Rio de Janeiro. Prinášame plný text príhovoru Svätého Otca pri uvítacej ceremónii v Paláci Guanabara 22. júla 2013, v prvý deň jeho apoštolskej návštevy Brazílie. Príhovor predniesol pred sálou zaplnenou predstaviteľmi vlády a verejného života, za prítomnosti brazílskej prezidentky Dilmy Rousseffovej.Pani prezidentka, ctené autority, bratia a priatelia!
Boh vo svojej láskavej prozreteľnosti chcel, aby prvá medzinárodná cesta môjho pontifikátu mi ponúkla možnosť vrátiť sa do milovanej Latinskej Ameriky, konkrétne do Brazílie, národa, ktorý je hrdý na svoje pevné putá so Svätou stolicou a na hlboké prežívanie viery a priateľstva, ktoré ho vždy držali zjednotený jedinečným spôsobom s Petrovým nástupcom. Vzdávam vďaku za túto Božiu dobrotivosť.
Naučil som sa, že pre získanie prístupu k brazílskemu ľudu je potrebné vstupovať cez portál jeho obrovského srdca. Nech je mi teda v tejto chvíli dovolené citlivo zaklopať na túto bránu. Prosím o dovolenie vstúpiť a prežiť s vami tento týždeň. Nemám zlato, ani striebro, ale prinášam to najcennejšie, čo som dostal: Ježiša Krista! Prichádzam v jeho mene, aby som živil plameň bratskej lásky, ktorý planie v každom srdci. A prajem si, aby sa ku všetkým a ku každému jednému dostal tento môj pozdrav: “Kristov pokoj nech je s vami všetkými!”
S poklonou pozdravujem pani prezidentku a ctených členov jej vlády. Ďakujem jej za vrelé privítanie a za slová, ktorými prejavila radosť Brazílčanov z mojej prítomnosti medzi nimi. Pozdravujem aj pána guvernéra tohto štátu, ktorý nás láskavo hostí vo vládnom paláci a primátora Ria de Janeiro, ako aj členov diplomatického zboru akreditovaného pri brazílskej vláde, ďalších prítomných predstaviteľov a všetkých tých, ktorí pracovali na tom, aby sa táto moja návšteva stala realitou.
Vrúcnymi slovami sa chcem obrátiť aj na mojich bratov biskupov, na ktorých pleciach spočíva úloha viesť Božie stádo v tejto obrovskej krajine, a na ich milované partikulárne cirkvi. Touto mojou návštevou chcem pokračovať v pastoračnej misii vlastnej biskupovi Ríma utvrdzovať bratov vo viere v Krista, povzbudzovať ich v dosvedčovaní opodstatnenia nádeje, ktorá pramení z neho, a podnecovať ich, aby všetkým ponúkali nevyčerpateľné bohatstvo jeho lásky.
Ako je známe, hlavný dôvod mojej prítomnosti v Brazílii presahuje jej hranice. Prišiel som totiž kvôli Svetovým dňom mládeže. Prišiel som, aby som sa stretol s mladými, zídenými zo všetkých kútov sveta, ktorých pritiahla otvorená náruč Krista Vykupiteľa. Chcú nájsť útočisko v jeho objatí, priamo pri jeho srdci, a nanovo sa započúvať do jeho jasného a mocného volania: „Choďte a získavajte učeníkov zo všetkých národov”.
Títo mladí pochádzajú z rôznych kontinentov, hovoria rôznymi jazykmi, sú nositeľmi rôznorodých kultúr, a predsa nachádzajú v Kristovi odpovede na svoje najvyššie a spoločné ašpirácie. Tak môžu zasýtiť hlad po jasnej pravde a autentickej láske, ktoré ich zjednocujú napriek všetkým rozdielom.
Kristus im ponúka priestor, pretože vie, že niet silnejšej energie ako tá, ktorá sa uvoľní zo srdca mladých, keď sú zachytení skúsenosťou priateľstva s ním. Kristus dôveruje mladým a zveruje im budúcnosť tej misie, ktorá je jeho vlastnou misiou: „Choďte a získavajte učeníkov“; choďte za hranice toho, čo je ľudsky možné a vytvárajte svet bratov. Ale aj mladí dôverujú Kristovi: nemajú strach riskovať život spolu s Ním, ten jediný život, ktorý majú, pretože vedia, že neostanú sklamaní.
Na začiatku mojej návštevy v Brazílii som si dobre vedomý, že keď sa obraciam na mladých, hovorím aj k ich rodinám, k ich cirkevným spoločenstvám, k národom, z ktorých pochádzajú, ku spoločnostiam, ktorých sú súčasťou, k mužom a ženám, od ktorých vo veľkej miere závisí budúcnosť týchto nových generácií.
Je u vás bežné, keď rodičia povedia: „Deti sú zrenicou našich očí.“ Aký krásny je tento výraz brazílskej múdrosti, ktorá používa na označenie mladých zrenicu oka, to okno, cez ktoré vstupuje do nás svetlo a darúva nám zázrak videnia! Čo z nás bude, ak sa nebudeme starať o naše oči? Ako budeme môcť kráčať vpred? Mojím želaním je, aby si počas tohto týždňa každý z nás položil túto provokujúcu otázku.
Mladí sú oknom, cez ktoré vstupuje do sveta budúcnosť, a preto nám predkladajú veľké výzvy. Naša generácia sa ukáže hodná veľkosti prísľubu, ktorý je v každom mladom človeku, keď mu dokáže ponúknuť priestor, zabezpečiť mu materiálne a duchovné podmienky pre plný rozvoj, dať mu pevné základy, na ktorých bude môcť vybudovať svoj život, zaručiť mu bezpečie a vzdelávanie, aby sa stal tým, čím sa môže stať, odovzdať mu trvalé hodnoty, pre ktoré sa oplatí žiť, zaistiť mu transcendentný horizont pre jeho smäd po autentickom šťastí a pre jeho kreativitu v konaní dobra, odovzdať mu ako dedičstvo taký svet, ktorý zodpovedá meradlu ľudského života, prebudiť v ňom najlepšie predpoklady k tomu, aby bol protagonistom vlastnej budúcnosti a spoluzodpovedným za osud všetkých.
Na záver prosím všetkých o ústretovosť, a ak sa to dá, o empatiu, nevyhnutnú na nadviazanie dialógu medzi priateľmi. V tejto chvíli sa pápežove ramená načahujú do diaľky, aby objali celý brazílsky národ v jeho mnohostrannej ľudskej, kultúrnej a náboženskej bohatosti. Od Amazónie až po pampu, od vyprahnutých regiónov až po Pantanal, od malých dediniek až po metropoly, nech sa nik necíti byť vylúčený z pápežovej lásky. Ak to bude Božia vôľa, napozajtra mám v úmysle vás všetkých spomenúť Našej Panej z Aparecidy, zvolávajúc jej materskú ochranu na vaše domy a rodiny. Už teraz vás všetkých žehnám. Ďakujem za privítanie!
Zdroj: VR SK
