-----------------------------------------------------------------

1. Návšteva Františka v Nemocnici sv. Františka Assiského

2. Štvrtková ranná svätá omša Františka v Sumaré

3. Sústrasť Svätého Otca Františka po nehode v Španielsku

4. Svätý Otec František má kľúče od Ria de Janeiro

5. Štvrtkové prijatie Svätého Otca v štvrti Varginha

6. Stretnutie Františka v katedrále v Riu s Argentínčanmi

-----------------------------------------------------------------

ad 1. "Zo svätyne Našej Pani z Aparecidy do svätyne ľudského utrpenia," týmito slovami pápež František definoval svoju stredajšiu návštevu nemocnice sv. Františka v centrálnej riodejaneirovskej štvrti Tijuca. Svätý Otec popoludní brazílskeho času opustil mariánske pútnické miesto, aby krátko pred polnocou nášho času "objal Krista v jeho trpiacom tele" v tomto modelovom zdravotnom zariadení Ria.

Potom, čo františkánsky rád prevzal pred dvomi rokmi jeho správu a po investícii zhruba 10 miliónov euro, má teraz nemocnica kapacitu 500 lôžok. Zameriava sa na výkony transplantačnej chirurgie a na liečbu závislostí na psychotropných látkach. Dva a pol tisíca zamestnancov poskytuje bezplatnú starostlivosť potrebným súkromným pacinetom, avšak prijímaní sú tiež poistenci štátneho zdravotného systému. Nemocnica "São Francisco" je pritom iba jedným zo 60 projektov františkánskeho rádu v troch brazílskych spolkových štátoch.

Na vnútornom nádvorí nemocnice hovoril pápež k asi 500 hospitalizovaným a ich ošetrovateľom. Najsilnejším momentom večera boli výpovede dvoch mladých mužov, ktorí prešli procesom terapie, z ktorých jeden žil desať rokov ako dieťa ulice a 17 na drogách. Záverečné objatie s pápežom sa nezaobišlo bez sĺz dojatia. Slova sa ujal aj zakladateľ a riaditeľ Asociácie sv. Františka brat František Bellotti. Pripomenul 27 ročnú históriu dobročinnej inštitúcie a 13 ročnú existenciu bratstva, ktoré pôsobí v Brazílii a na Haiti. Pozastavil sa pri jednom z prvých vyjadrení pápeža Františka „Cirkev chudobná a pre chudobných“ a Svätému Otcovi poprial, aby posledný deň jeho pontifikátu bol ako prvý. Ako dar prijal pápež sochu zobrazujúcu sv. Františka, ako objíma malomocného. Udalosť, ktorú spomenul v následnom príhovore.

Mimoriadneho hosťa privítal riaditeľ rovnomennej asociácie, pod ktorú nemocnica patrí, a minister zdravotníctva. Po chvíľke modlitby v kaplnke zariadenia sa pápež František pešo pomedzi zástup, ktorému neprekážal ani hustý vytrvalý dážď, odobral k pódiu v priľahlom nádvorí. Arcibiskup Ria de Janeiro Mons. Orani João Tempesta tu začal svoj príhovor citáciou úryvku z Dokumentu z Aparecidy, ktorý pripomína, že „evanjelizácia ide vždy spolu s podporou človeka a s autentickým kresťanským oslobodením“. Slová, ktoré sa stávajú skutočnosťou v každodennej práci nemocnice, ktorá je bezpochyby dielom milosrdenstva a podpory ľudskej dôstojnosti. Etapy procesu uzdravovania, ako aj sieť zariadení, ktoré sa venujú liečbe toxických závislostí predstavil koordinátor projektu výstavby nového pavilónu kanonik Manuel de Oliveira Manangão. Spomenul zameranie nového pavilónu, vybudovaného vďaka sponzorskej pomoci Konferencie biskupov Talianska, ktorú na inauguračnej slávnosti centra zastupoval jej predseda, kardinál Angelo Bagnasco.

"Boh chcel, aby moje kroky po návšteve svätyne Našej Panej z Aparecidy viedli do osobitnej svätyne ľudského utrpenia, ktorou je Nemocnica sv. Františka z Assisi. Dobre známa je konverzia vášho svätého patróna: mladý František opustí bohatstvo a pohodlie sveta, aby sa stal chudobným medzi chudobnými. Chápe, že nie veci, vlastníctvo a idoly sveta sú pravým bohatstvom a tým, čo dáva pravú radosť, ale je to nasledovanie Krista a služba druhým. No možno je menej známa chvíľa, kedy sa toto všetko v jeho živote stalo konkrétnym. Bolo to vtedy, keď objal malomocného. Tento trpiaci brat, odsunutý na okraj, sa stal pre sv. Františka z Assisi „sprostredkovateľom svetla“ (porov. Lumen fidei, 57), pretože v každom bratovi a sestre, ktorí sú v ťažkostiach, objímame trpiace Kristovo telo. Dnes, na tomto mieste zápasu so závislosťou na toxických látkach, by som chcel objať každého a každú z vás, vás, ktorí ste Kristovým telom, a prosiť, aby Boh napĺňal zmyslom a nádejou vašu cestu, a aj moju," začal svoj príhovor František.

