosperity. No odvtedy sa veci veľmi zhoršili. Ježišova zem je skutočnou rozbuškou, pripravenou explodovať. Pozrime sa na Jeruzalem. Dnes má toto mesto 850 000 obyvateľov. Toto tajomné miesto je rozdelené a vedú sa oň spory. Je rozdelené medzi arabov a Židov. Samotní Židia sa delia na ortodoxných, ultraortodoxných a sekulárnych. Spolužitie medzi nimi je problematické. Kresťania sú tiež rozdelení do trinástich rôznych cirkví.

Staré mesto tvoria getá, ktoré nazývame štvrte. Kresťanská, moslimská, arménska a židovská štvrť. V starom meste môžete vidieť, ako bok po boku prechádzajú rôzni ľudia, ale jeden druhého ignorujú. Ignorancia a nenávisť sú tu zákonom. Denná tlač je plná zlých správ: ničenie ilegálne vybudovaných domov, keďže časť obyvateľstva len veľmi ťažko získa povolenie na stavbu. Ťažké je dosiahnuť opätovné stretnutie rozdelených rodín. Ťažké je prekročiť kontrolné stanovištia. Osem metrov vysoký a 700 km dlhý múr oddeľuje Palestínčanov od Izraelitov. Nedávno sa skupina pútnikov, ktorú viedol biskup Leonard, išla modliť k múru. Vo svojej správe arcibiskupovi biskup napísal: „Najsilnejším zážitkom bola práve modlitba pri múre, ktorý oddeľuje izraelské územie od palestínskeho: múre, ktorý zo židovskej strany symbolizuje strach z terorizmu a z palestínskej strany pocit pokorujúceho vylúčenia. Tam sme sa modlili ku Kristovi, ktorý zbúral múr nenávisti medzi Židmi a pohanmi, aby ich priviedol do tej istej Cirkvi (porov. Ef 2, 14 – 18) a k Márii, ktorá obrazne rúca múr v Betleheme, keďže je zobrazená na jeho rohu.“

Aj Chrámová hora je výbušným miestom. Mnohé dni v roku sme svedkami hádok medzi miestnymi obyvateľmi Izraela, ktorý sa chcú na Chrámovej hore modliť a mladými Palestínčanmi, ktorí im v tom bránia, pretože Al Aksa je pre moslimov posvätným miestom.

Realita teda protirečí Izaiášovmu optimistickému obrazu.

Na prvý pohľad sa zdá, že dosiahnuť pokoj nie je v dôsledku ideologickej povahy konfliktu možné. Za 80 rokov Svätá zem zažila 9 vojen, mnohé kolá mierových rozhovorov, konané v rôznych častiach sveta. V súčasnosti uviazli rozhovory na mŕtvom bode. Ani vojny, ani rozhovory, nepomohli vyriešiť komplikované témy.

Čo robiť? Je vôbec mier možný? Áno. Je možné ho dosiahnuť. Vo svojom optimizme sa spolieham na dva verše. Prvý je z responzoriového žalmu 122. Pán hovorí: „Pre Jeruzalem proste o pokoj”. Ak nás sám Pán vyzýva, aby sme sa modlili za pokoj v Jeruzaleme, znamená to, že Jeruzalem sa bude tešiť pokoju. Pán neklame a nemôže si protirečiť: ak nás žiada, aby sme prosili o pokoj, potom nám nepribuchne dvere pred nosom! Pán nie je schopný takto rozporne konať. Spomeňme si na poslednú modlitbu za Sýriu. Milióny veriacich, ktoré sa na odporúčanie pápeža Františka zúčastnili na dni modlitby a pôstu, 7. septembra, mali vplyv na politikov. Nedošlo k napadnutiu Sýrie. Pán pracuje tajomnými spôsobmi. On je silnejší ako politici a vojnoví diletanti.

Raz nás navštívila nemecká skupina pútnikov. Priniesli nám ako dar malý kúsok berlínskeho múru. Vedúci skupiny nám pripomenul, že tento múr padol nečakane, vtedy keď z ľudského pohľadu nebolo žiadnej nádeje. Náš patriarcha prijal tento dojemný dar a povedal: „S dôverou prosíme o to, aby bol múr okolo Jeruzalema zbúraný a aby sme boli schopní byť jedni pre druhých darom.

Ďalšie verše, ktoré posilňujú našu vieru sú: „Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi“ (Mt 5, 9).

Ako sa vy a my môžeme stať šíriteľmi pokoja?

Pápež Benedikt odpovedal na túto otázku vo svojom mierovom posolstve na 1. január 2013: „Na záver vyvstáva potreba navrhnúť a podporiť určitú pedagogiku pokoja... Myšlienky, slová a skutky pokoja vytvárajú mentalitu a kultúru pokoja, atmosféru rešpektu, čestnosti a srdečnosti. Treba teda učiť ľudí, aby sa mali radi a vychovávať ich, aby skôr pestovali pokoj a dobrú vôľu, ako iba toleranciu. Platí základné napomenutie ,povedať nie odplate, uznať vlastné krivdy, prijať ospravedlnenie bez toho, aby sme sa ho domáhali, a nakoniec odpustiť‘, tak sa omyly a urážky môžu v pravde uznať a spoločne sa môže dospieť k zmiereniu. To si však vyžaduje šírenie pedagogiky odpustenia.“

V inom odseku pápež pripomína, že predpokladom pokoja je zachovanie princípu náboženskej slobody:

„Medzi základné ľudské práva, ktoré prispievajú k pokojnému životu národov, patrí aj právo jednotlivcov a spoločenstiev na náboženskú slobodu“ – ktoré tak veľmi chýba na Blízkom východe. Nakoniec môžeme zhrnúť, že pokoj, odpustenie, veľkodušnosť, zmierenie a jednota sú hodnoty, o ktoré dnes prosíme. Odtiaľto sa vrátime späť do svojich krajín s úmyslom pokračovať v modlitbe za pokoj a zmierenie a s presvedčením, že pokoj je možný, lebo je to Božia vôľa a Boží plán. Chcel by som zakončiť citáciou od proroka Jeremiáša, ktorá vystihuje náš optimizmus:

Moje myšlienky, hovorí Pán, sú „myšlienky pokoja a nie súženia: dám vám budúcnosť a nádej. Keď budete volať ku mne, keď prídete a budete sa ku mne modliť, vyslyším vás“ (Jer 29, 11-13). Skutočne, Pánove myšlienky sú myšlienkami pokoja, a nie súženia, dáva nám budúcnosť a nádej.

Viac ako to. Ježiš je skutočne náš pokoj, naša spravodlivosť a naše zmierenie (porov. Ef 2, 14; 2 Kor 5, 18). On je tu prítomný medzi nami. On nás učí a počúva. Pokloňme sa mu teraz a poprosme ho o jeho pokoj. Amen.

( TK KBS, ws; ml ) 20131003033   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]