"Ctihodní bratia v biskupskej a kňazskej službe, drahí bratia a sestry!

Koľká radosť, že som mohol prísť do domu Matky každého Brazílčana, do Svätyne Našej Panej z Aparecidy! Deň po mojom zvolení za rímskeho biskupa som navštívil Baziliku Santa Maria Maggiore v Ríme, aby som Panne Márii zveril svoj úrad Petrovho nástupcu. Dnes som chcel prísť sem, aby som poprosil Máriu, našu Matku, za šťastný priebeh Svetových dní mládeže a aby som pod jej ochranu zveril život ľudu Latinskej Ameriky.

Chcel by som vám povedať najmä jedno. V tejto svätyni, kde sa pred šiestimi rokmi konala Piata generálna konferencia biskupov Latinskej Ameriky a Karibských ostrovov, sa stalo niečo prekrásne, čo som mohol osobne zakúsiť: vidieť, ako sa biskupi, ktorí pracovali nad témou stretnutia s Kristom, apoštolátu a misie, cítili byť povzbudzovaní, sprevádzaní a istým spôsobom inšpirovaní tisíckami pútnikov, ktorí sem každodenne prichádzali zveriť svoj život Panne Márii. Tá konferencia bola veľkým okamihom Cirkvi. A naozaj možno povedať, že Dokument z Aparecidy sa zrodil práve z tohto prepojenia práce pastierov a jednoduchej viery pútnikov, pod materskou ochranou Márie. Keď Cirkev hľadá Krista, klope vždy na dvere Matkinho domu a prosí: „Ukáž nám Ježiša!“ To od nej sa učíme pravému apoštolátu. Tu vidno, prečo Cirkev ide do misie vždy po stopách Márie.

Dnes, hľadiac na Svetové dni mládeže, ktoré ma priviedli do Brazílie, aj ja prichádzam a klopem na dvere domu Márie, ktorá milovala a vychovávala Ježiša, aby pomohla nám všetkých, pastierom Božieho ľudu, rodičom, vychovávateľom, odovzdať našim mladým hodnoty, ktoré ich urobia tvorcami spravodlivejšieho, solidárnejšieho a bratskejšieho národa i sveta. Preto by som chcel poukázať na tri jednoduché postoje: živiť nádej, nechať sa prekvapiť Bohom, žiť v radosti.

1. Živiť nádej. Druhé omšové čítanie predstavuje dramatickú scénu: žena – je to postava Márie i Cirkvi – je prenasledovaná drakom – diablom –, ktorý chce zhltnúť jej dieťa. No táto scéna nie je scénou smrti, ale života, pretože Boh zasahuje a zachraňuje dieťa (porov. Zjv 12,13a.15-16a). Koľko ťažkostí je v živote každého jednotlivca, uprostred našich ľudí, v našich spoločenstvách. No akokoľvek veľkými sa môžu zdať, Boh nikdy nedopustí, aby sme sa v nich utopili. Zoči-voči skleslosti, ktorá sa môže vyskytnúť v živote, u toho, kto pracuje na evanjelizácii alebo kto sa snaží žiť vieru v úlohe otca či matky rodiny, chcem povedať s rozhodnosťou: majte vždy v srdci túto istotu: Boh kráča po vašom boku, ani na chvíľu vás neopustí! Nikdy nestrácajme nádej! Nikdy ju neuhasme vo svojom srdci! „Drak“, čiže zlo, je prítomný v našich dejinách, ale nie on je najsilnejší. Najsilnejší je Boh a Boh je naša nádej!

Pravdou je, že dnes takmer všetci, aj naši mladí, cítia lákadlá mnohých modiel, ktoré sa stavajú na miesto patriace Bohu a zdajú sa, že dávajú nádej: peniaze, úspech, moc, rozkoš. Často sa v srdciach mnohých rozhosťuje pocit osamelosti a prázdna, vedúci k vyhľadávaniu kompenzácií v týchto pominuteľných idoloch. Drahí bratia a sestry, buďme svetlami nádeje! Majme pozitívny pohľad na realitu. Povzbudzujme k obetavosti, ktorá charakterizuje mladých, sprevádzajme ich, aby sa stávali protagonistami vytvárania lepšieho sveta. Sú silným motorom pre Cirkev a spoločnosť. Nepotrebujú iba veci, potrebujú predovšetkým, aby sa im ponúkli nemateriálne hodnoty, ktoré sú duchovným srdcom národa, pamäťou národa. V tejto Svätyni, ktorá je súčasťou pamäti Brazílie, ich môžeme doslova čítať: duchovnosť, obetavosť, solidarita, vytrvalosť, bratskosť, radosť – sú to hodnoty, ktorých najhlbší koreň spočíva v kresťanskej viere.