* *

PLNÉ ZNENIE príhovoru FRANTIŠKA (v nemocnici):

"Drahý arcibiskup Ria de Janeiro a drahí bratia v biskupskej službe, vážené autority, drahí členovia cteného Tretieho rádu sv. Františka „da Penitência“, drahí lekári, zdravotné sestry a ďalší zdravotnícki pracovníci, drahí mladí a rodinní príslušníci!

Boh chcel, aby moje kroky po návšteve svätyne Našej Panej z Aparecidy viedli do osobitnej svätyne ľudského utrpenia, ktorou je Nemocnica sv. Františka z Assisi. Dobre známa je konverzia vášho svätého patróna: mladý František opustí bohatstvo a pohodlie sveta, aby sa stal chudobným medzi chudobnými. Chápe, že nie veci, vlastníctvo a idoly sveta sú pravým bohatstvom a tým, čo dáva pravú radosť, ale je to nasledovanie Krista a služba druhým. No možno je menej známa chvíľa, kedy sa toto všetko v jeho živote stalo konkrétnym. Bolo to vtedy, keď objal malomocného. Tento trpiaci brat, odsunutý na okraj, sa stal pre sv. Františka z Assisi „sprostredkovateľom svetla“ (porov. Lumen fidei, 57), pretože v každom bratovi a sestre, ktorí sú v ťažkostiach, objímame trpiace Kristovo telo. Dnes, na tomto mieste zápasu so závislosťou na toxických látkach, by som chcel objať každého a každú z vás, vás, ktorí ste Kristovým telom, a prosiť, aby Boh napĺňal zmyslom a nádejou vašu cestu, a aj moju.

Objatie. Všetci sa potrebujeme naučiť objať toho, kto je v núdzi, tak ako sv. František. Sú mnohé situácie v Brazílii, vo svete, ktoré si vyžadujú pozornosť, starostlivosť, lásku, tak ako je to v prípade zápasu so závislosťou na chemických látkach. V našich spoločnostiach ale často prevažuje egoizmus. Koľkí „obchodníci zo smrťou“ sledujú iba logiku moci a peňazí za každú cenu! Pliaga obchodu s drogami, ktorá podporuje násilie a rozsieva bolesť a smrť, si vyžaduje skutok odvahy od celej spoločnosti. Liberalizácia používania drog, o ktorej sa diskutuje v rôznych častiach Latinskej Ameriky, nezníži rozšírenie a vplyv chemickej závislosti. Potrebné je riešiť problémy, z ktorých pramení ich užívanie, podporovaním väčšej spravodlivosti, vychovávaním mladých k hodnotám, ktoré budujú spoločný život, sprevádzaním tých, ktorí sú v ťažkostiach a dávaním nádeje do budúcnosti. Všetci potrebujeme vidieť druhého očami Kristovej lásky, naučiť sa objať toho, kto to potrebuje, a takto mu prejaviť blízkosť, záujem a lásku.

Objímať však nestačí. Podávajme ruku tomu, kto je v ťažkostiach, tomu, kto padol do temnoty závislosti, možno bez toho, aby vedel ako, a povedzme mu: Môžeš znovu vstať, môžeš sa znovu pozdvihnúť, je to namáhavé, ale dá sa to, ak to ty chceš. Drahí priatelia, chcel by som povedať každému z vás, ale najmä všetkým tým, ktorí nemali odvahu nastúpiť na vašu cestu: Ty sám si hlavným aktérom tohto výstupu, toto je nevyhnutná podmienka! Nájdeš vystretú ruku toho, kto ti chce pomôcť, ale nikto nemôže stúpať namiesto teba. - Ale nikdy nie ste sami! Cirkev a mnohí ľudia stoja pri vás. Pozerajte s dôverou pred seba, vaša cesta je dlhá a namáhavá, ale pozerajte vpred, „je tu istota budúcnosti, ktorá má rozdielnu perspektívu než iluzórne ponuky svetských idolov, dáva však nový elán a novú silu pre každodenný život“ (Lumen fidei, 57). Všetkým vám chcem zopakovať: Nenechajte si ukradnúť nádej! Nenechajte si ukradnúť nádej! Ale chcem tiež povedať: nekradnime nádej! Naopak, stávajme sa všetci nositeľmi nádeje!

