Cagliari 23. septembra 2013 (TK KBS) Svoju v poradí druhú pastoračnú cestu v rámci Talianska začal pápež František v prístavnom meste Cagliari, ktoré je hlavným ekonomickým centrom ostrova Sardínia.1. Po prílete tesne pred 9. hod. ráno ho privítal arcibiskup Cagliari Mons. Arrigo Miglio spolu s cirkevnými a občianskymi predstaviteľmi. Prvým bodom jeho programu bolo stretnutie s
ľuďmi práce. Na námestí neďaleko prístavu si Svätý Otec vypočul tri svedectvá tých, ktorí sa živia prácou svojich rúk a na svojich pleciach znášajú ťarchu zložitej ekonomickej situácie, ktorá v posledných rokoch priniesla talianskemu ostrovu vysokú nezamestnanosť.
František sa potom prihovoril prítomným. Pripomenul svoju predchádzajúcu pastoračnú cestu na ostrov Lampedusa a opäť zdôraznil, že žiť na ostrove neznamená nutne žiť v izolácii. Rozhodujúca je otvorenosť voči druhým. Ďalej poukázal na hodnotu práce, ktorá je úzko spojená s dôstojnosťou človeka a na tragický dopad prevrátenia hodnôt v ekonomickej oblasti, keď sa do centra záujmu stavajú peniaze a nie človek. Tento postoj, ktorý je v pozadí šíriacej sa mentality zbavovania sa neproduktívnych osôb, tzv. „kultúry odpisu“, nazval modlárstvom, uctievaním peňazí:
„Boh chcel, aby stredobodom sveta nebola nejaká modla, ale človek, muž a žena, ktorí budú svet udržiavať svojou prácou. No teraz, v tomto systéme bez etiky, stojí v centre modla a svet sa stal uctievačom tohto «bôžika peňazí». Peniaze komandujú! Rozkazuje tu všetko, čo slúži tomuto bôžikovi. A čo sa deje? Na obranu tohto bôžika sa všetci hrnú do stredu a za obeť padajú všetci, čo sú na okraji. Padajú za obeť starí, pretože v tomto svete nie je pre nich miesto! Niektorí hovoria o tomto rozšírenom zvyku „skrytej eutanázie“: nechať ich bez opatery, nechať ich tak, «vykašľať sa na nich». A padajú za obeť mladí, ktorí nenachádzajú prácu a svoju dôstojnosť. No pomyslite, svet, v ktorom dve mladé generácie nemajú prácu. Tento svet nemá budúcnosť. Prečo? Pretože nemajú dôstojnosť! Je ťažké mať dôstojnosť bez práce. Toto je vaše tunajšie utrpenie. Toto je vaša modlitba, ktorá odtiaľto zaznievala vo vašom volaní: «Prácu! Prácu! Prácu!» Je to nevyhnutne potrebná modlitba. Práca znamená dôstojnosť, práca znamená priniesť domov chlieb, práca znamená milovať! Na obranu tohto modlárskeho ekonomického systému sa vytvára «kultúra odpisu»: odpisujú sa starí rodičia a odpisuje sa mládež. A my tejto «kultúre odpisu» musíme povedať «nie». Musíme povedať: «Chceme spravodlivý systém! Systém, ktorý umožní ísť dopredu všetkým.» Musíme povedať: «Nechceme tento ekonomický globalizovaný systém, ktorý nám tak veľmi škodí!» Stredobodom musí byť muž a žena, ako to chce Boh, a nie peniaze!“
Po úvodnej časti pápež odovzdal pripravený text miestnemu biskupovi a rozhodol sa ďalej pokračovať bez papiera. Pred zaplneným námestím predniesol mimoriadne emotívne svedectvo o osobnej skúsenosti s ťažkým dopadom hospodárskej krízy v 30. rokov v Argentíne, pri ktorej jeho rodičia prišli o celý majetok. Zamestnaných i nezamestnaných ľudí povzbudil, aby nikdy nestrácali nádej a vytrvali v zápase o dôstojnosť, o ktorú ich nik nesmie obrať.
V závere Svätý Otec vyzval prítomných, aby sa k nemu v tichosti pripojili v modlitbe, ktorú predniesol vlastnými slovami. Mnohí prítomní neskrývali dojatie. František potom prijal osobné pozdravy troch desiatok zástupcov sveta práce, medzi ktorými boli aj robotníci, ktorí mu symbolicky podarovali svoje prilby. Pápež nasadol do otvoreného džípu a prechádzal ulicami lemovanými obyvateľmi mesta, medzi ktorými bolo vidieť aj tradičné kroje.