2. Druhý postoj: nechať sa prekvapiť Bohom. Kto je mužom či ženou nádeje, – tej veľkej nádeje, ktorú nám dáva viera –, vie, že aj uprostred ťažkostí Boh koná a nás prekvapuje. Príkladom toho je aj história tejto svätyne. Traja rybári, po celodennej márnej námahe, keď vo vodách rieky Parnaiba nič nechytili, nachádzajú v nich niečo nezvyčajného: vyobrazenie Panny Márie, Našej Panej Počatia (Nossa Senhora Conçeicão). Kto by si bol pomyslel, že miesto neplodného rybolovu sa raz stane miestom, na ktorom sa všetci Brazílčania môžu cítiť ako deti tej istej Matky? Boh vždy udivuje, ako nové víno v evanjeliu, ktoré sme počuli. Boh uchováva pre nás vždy len to najlepšie. Ale žiada, aby sme sa jeho láskou nechali prekvapiť, aby sme akceptovali jeho prekvapenia. Spoľahnime sa na Boha! Keď sme od neho vzdialení, víno radosti a víno nádeje sa minie. Ak sa k nemu priblížime, ak zostaneme s ním, potom to, čo sa zdá byť studenou vodou, to, čo je ťažkosťou, to, čo je hriechom, premení sa na nové víno priateľstva s ním.

3. Tretí postoj: žiť v radosti. Drahí priatelia, ak kráčame v nádeji a necháme sa prekvapiť novým vínom, ktoré nám Ježiš ponúka, v našom srdci je radosť a nedá sa nám nebyť svedkami tejto radosti. Kresťan je radostný, nikdy nie smutný. Boh nás sprevádza. Máme Matku, ktorá sa vždy prihovára za život svojich detí, za nás, ako kráľovná Ester v prvom čítaní (porov. Est 5,3). Ježiš nám ukázal, že Božia tvár je tvár Otca, ktorý nás miluje. Hriech a smrť boli porazené. Kresťan nemôže byť pesimistom! Nemá tvár toho, kto sa zdá byť vo večnom smútku. Ak sme naozaj zamilovaní do Krista a cítime, ako nás miluje, naše srdce sa rozhorí takou radosťou, ktorá nakazí aj tých, čo žijú v našom okolí. Ako povedal Benedikt XVI: „Učeník si je vedomý, že bez Krista niet svetla, niet nádeje, niet lásky, niet budúcnosti.“ (Otvárací príhovor Konferencie v Aparecide, 13. mája 2007).

Drahí priatelia, prišli sme klopať na dvere Máriinho domu. Ona nám otvorila, pozvala nás ďalej a ukazuje nám svojho Syna. Teraz nás ona prosí: „Urobte všetko, čo vám povie“ (Jn 2,5). Áno, naša Matka, vynasnažíme sa robiť to, čo nám Ježiš povie. A budeme to robiť s nádejou, v dôvere v Božie prekvapenia a plní radosti. Nech sa tak stane."

***

Modlitba zasvätenia pontifikátu

Ó, Najsvätejšia Mária,

pre zásluhy nášho Pána Ježiša Krista

z tvojho milovaného obrazu v Aparecide

zosielaj prehojné požehnanie

na celú Brazíliu.

Ja, hoci nehodný

patriť k tvojim synom a dcéram,

zato plný túžby mať podiel na tvojom milosrdenstve,

padám k tvojím nohám

a zasväcujem ti svoju myseľ,

aby vždy myslela na lásku,

ktorú si zasluhuješ;

zasväcujem ti svoj jazyk,

aby ťa vždy chválil a šíril úctu k tebe;

zasväcujem ti svoje srdce,

aby ťa po Bohu milovalo nado všetko.

Prijmi ma, Kráľovná s nikým neporovnateľná,

ktorú nám ukrižovaný Kristus dal za Matku,

do blaženého počtu tvojich synov a dcér,

vezmi ma pod svoju ochranu,

pomáhaj mi vo všetkých mojich potrebách,

duchovných i časných,

zvlášť v hodine mojej smrti.

Žehnaj ma, ó nebeská spolupracovníčka,

a svojím mocným príhovorom

ma povzbudzuj v mojich slabostiach,

aby som ťa, verne ti slúžiac v tomto živote,

mohol chváliť, milovať a vzdávať ti vďaku v nebi,

po celú večnosť.

Nech sa tak stane! / Preložila: sr. Jaroslava Kochjarová CJ

Zdroj: RV SK

( TK KBS, RV SK; ml ) 20130725005   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]