V evanjeliu čítame podobenstvo o dobrom Samaritánovi, ktoré rozpráva o mužovi, ktorého prepadli zbojníci a nechali ho polomŕtveho na okraji cesty. Ľudia prechádzajú, pozerajú sa, ale sa nepristavia. Pokračujú ľahostajne po ceste: nie je to ich starosť! Koľkokrát sa tvárime, že nevidíme... Iba jeden Samaritán, niekto neznámy, vidí, zastaví sa, zdvihne ho, podá mu ruku a ošetrí ho (porov. Lk 10,29-35). Drahí priatelia, myslím si, že tu v tejto nemocnici sa konkrétne sprítomňuje podobenstvo o dobrom Samaritánovi. Tu nie je ľahostajnosť, ale pozornosť, tu nie je nezáujem, ale láska. Asociácia sv. Františka a Sieť pre liečbu závislostí učia skloniť sa nad tým, ktorý je v ťažkostiach, pretože v ňom vidia Kristovu tvár, pretože v ňom je Kristovo telo, ktoré trpí. Ďakujem všetkým zdravotníckym pracovníkom tohto zariadenia. Vaša služba je veľmi cenná, robte ju vždy s láskou. Je to služba preukázaná Kristovi, prítomnému v bratoch: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25,40) - hovorí nám Ježiš.

A chcel by som zopakovať všetkým vám, ktorí bojujete proti toxickej závislosti, vám rodinám, ktoré máte úlohu, ktorá často nie je jednoduchá: Cirkev nie je vzdialená od vašich námah, ale sprevádza vás s láskou. Pán je vám blízko a drží vás za ruku. V najtvrdších chvíľach pozerajte na neho a dá vám útechu i nádej. Dôverujte aj materskej láske jeho Matky Márie. Dnes predpoludním som vo svätyni v Aparecide zveril každého z vás jej srdcu. Tam, kde je potrebné niesť kríž, tam je vždy vedľa nás aj ona, Matka. Nechávam vás v jej rukách a s láskou všetkých požehnávam."

* *

Po príhovore sa pápež s prítomnými pomodlil modlitbu Otče náš a udelil im požehnanie. V závere stretnutia požehnal pamätnú tabuľu nového pavilónu Nemocnice sv. Františka, nazvaného Stredisko integrálnej starostlivosti o duševné zdravie, ktoré bude svojim pacientom denne poskytovať 24-hodinovú službu. Nemocnicu sv. Františka Assiského spravujú františkánski terciári. Okrem poskytovania pomoci a liečenia závislým na drogách a alkohole, ponúka bezplatné lekárske a chirurgické služby chudobným, ktorí by si návštevu iného lekára či nemocnice dovoliť nemohli. Kapacita Nemocnice sv. Františka predstavuje 500 lôžok. Patrí pod rovnomennú asociáciu, ktorú v roku 1985 založili františkáni, a ktorá je v súčasnosti aktívna v celej Brazílii a tiež na Haiti.

Po návšteve sa presunul opäť do Sumaré, kde býva počas pobytu v Brazíli. Dnešný program bude pokračovať opäť v Riu de Janeiro. Pôjde o najočakávanejšie body tejto cesty: návštevu favely Varginha a stretnutie s mladými pútnikmi na pláži Copacabana.

-----------------------------------------------------------------

ad 2. Účastníci Svetových dní mládeže v týchto dňoch počúvajú katechézy svojich biskupov. Môžu navštíviť tiež veľtrh duchovných povolaní, ktorý už niekoľko rokov pravidelne sprevádza konanie medzinárodných stretnutí mládeže. V Riu ich hostí nádherná scenéria parku Boa Vista. Viac než stovka stánkov rôznych rehoľných inštitútov, hnutí a nových cirkevných spoločenstiev podáva svedectvo o možných duchovných cestách.

Štvrtkový program pápežovej návštevy začal v Riu rannou Eucharistiou v kaplnke rezidencie Sumaré, kde je Svätý Otec ubytovaný. Na svätej omši, ktorá bola slúžená za obete vlakového nešťastia v Španielsku, boli pozvaní všetci seminaristi z Ria de Janeiro, spolu so svojimi formátormi, celkom asi 300 osôb. Počas liturgie štvrtkového sviatku sv. Jakuba predniesol pápež homíliu v podobnom štýle, ako to robí v Dome sv. Marty vo Vatikáne, teda veľmi spontánným a živým spôsobom priblížil liturgické čítania.

Vyšiel zo slov sv. Pavla v Druhom liste Korinťanom. "Tento poklad máme však v hlinených nádobách (2 Kor 4, 7). Podľa pápeža Františka je týmto pokladom zjavenie Boha v Ježišovi Kristovi. Pavol sa podľa neho pokúša vysvetliť napätie, ktoré existuje medzi "veľkosťou daru" a "nízkosťou toho, kto ho dostáva". Ľudská prirodzenosť je krehkou hlinenou nádobou, ktorú Boh naplnil nevýslovným Tajomstvom.

