Vatikán. Narodil sa 17. januára 1955 v Schiavone, v provincii a diecéze Vicenza. Vychovali ho v jednoduchej, hlboko veriacej katolíckej rodine: jeho otec vlastnil železiarstvo a predával poľnohospodárske stroje, matka bola učiteľkou na základnej škole. Od malička sa zúčastňoval na živote miestnej farnosti. Jeho vzorom viery a duchovného života sa už v detstve stal farár Augusto Fornara. Postupom času v ňom dozrelo aj povolanie ku kňazstvu. Skúsenosť tragickej straty otca, ktorý zahynul pri nehode v roku 1965, poznačila jeho detstvo ako aj detstvo jeho sestry a malého brata, ktorý mal vtedy iba osem mesiacov. Keď mal 14 rokov, vstúpil do malého seminára vo Vicenze. Tam zložil klasickú maturitu a pokračoval v štúdiách filozofie a teológie. Za kňaza ho vysvätil biskup Arnoldo Onisto 27. apríla 1980; inkardinovaný bol do diecézy Vicenza. Dva nasledujúce roky pracoval ako kaplán vo farnosti Najsvätejšej Trojice v Schio. Potom ho poslali do Ríma, kde študoval na Pápežskej Gregorovej univerzite. V roku 1983 vstúpil do Pápežskej diplomatickej akadémie a v roku 1986 obhájil doktorát z kánonického práva na Gregoriáne - prácou na tému Synody biskupov.
Do diplomatickej služby Svätej stolice vstúpil 1. júla 1986: pracoval na zastupiteľstvách Vatikánu v Nigérii (1986-1989), v Mexiku (1989-1992) a potom na sekcii pre Vzťahy so štátmi, ktorá je súčasťou vatikánskeho Štátneho sekretariátu (až do roku 2002). V tomto období okrem iného sprevádzal kardinála Rogera Etchegaraya počas misie, ktorú viedol v máji 1993 v Rwande: šiel tam, aby sa stretol so štátnymi a náboženskými predstaviteľmi, a predovšetkým sprostredkoval blízkosť pápeža Wojtylu obyvateľstvu postihnutému vojnovým konfliktom. Bol súčasťou delegácie vedenej arcibiskupom Jean-Louis Tauranom, ktorá sa v júni 1997 zúčastnila na 19. zasadaní Generálneho zhromaždenia Spojených národov, venovanom téme životného prostredia a rozvoja. Od roku 2000 spolupracoval s biskupom Attiliom Nicorom na otázkach spojených s revíziou lateránskeho konkordátu z roku 1984, najmä s ohľadom na vojenský ordinariát a duchovnú službu vo väzniciach a nemocniciach.
30. novembra 2002 ho Ján Pavol II. menoval za podsekretára sekcie pre Vzťahy so štátmi, ktorá prináleží do vatikánskeho Štátneho sekretariátu. Túto funkciu zastával takmer sedem rokov. Počas nich sa venoval predovšetkým témam mieru a ľudských práv. 4. septembra 2003, počas tretej konferencie venovanej Dohode o globálnom zákaze jadrových pokusov (Ctbt), sa prihovoril účastníkom, a vyzval na "zodpovednú, úprimnú a dôslednú spoluprácu" všetkých členov spoločenstva národov, zameranú na definitívne a úplné odzbrojenie. Túto výzvu obnovil aj počas 50. zasadania Generálnej konferencie Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu - ktorej je Svätá stolica zakladajúcim členom od roku 1957. Táto konferencia sa konala 18. septebra 2006 vo Viedni, a Parolin na nej naliehal, aby sa pristúpilo k úplnému uplatneniu Zmluvy o nešírení jadrových zbraní z roku 1970.
Viac krát sa stal hovorcom Svätej stolice pri medzinárodných organizáciách vo veci ochrany základných ľudských práv: ohľadom práva na náboženskú slobodu hovoril napríklad 2. decembra 2003 v Maastrichte, pri príležitosti jedenásteho zasadania Rady ministrov zahraničných vecí Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (Osce). Pripomenul vtedy, že rešpekt voči náboženskému presvedčeniu a uplatňovanie práva na jeho vyznanie "rozhodujúcim spôsobom prispievajú k boju proti netolerancii a rasovým a etnickým predsudkom". Na tom istom mieste podčiarkol nevyhnutnosť "väčšej integrácie" etník a kultúr do dnešnej spoločnosti. Rozhodnými slovami odmietol obchod s ľuďmi, ktorý definoval ako "hanlivý prejav otroctva", žiadajúc užšiu medzinárodnú spoluprácu, ktorá by dokázala odpovedať na tento dramatický jav. Pozornosť voči problémom svetového rozvoja a voči potrebe novej definície ekonomických a sociálnych priorít v danom období orientovala záujem Svätej stolice aj k téme ochrany životného prostredia, ktorá stála v centre stretnutia v New Yorku 24. septembra 2007: odohralo sa v rámci 62. zasadania Generálneho zhromaždenia Organizácie spojených národov: štáty - povedal pri tejto príležitosti - "majú spoločnú zodpovednosť chrániť svetovú klímu a našu planétu", aby zaručili, že "dnešné a budúce generácie budú môcť žiť v zdravom a bezpečnom prostredí".
Je výnimočným odborníkom na otázky týkajúce sa oblasti Stredného východu a taktiež geopolitické súvislosti ázijského kontinentu. Pracoval na zintenzívňovaní a zlepšovaní vzťahov medzi Svätou stolicou a Vietnamom: bol súčasťou delegácií Svätej stolice, ktoré navštívili Vietnam v čase od apríla do mája 2004 a od marca 2007 do februára 2009 - v snahe vytvoriť pracovnú skupinu, ktorá by budovala vzájomné diplomatické vzťahy. Medzitým - od júna do júla 2005 vo Vatikáne viedol pracovné zasadania s delegáciou vietnamskej vlády pre náboženské záležitosti, ktorá prišla na návštevu Svätej stolice. Prispel aj k obnovneniu dialógu medzi Izraelom a Palestínou, a to vďaka svojmu presvedčeniu, že je nevyhnuté podieľať sa na spoločnej úlohe "vytvárania podmienok pre skutočný a spravodlivý mier" na Strednom východe, ako povedal 22. marca 2006 účastníkom medzinárodnej konferencie zorganizovanej v Ríme Radou Organizácie spojených národov pre ochranu neodcudziteľných práv palestínskeho národa. V decembri 2008 viedol delegáciu, ktorá sa zúčastnila na prácach permanentnej bilaterálnej komisie Svätej stolice a Štátu Izrael - zostavenej, aby pokračovala v rokovaniach medzi oboma subjektami po uzatvorení základnej dohody v roku 1993.
17. augusta 2009 ho Benedikt XVI. vymenoval za titulárneho arcibiskupa Acquapendente a apoštolského nuncia vo Venezuele. 12. septembra 2009 bol pápežom vysvätený za biskupa v chráme sv. Petra. Spolusvätiteľmi boli Tarcisio Bertone a William Joseph Levada. Ako biskupské heslo si zvolil slová z listu sv. Pavla Rimanom: "Kto nás odlúči od Kristovej lásky?" (8,35). V Caracase, hlavnom meste Venezuely, kam prišiel 3. novembra 2009, odovzdal poverovacie listiny viceprezidentovi republiky Ramónovi Carrizalesovi 12. januára 2010 a pracoval tam predovšetkým na obnovení klímy vzájomného rešpektu a spolupráce medzi miestnou vládou a Katolíckou cirkvou, so zameraním na oblasť sociálnej spravodlivosti a boj proti chudobe a zločinnosti.