2. Pred mariánskou svätyňou Našej Panej z Bonarie na otvorenom priestranstve v blízkosti pobrežia Svätý Otec celebroval o 10.30 svätú omšu za prítomnosti vyše 350-tisíc veriacich. Svoju homíliu zameral na náš vzťah k nebeskej Matke, ktorá nás sprevádza nežným pohľadom. Spolu s prítomnými opakovane vzýval Pannu Máriu: „Matka, zhliadni na nás svojím pohľadom.“ Znova vyzval k odvahe všetkých, ktorí zápasia s ťažkosťami, s nezamestnanosťou či chorobou, a vyzval prítomných, aby sa nenechali nalákať na lacné odpovede, ktoré v skutočnosti nie sú riešením. Na záver svätej omše predniesol pred sochou Panny Márie s Ježiškom zasväcujúcu modlitbu. Po svätej omši v krátkom príhovore poďakoval organizátorom a pripomenul, že v sobotu v Bergame dostalo Taliansko nového blahoslaveného, ktorým je kapucín Tommaso Acerbis da Olera, osobnosť z prelomu 16. a 17. storočia. František sa potom spolu s prítomnými pomodlil Anjel Pána.
3. Po spoločnom obede s biskupmi pastoračná návšteva pápeža Františka v Cagliari pokračovala po 15. hodine v miestnej katedrále, kde sa Svätý Otec stretol s chudobnými. V prítomnosti 130 mužov a žien, medzi ktorými bolo aj 27 väzňov z neďalekej väznice, povedal, že sa cíti ako doma a vyjadril túžbu, aby sa katedrála stala aj pre nich ozajstným domovom. „Pred Božím pohľadom sme si všetci rovní“, povedal a poukázal na Ježiša Krista, ktorý sa dobrovoľne stal chudobným. Práve v tom spočíva skutočná láska, vzťah, ktorý má k nám Boh, ktorý poslal vlastného Syna pre našu záchranu.
Pápež pripomenul, že lásku nemožno zužovať na sociálnu podporu. „Cestou lásky je solidarita“, povedal František a poukázal aj na ďalšiu charakteristiku lásky, ktorou je poníženosť. „Kristova poníženosť nie je ani moralizmus, ani sentiment“, ale spočíva v jeho stotožnení sa s chudobnými, v jeho blízkosti k núdznym. „Poníženosť, solidárnosť, služba – niet inej cesty“, zhrnul svoje myšlienky Svätý Otec. Dodal, že sa nestačí pozerať, treba Ježiša nasledovať. Ježiš neprišiel, aby sme ho sledovali zo zástupu, ale aby sme ho nasledovali. Pápež František vzápätí ostro odsúdil konanie tých, ktorí zneužívajú chudobných na dosahovanie vlastných cieľov. Spoločne s prítomnými sa pomodlil Otče náš, udelil im požehnanie a poprosil ich, aby sa za neho modlili.
4. Následne Svätý Otec pozdravil klauzúrne sestry z viacerých kongregácií, ktorým poďakoval za ich „modlitby, ktorými držia Cirkev“ a udelil im požehnanie.
5. O 16. hod. program pokračoval stretnutím Svätého Otca s predstaviteľmi sveta kultúry vo Veľkej aule Pápežskej teologickej fakulty v Cagliari. Činnosť tejto inštitúcie pápežovi priblížili vo svojich príhovoroch viacerí akademickí predstavitelia, pričom poukázali na nezanedbateľnú úlohu Sardínie a jej univerzity v dejinách Cirkvi. Pápež František následne vo svojom príhovore poukázal na úlohu univerzity ako miesta intelektuálneho a duchovného rozlišovania, ktoré dokáže s múdrosťou pristupovať aj ku krízovým momentom a nachádzať východiská, ktoré predstavujú nádej. Ďalšou úlohou univerzity je podľa Františka vytváranie priestoru pre pestovanie kultúry ľudskej blízkosti, kultúry stretnutia. Do tretice má byť univerzita podľa Svätého Otca miestom výchovy k solidárnosti.
6. Pred odletom ešte čakalo Svätého Otca stretnutie s mladými na priestranstve Largo Carlo Felice. Ich podujatie pod názvom „Spusti siete“ so stotisícovou účasťou tak vyvrcholilo za prítomnosti pápeža Františka. Svätý Otec v príhovore k mladým nadviazal na motto ich stretnutia „Spustite siete“. V troch bodoch sa zameral na umenie vedieť vyťažiť aj zo skúsenosti vlastného zlyhania, pričom sa dotkol otázky sviatosti birmovania, ktoré nezriedka predstavuje rozlúčku so životom viery. V druhom bode František poukázal na potrebu dôverovať Ježišovi, keď nás vyzýva zatiahnuť na hlbinu a spustiť siete. V treťom bode sa zameral na povolanie byť rybármi ľudí a podelil sa s osobným svedectvom o svojich 60-tich rokoch kňazského života počnúc chvíľou, keď vo svojich 17-tich rokoch zachytil vo svojom vnútri Boží hlas. Ako povedal, svoje rozhodnutie pre kňazstvo nikdy neoľutoval.
7. V závere stretnutia s mladými Svätý Otec predniesol výzvu k modlitbe za pokoj v Pakistane, čím reagoval na tragickú správu o samovražednom bombovom útoku na kresťanov v Pešavare v kostole počas slávenia svätej omše, s minimálne 70 obeťami na životoch a 120 zranenými.
Vo večerných hodinách sa Svätý otec vrátil z pastoračnej cesty domov do Vatikánu.