"A pre nás všetkých, zasvätené osoby, rehoľníkov, kňazov i biskupov, je toto spoločný menovateľ: dostali sme dar, a všetci sme hlinenými nádobami. Problém spočíva v tom, ako ísť vpred s týmto napätím, pretože stále v ňom strácami rovnováhu. V dejinách Cirkvi sa stále objavujú muži a ženy, ktorí dostali tento dar, vedia, že sú hlinenými nádobami, ale vo svojom živote sa natoľko nadchnú, že postupne zabudnú, že sú krehkí a že dar, ktorý dostali, je tak veľký. Toto napätie stratí rovnováhu, ktorá je potrebná.

Apoštols Pavol, všíma si František, sa nezdráha nazvať sa krehkou nádobou vo vzťahu k daru, ktorý dotsal. "A čo my," pýtal sa Svätý Otec, "pripomíname si, že sme z krehkej hliny?" A pokračoval: "Pokušenie spočíva v tom, že nádobu začneme zdobiť a skrášľovať", a tým "začneme klamať sami seba" a veriť, že patríme "do lepšej kategórie". Podobá sa to príhovode o Jakubovi a Jánovi, ktorá sa dnes čítala z evanjelia. Matka týchto apoštolov v nej žiada Ježiša, aby ich posadil po pravici a ľavici vo svojom kráľovstve. František to komentoval slovami: "Podľahli svetskej hre, ktorá zabudúa, že sme z hliny, a ktorá v nich prebudila túžbu, mať určitú prestíž a autoritu v skupine dvanástich."

"Cirkev tým veľa trpela a trpí vždy, keď niekto, kto je povolaný k tomu, aby prijal poklad do hlinenej nádoby, začne hromadiť poklady, snaží sa meniť podstatu tejto nádoby a začne veriť, že je lepší a že už nie je hlinenou nádobou. Hlinené nádoby sme ale až do konca. Pred tým nás nikto neochráni. Ježiš nás zachraňuje svojím spôsobom, ale nie na ľudský spôsob, teda prestížou, vnútornejším zdaním a zaujímaním vážených postov. Tu vzniká kariérizmus, ktorý v Cirkvi spôsobí toľko zla. Ježiš hovorí, že panovníci vládnu národom, podrobujú si ich a rozkazujem im. Medzi vami tomu tak ale nemá byť. Vy ste služobníci, máte slúžiť. Hlinené nádoby a Ježišova veľkosť."

František zároveň naznačil, že skúška, či svoju nádobu nezačíname vylepšovať, je jednoduchá. Tou overujúcou skúškou je spôsob, akým sa spovedáme. "Existuje veľa rôznych spôsobov, ako sa spovedať. Spovedáš sa tak, že len všeobecne racionalizuješ svoje previnenie? Alebo meníš spovedníka, keď más na svedomie hriech, za ktorý by si sa pred ním hanbil?" Práve vtedy podľa Františka začíname zabúdať, že sme z krehkej viery.

"Ako teda urobiť, aby si si bol vedomý, že sme stále len z hliny? Pýtaj sa sám seba, ako sa spovedáš, a vtedy budeš vedieť, či si uvedomuješ svoju krehkosť, alebo či si začal maľovať svoju vázu (na ružovo), aby vypadala iná, než je. A ako si uvedomujem, že Ježiš je veľkým darom? Tým, že robím apoštolát, tým, že slúžim? Áno, tým všetkým, ale môže to byť zavádzajúce. Vieš sa klaňať Ježišovi (v Najsvätejšej sviatosti), alebo ho len prosíš? Ďakuješ mu, chváliš ho? Ale dospel si k adorácii? Modlitba adorácie je poznávacím znamením, že ešte veríme v to, že Ježiš je naším veľkým darom.

Na záver svojej homílie František prosil Pannu Máriu, aby v nás ochraňovala oba rozmery našej viery. Nežiadal, aby "premenila našu hlinu na kov", ale aby sme vedeli, že sme hliny, až do konca, a spolu s tým, aby vyprosila "milosť klaňať sa Ježišovi".

-----------------------------------------------------------------

ad 3. Svätý Otec bol bezprostedne informovaný o vykoľajení vlaku neďaleko španielskeho pútnického miesta Santiago de Compostela, povedal P. Federico Lombardi pri stredajšom večernom stretnutí s novinármi. Pri železničnej nehode prišlo o život najmenej 77 ľudí, viac, než 125 bolo zranených. Vo vlaku bolo približne 240 cestujúcich. Vlak sa vykoľajil v predvečer sviatku sv. Jakuba. Je pravdepodobné, že medzi nimi boli aj pútnici, ktorí sa vydali k hrobu tohto apoštola.

