Vatikán. Milovať Cirkev a krajinu, ktorej ste povolaní slúžiť, prostredníctvom sebaumŕtvovania, obety, odlúčenia od seba samých cez nepretržitý vzťah s Pánom. Takáto bola jedna z hlavných myšlienok príhovoru Františka k apoštolským nunciom, ktorých dnes prijal v Klementínskej sále Apoštolského paláca. Audienciou otvoril ich dvojdňové stretnutie, ktoré inicioval v roku 2012 pápež Benedikt XVI. Svätý Otec dnes hovoril o poslaní apoštolských nunciov, o vydávaní svedectva o láske, ale aj potrebe uniknúť z toho, čo nazval „buržoáziou ducha a života“. „Váš život býva často ťažký, niekedy v oblastiach pretrvávajúcich konfliktov (...) Koľko bolesti, koľko utrpenia! Nepretržitá púť bez možnosti usadiť sa na jednom mieste, v jednej kultúre, v určitej cirkevnej realite. Ale je to život, ktorý napreduje smerom k prisľúbeniam a zdraví vás z diaľky. Putovný život, ale vždy s Ježišom Kristom, ktorý vás drží za ruku,“ uviedol pápež. Ako dodal, stabilita nespočíva vo veciach, vlastných projektoch alebo v ambíciách. Musia byť skutočnými pastiermi upierajúcimi pohľad na Krista.
Svätý Otec sa s „úprimným srdcom“ a „neformálnym spôsobom“ obracia na nunciov a nazýva ich sprostredkovateľmi, budovateľmi spoločenstva. V tejto súvislosti hovorí o dvoch prvkoch: o uponížení sa a obete „zrieknuť sa vecí, priateľov, pút a začínať vždy od znova“. „Nie je to ľahké. Znamená to žiť v provizórnych podmienkach, vyjsť zo seba samých, bez nejakého miesta, kde možno zapustiť korene, bez stabilného spoločenstva, a napriek tomu milovať Cirkev a krajinu, ktorej ste povolaní slúžiť.“ Pápež František zdôrazňuje aj potrebu profesionality, blízkosť ľuďom, dôveru v Pána, ktorý je skutočným prisľúbením. Ďalej však varuje: „Majetky, vyhliadky tohto sveta sa končia sklamaním, vedú k tomu, že nikdy nebudeme spokojní. Pán je ale dobro, ktoré nesklame. Jediný, ktorý nesklame. A toto si vyžaduje odstup od seba samých, ktorý možno dosiahnuť iba nepretržitým vzťahom s Pánom a zjednotením života s Kristom. Toto sa nazýva dôvernosť s Ježišom. Dôvernosť s Ježišom Kristom musí byť každodenným pokrmom zástupcu pápeža, pretože je pokrmom, ktorý sa rodí zo spomienky na prvé stretnutie s Ním a predstavuje aj každodenné vyjadrenie vernosti jeho volaniu.“
Ide o blízkosť s Ježišom v modlitbách, eucharistických sláveniach, charitatívnej činnosti. Dôležité je podľa pápeža nepoddať sa „duchu svetskosti“, ktorý vedie k činnosti pre vlastnú realizáciu a nie na slávu Božiu. „Robte vždy všetko s veľkou láskou! V láske, profesionálne. Snažte sa vždy o dobro, dobro pre všetkých, dobro Cirkvi a každého človeka,“ vyzval Svätý Otec. Pastieri musia byť nablízku ľuďom. Musia byť „otcami a bratmi, nežnými, trpezlivými a milosrdnými, ktorí milujú chudobu“.