Svätý Otec vyjadril hlbokú zármutok a uistil o svojej modlitbe, dodal riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice. Vyzval potom viac než päťdsto zástupcov informačných prostriedkov k minúte ticha a modlitbe. Sústrasť prejavila v Madride i Španielska biskupská konferencia, ktorej predseda kardinál Antonio Maria Rouco Varela je spolu s ďalšími španielskymi biskupmi v Riu. P. Lombardi potvrdil, že František telefonoval s kardinálom Roucovom osobne. Kard. Rouco bol "dlhý čas arcibiskupom Santiaga a regiónu, a teda veľmi sa ho toto nešťastie dotýka. Chcel o tom hovoriť so Svätým Otcom.“

František zaslal arcibiskupovi Santiaga de Compostela Mons. Juliánovi Barriovi Barriovi sústrastný telegram, v ktorom vyjadruje bolesť nad obeťami a viac zranenými po nehode. Svätý Otec „pozdvihuje svoju vrúcnu modlitbu k Pánovi za všetkých zosnulých a tých, ktorých táto tragická udalosť postihla“.

Ďalej v telegrame píše „S pocitmi intenzívnej bolesti vás prosím, excelencia, aby ste sprostredkovali obetiam a ich rodinám moju duchovnú blízkosť, moju bratskú lásku a moju úprimnú solidaritu a súčasne v tomto čase smútku ubezpečili o mojom príhovore za zomrelých a o modlitbách za ranených. Vyprosujem pre nich u Boha rýchle a úplné uzdravenie. V tento deň, v ktorom Cirkev zveruje veriacich príhovoru apoštola Jakuba, nebeského patróna Španielska a svedka vzkrieseného Krista, spolu s mojimi prejavmi povzbudenia pre všetky deti tejto ušľachtilej krajiny udeľujem osobitné apoštolské požehnanie, ktoré nech je nositeľom nádeje pochádzajúcej z viery a útechy, ktorú dáva autentická láska.“

-----------------------------------------------------------------

ad 4. Okolo deviatej hodiny tamojšieho častu sa pápež vydal na mestský magistrát, vzdialený približne deväť kilometrov od miesta prechodného bydliska, kde mu primátor Ria de Janeiro odovzdal symbolické kľúče od mesta.

V sídle magistrátu Františka privítal Eduardo Paes, primátor Ria. Spolu s prítomnými olympionikmi a paraolympionikmi odovzdal pápežovi darček v podobe trička brazílskej výpravy na 31. olympijských hrách, ktoré sa uskutočnia v roku 2016 na ich domácej pôde. Pápež prítomných športovcov osobne pozdravil, s každým si podal ruku, vymenil pár slov a zažartoval. Spolu s niekoľkými predstaviteľmi mesta, vrátane primátora, potom vystúpil na balkón paláca, kde sa ceremónia odovzdávania kľúčov odohrala. Požehnal tiež olympijské vlajky, ako aj ľudí, ktorí sa zhromaždili na priestranstve pred palácom. Zamával im a niekoľkými slovami sa im prihovoril: „Práve sme požehnali vlajky a náboženské obrazy. Dobrý deň vám všetkým! Veľmi pekne ďakujem za vašu prítomnosť tu v tejto chvíli. Teraz by som chcel zo srdca udeliť požehnanie vám všetkým, vašim rodinám, vašim priateľom, štvrtiam, všetkým.“

Šport bol aj témou krátkeho posolstvo pápeža Františka v deň, keď v Riu de Janeiro požehnal olympijské vlajky pre budúcu olympiádu v roku 2016: „Nech je šport vždy prostriedkom vzájomnej výmeny a rastu, a nikdy nie násilia a nenávisti“ Takto zneje tweet Františka zo štvrtka. František tak upozornil na étos, bez ktorého sa šport v žiadnom prípade nezaobíde. Aj sociálne nepokoje, ktoré v súčasnosti trápia Brazíliu, súvisia do istej miery so športom, ktorý je významnou zložkou spoločenského života krajiny. Vládou presadzované zmeny systému vyberania vstupného na verejných štadiónoch sa totiž prejavili v zrušení lacných sektorov pre chudobných, čím mnohých prakticky obrali o možnosť účasti na futbalových zápasoch.

Po požehnaní pápež prítomných poprosil, aby sa za neho modlili. Jeho cesta z paláca potom smerovala do miestnej favely Varginha.

-----------------------------------------------------------------

ad 5. Svätý Otec chcel počas svojej apoštolskej cesty v Brazílii zaklopať na každé dvere. Aj na tie, za ktorými sa nachádza chudoba, trápenie, problémy so zákonom. Vedený týmto svojim úmyslom tak prekročil prah chudobnej štvrte v Riu de Janeiro – favely Varginha. O 11:00 h dopoludnia (o 16:00 h nášho času) sa zvítal s očakávajúcimi obyvateľmi štvrte, do ktorej ľudia zvonku vstupujú len s veľkými obavami. Za daždivého počasia ho v mene celej komunity privítal duchovný správca farnosti, biskupský vikár a predstavená Misionárok lásky.

Maličký kostolík splývajúci s provizórnymi budovami, niektorými pozliepanými z plechu, sa stal prvou zastávkou počas jeho návštevy vo favele. Vstúpil doň za spevu a radostných pokrikov veriacich. Kostol nesie meno sv. Hieronyma Emilianiho, ktorého Pius XI. vyhlásil za „patróna sirôt a opustených mladých“. Vybudovaný bol za pomoci miestnych pátrov somaskov a sestier Misionárok lásky. Pápež František sa v jeho priestoroch, napriek hluku prichádzajúcemu zvonku, zahĺbil do modlitby. Za účasti niekoľkých členov farského spoločenstva potom požehnal nový oltár. Farnosť mu z vďačnosti a ako spomienku na návštevu odovzdala svoj dar: erb pápeža Františka, ktorý z odpadových materiálov vlastnoručne vyrobili obyvatelia favely.

Pri východe z kostola sa Svätý Otec prihovoril skupine malých detí. Drobnými gestami im naznačil, aby sa za neho modlili a udelil im svoje požehnanie. Jeho kroky potom smerovali na miestne futbalové ihrisko s kapacitou 200-tisíc ľudí, ktoré už odchovalo niekoľkých známych brazílskych futbalistov. Cestu, ktorú pápež František prešiel pešo, lemovali tisíce veriacich. So slzami v očiach mu podávali ruky, odovzdávali skromné darčeky, ako tričká či vlastnoručne vyrobené predmety. Veľká bola aj radosť na strane pápeža, ktorý ich objímal, prihováral sa im a utešoval. Zastavil sa tiež v domácnosti jednej z miestnych rodín. Po krátkej návšteve opäť pokračoval v ceste na ihrisko. Ľudia ho tam vítali v pršiplášťoch a s dáždnikmi v rukách, spievali nábožné piesne a radostne pokrikovali: Vitaj František!

Na tribúne ihriska, odkiaľ mal zaznieť prejav Svätého Otca, sa mu najprv prihovoril manželský pár. Slová, ktoré mu adresoval, boli slovami prijatia zo strany celej chudobnej komunity. Manžel v úvode pápeža poprosil o to, aby mohol porušiť protokol, a namiesto oslovenia "Vaša svätosť", ho nazývať otcom – otcom Františkom. So súhlasným úsmevom Svätého Otca potom pokračoval: „Tvoj životný príbeh je poznačený vychádzaním v ústrety marginalizovaným, nešťastným, tým, na ktorých spoločnosť a verejná moc zabúda. Ďakujeme za tvoju prítomnosť!“ V krátkosti tiež opísal dejiny favely Varginha, ktoré sa začali písať v roku 1940. Ako povedal, jej obyvatelia budujú svoje domovy v pote a v slzách, ale tiež v jednote s Bohom a jeho požehnaním.

„Náš milovaný otec“, aj takto oslovoval pápeža Františka mladý Brazílčan, ktorý pripomenul nielen smutnú realitu v tejto štvrti, ale aj túžbu jej obyvateľov po zmene. Ako povedal, zabudnutá favela, ktorá doteraz zapĺňala správy v čiernej kronike novín, sa zrazu stala centrom pozornosti zo strany medzinárodných médií. Svätému Otcovi sa preto prihovoril aj takto: „Možno až teraz, Otče, je možné nájsť odpoveď na to, prečo sa tejto komunite dostala možnosť prijať vašu návštevu. Pretože sme malí, chudobní, zabudnutí, no aj dokonca pred potleskom a reflektormi ostávame verní Bohu, prostí, pokorní, zjednotení.“

V závere vyjadril manželský pár s úsmevom na tvári nádej, že nejde o poslednú návštevu pápeža Františka v tejto komunite. Svätý Otec páru udelil svoje požehnanie a nechal sa s nimi na pamiatku vyfotiť. Potom nasledoval jeho prejav, ktorý prinášame v plnom znení:

* *

PLNÉ ZNENIE príhovoru FRANTIŠKA (vo Varginha):

"Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Je krásne môcť byť tu s vami! Od začiatku plánovania návštevy v Brazílii bolo mojou túžbou môcť navštíviť v tejto krajine každú štvrť. Tak rád by som zaklopal na každé jedny dvere, zaželal „Dobrý deň!“, požiadal o pohár osviežujúcej vody, dal si „kávičku“, porozprával sa ako s blízkymi priateľmi, načúval srdcu každého jedného človeka, rodičov, detí, starých rodičov... No Brazília je tak nesmierne veľká! Nie je možné zaklopať na každé dvere! Preto som sa rozhodol prísť sem a navštíviť vašu štvrť, ktorá dnes zastupuje všetky štvrte Brazílie. Aké je to krásne byť prijatí s láskou, s veľkodušnosťou, s radosťou! Stačí sa len pozrieť, ako ste vyzdobili vaše ulice; je to tiež prejav náklonnosti, prameniaci z vášho srdca, zo srdca Brazílčanov, ktorí oslavujú! Veľmi ďakujem každému z vás za nádherné prijatie! Ďakujem Mons. Oranimu Tempestovi a manželom Ranglerovi a Joane za ich srdečné slová.

1. Od prvého momentu ako som sa len dotkol brazílskej zeme a tiež tu uprostred nás, cítim sa byť prijatý. Je dôležité vedieť prijať človeka. Je to omnoho krajšie než akákoľvek okrasa či dekorácia. Hovorím to preto, lebo keď sme veľkodušní v prijímaní druhého človeka a vieme sa s ním o niečo podeliť – o trochu jedla, o miesto v našom dome, o náš čas –, nielenže nezostaneme ochudobnení, ale sami sa tým obohacujeme. Veľmi dobre viem, že ak je niekto hladný a zaklope na vaše dvere, vy vždy nájdete spôsob, ako sa s jedlom podeliť. Ako hovorí príslovie, vždy sa dá „doliať trocha vody do fazule“! A vy to robíte s láskou, čím ukazujete, že pravé bohatstvo nespočíva vo veciach, ale v srdci!

A brazílsky ľud, zvlášť tí najjednoduchší ľudia, môžu dať svetu cennú lekciu solidárnosti – slovo tak často pozabudnuté alebo zamlčiavané, pretože sa ťažko počúva. Chcel by som apelovať na tých, ktorí majú väčšie možnosti, na verejné autority a na všetkých ľudí dobrej vôle, angažujúcich sa v oblasti spoločenskej spravodlivosti: neúnavne pracujte v záujme spravodlivejšieho a solidárnejšieho sveta! Nikto nemôže zostať ľahostajný voči nerovnostiam, ktoré stále existujú vo svete! Kiež by každý, podľa vlastných možností a vlastnej zodpovednosti, dokázal ponúknuť svoj príspevok, aby sa urobil koniec toľkým nespravodlivostiam. Nie kultúra egoizmu a individualizmu, často ovládajúca našu spoločnosť, nie tá buduje a robí svet obývateľnejším, ale kultúra solidárnosti; kultúra, ktorá nevidí v druhom človeku súpera alebo len číslo, ale brata. A my všetci sme bratia.

Chcem vysloviť podporu úsiliu, ktoré brazílska spoločnosť vynakladá v záujme sceliť všetky časti svojho tela, aj tie najviac trpiace a núdzne, prostredníctvom boja proti hladu a chudobe. Nijaké úsilie o nastolenie pokoja nebude mať dlhé trvanie a nebude ani harmónie či šťastia v takej spoločnosti, ktorá ignoruje, vysúva na okraj a zanecháva na periférii niektorú svoju časť. Takáto spoločnosť jednoducho ochudobňuje samu seba, ba stráca čosi, čo je pre ňu podstatné. Vždy pamätajme: len ak sme schopní sa podeliť, len vtedy sa skutočne stávame bohatšími. Všetko, s čím sa podelíme, sa znásobuje! Mieru veľkosti nejakej spoločnosti určuje to, akým spôsobom zaobchádza s tým najnúdznejším, ktorý nemá nič okrem svojej chudoby!

2. Chcel by som vám tiež povedať, že Cirkev, „advokátka spravodlivosti a obhajkyňa chudobných proti netolerovateľným sociálnym a ekonomickým nerovnostiam, ktoré kričia do neba“ (Dokument z Aparecidy, 395), túži ponúknuť svoju spoluprácu každej iniciatíve, ktorá môže znamenať pravý rozvoj každého človeka a celého človeka. Drahí priatelia, je určite nevyhnutné poskytnúť chlieb hladnému. Je to akt spravodlivosti. No jestvuje i hlad, ktorý je hlbší, hlad po šťastí, ktorý dokáže utíšiť iba Boh. Nemožno hovoriť o skutočnom napomáhaní spoločného dobra, ani o pravom rozvoji človeka tam, keď sa ignorujú základné piliere, na ktorých spočíva krajina, jej nemateriálne dobrá: život, ktorý je Božím darom, hodnotou, ktorú treba ochraňovať a vždy presadzovať; rodina, základ spolunažívania a prostriedok proti spoločenskému rozvratu; integrálne vzdelávanie, ktoré sa neobmedzuje len na jednoduchý prenos informácií, zameraný na zisk; zdravie, ktoré sa má usilovať o celkové blaho osoby, vrátane duchovného rozmeru, podstatného pre duševnú rovnováhu človeka a pre zdravé spolunažívanie; bezpečie, v tom presvedčení, že nad násilím možno zvíťaziť iba ak sa začne od premeny ľudského srdca.

3. Ešte by som chcel povedať poslednú vec. Tu, ako v celej Brazílii, je mnoho mladých ľudí. Vy, drahá mládež, ste zvlášť citliví na bezprávie, no často ste znechutení z faktov, ktoré svedčia o korupcii, z ľudí, ktorí miesto toho, aby sa snažili o spoločné dobro, hľadajú len svoje vlastné záujmy. Tiež vám a všetkým opakujem: nedajte sa nikdy odradiť, nestrácajte dôveru, nedovoľte, aby nádej zhasla. Realita sa môže zmeniť, človek sa môže zmeniť. Snažte sa vy ako prví prinášať dobro, neprivykajte si na zlo, ale na jeho premáhanie. Cirkev vás sprevádza, prinášajúc vám vzácne dobro viery, Ježiša Krista, ktorý „prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie“ (Jn 10,10).

Dnes všetkým vám, osobitne obyvateľom tejto štvrte Varginha, hovorím: Nie ste sami, Cirkev je s vami. Pápež je s vami! Každého z vás nesiem vo svojom srdci, spolu s úmyslami, ktoré máte hlboko v duši: poďakovania za radosti, prosby o pomoc v ťažkostiach, túžbu po úteche v momentoch bolesti a trápenia. Všetko zverujem do príhovoru Našej Panej z Aparecidy, Matky všetkých chudobných Brazílie, a s veľkou láskou vám udeľujem moje požehnanie."

* *

-----------------------------------------------------------------

ad 6. Bezprostredne po návšteve Varginhy sa František vydal do Katedrály v Rio de Janeiro, kde sa stretol so svojími mladými krajanmi, ktorých z Argentíny prišlo asi 50-tisíc. Svätý Otec sa k nim krátko prihovoril - z poschodia - v rodnej španielčine.

"Ďakujem! Ďakujem, že ste dnes tu, ďakujem, že ste prišli. Ďakujem všetkým vo vnútri katedrály a 30-tisícom ďalších, čo sú vonku na daždi. Zdravím ich odtiaľ a ďakujem za gesto, ktorým ste prejavili vašu blízkosť, za účasť na Svetových dňoch mládeže. Spýtal som sa doktora Gasbarriho, ktorý je organizátorom pápežských ciest, či by bolo možné stretnúť sa s Argentínčanmi, a on na pápežove prianie tento spoločný moment zariadil."

Nasledovala modlitba požehnania a Zdravas Mária. V samotnom závere potom František dodal:

"Mnohokrát ďakujem. Ešte sa v týchto dňoch uvidíme. Nech vás Boh žehná. A modlite sa za mňa!"

Ďalšia časť programu pápežskej návštevy bola naplánovaná na 23:00 h nášho času, kedy na pláži Copacabana prebehlo slávnostné privítanie účastníkov SDM. Slávnostné privítanie Svätého Otca mladými sa uskutoční o 18:00 h (23:00 h) na pláži Copacabana, na juhu Ria. Na pripravenom pódiu s kapacitou až tisíc ľudí, sa po úvodných pozdravoch uskutoční predstavenie s názvom Rio viery. Každodenný život mesta umelecky predstaví 150 mladých. Osobne pápeža pozdraví päť mladých, zastupujúcich päť kontinentov. Stretnutie bude pokračovať formou liturgie slova. Potom sa Svätý Otec prihovorí mladým pútnikom z celého sveta, spoločne sa s nimi pomodlí modlitbu Otče náš a udelí im svoje apoštolské požehnanie. Štvrtkový program na pláži Copacabana by sa mal skončiť o 19.15 (00.15), keď sa pápež presunie do rezidencii v Sumaré.

Nepriaznivé počasie v Riu de Janeiro a okolí vyvoláva obavy u organizátorov tohtoročných Svetových dní mládeže. Nepretržitý trojdňový dážď už spôsobil aj menšie záplavy. Veľkú starosť predstavuje stav ulice, na ktorej sa nachádza areál Campus Fidei v Guaratibe, kde sa uskutoční sobotná vigília, ale aj uzatváracia svätá omša za prítomnosti pápeža Františka. Aj túto oblasť, ležiacu 35 kilometrov na juh od Ria, postihli vo štvrtok ráno záplavy. Dobrovoľníci sa v týchto hodinách pomocou vedier a fólií snažia zastaviť vodu a predísť prípadným škodám.Chladné a daždivé počasie však nič nemení na radosti z očakávaného stretnutia mladých so Svätým Otcom, ktoré sa už dnes uskutoční na pláži Copacabana.

-----------------------------------------------------------------

Zdroje: RV SK, RV CZ

( TK KBS, RV SK, RV CZ; ml ) 20130725015   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]