V polovici februára tohto roku nastúpil na čelo Inštitútu nový riaditeľ, nemecký právnik s bohatými finančnými skúsenosťami Ernst von Freyberg. Pre Vatikánsky rozhlas sa s ním rozprával šéfredaktor Nemeckej redakcie o. Bernd Hagenkord. A hneď prvá otázka mierila do čierneho - zakladajú sa povesti o IOU-u na realite?

"Keď som nastúpil do úradu, domnieval som sa, že sa budem musieť zamerať na nastolenie poriadku a "prečistenie" neregulárnych bežných účtov. Doteraz som sa však nestretol s ničím, čo by stálo za povšimnutie. Neznamená to, že by tu žiadne pochybenia neboli. V súčasnosti však nie sú našou hlavnou starosťou; najviac nás naopak zamestnáva naša dobrá povesť. Moja práca sa teda týka predovšetkým komunikácie - v oveľa väčšej miere, než som si pôvodne predstavoval. V minulosti sa v rámci Cirkvi dostatočne nekomunikovalo. Začíname tu u svojich vlastných zamestnancov, u spolupracovníkov v rímskej a svetovej Cirkvi. V prvom rade sme teda dlžníkmi transparentnosti a zreteľného objasnenia toho, čo robíme a ako sa snažíme slúžiť."

Tejto komunikácii Ernst von Freyberg venuje väčšiu časť svojho pracovného dňa: "Vystupujem v rámci Cirkvi, hovorím s novinármi či diplomatmi," vysvetľuje. Jeho práca je podriadená najvyššej inštancii Inštitútu - päťčlennej kardinálskej komisii. Supervíziu ďalej vykonáva Finančný Dozorný úrad (Autoritá d´informazione finanziaria, AIF).

"Zamestnal som tiež určitý počet externých poradcov, o ktorých sa domnievam, že vo svete patrí k najrenomovanejším v oblasti prevencie prania špinavých peňazí. Účelom týchto konzultácií je preveriť každý jednotlivý účet, naše štruktúry a postup, ktorými sme pranie špinavých peňazí schopní identifikovať. Najali sme komunikačného poradcu a jednú z vedúcich právnych kancelárií, aby nám pomohla v lepšom porozumení naším interným normatívnym smerniciam a k fungovaniu v súlade so zákonmi."

Päťdesiatštyriročný nemecký právnik a člen Suverénneho rádu maltézskych rytierov opätovne zdôrazňuje, že Svätý Otec v oblasti prania špinavých peňazí a prevencie terorizmu plne rešpektuje nastolené medzinárodné štandardy.

"Aplikujeme zákony a najvyššie štandardy požadované zodpovednými bankami. Každý týždeň mám na pracovnom stole prehľad všetkých podozrivých operácií a pravidelne ich prejednávam so zodpovedným Dozorným úradom. Vyhlásili sme nulovú toleranciu voči klientom a zamestnancom, ktorí sa zapájajú do prania špinavých peňazí."

Vatikánska banka - bežné mediálne označenie IOR-u, vyvoláva rad otáznikov, dohadov a mýtov. Inštitút náboženských diel však skutočne nie je banka, zdôrazňuje von Freyberg.

"IOR je presne tým, čím bol v roku 1942 ustanovený. Robí iba dve veci - prijíma vklady od svojich zákazníkov a bezpečne ich uchováva. Druhá služba, ktorá sa platí, sú peňažné prevody do celého sveta, určené na činnosť kongregácií a vatikánskych úradov. Neposkytujeme pôžičky, priamo neinvestujeme, nevystupujeme ako finančná protistrana - nezaisťujeme smenu ani poisťovacie služby, neprevádzkujeme obchodné špekulácie. Naše vklady investujeme do štátnych dlhopisov, firemných obligácií a na medzibankovomo trhu. Ukladáme ich na nepatrne vyššiu úrokovú mieru, aby sme boli schopný kedykoľvek vrátiť svojím zákazníkom ich vklady."

Každoročný výnos z týchto operácií dosahuje zhruba 50 - 70 miliónov eur. Po odčítaní nákladov, ktoré činia zhruba 25 miliónov eur, je zostávajúca čiastka vložená na vatikánsky účet. IOR je teda jedným z dôležitým ekonomických pilierov v hospodárení Svätej stolice. V porovnaní s ostatnými finančnými inštitútmi nevyniká svojou veľkosťou. Existuje iba málo ešte menších bánk, upozorňuje riaditeľ von Freyberg, podľa ktorého je však zvláštnou Inštitútu niečo iné:

"Skutočne unikátni sme v tom, že rozumieme Cirkvi a jej poslaniu. V IOR-u pracuje 112 zamestnancom, ktorí sú k dispozícii 19-tisícom klientov. Všetkých týchto zákazníkov denne osloavujú konkurenčné banky, aby sa zverili do ich služieb. Oni ale prichádzajú k nám, pretože k nám majú dôveru a nachádzajú tu osobné vzťahy. Keby som sa ich spýtal, či chcú Inštitút zatvoriť, 99 percent by vyhlásilo, že nie. Skúsenosť preukázala, že ich peniaze sú tu v bezpečí. IOR je vysoko kapitalizovaný, jeho vlastný kapitál činí 800 miliónov eur v päť miliardovej bilancii. To je dvojnásobok v porovnaní s bankami vo Vatikáne. Finančná kríza sa nás nikdy nedotkla a nemusela nás zachraňovať žiadna vláda. Sme skutočne úplne bezpeční."

Napriek tomu hlasy volajúce po uzatvorení IOR-u kolovať neprestávajú. Prečo by mal mať Vatikán vlastnú banku?, pýtajú sa mnohí. "Nazeral by som na to z dvoch perspektív. Prvým hľadiskom sú naši zákazníci, ktorí sú spokojní a chcú nás. Druhým je služba, ktorú poskytujeme Svätému Otcovi. A s povesťou, ktorú máme, sme dobrú službu neposkytli. Naša povesť zatienila poslanie, ktoré máme. Napraviť ju považujem za svoju hlavnú a najdôležitejšiu úlohu."

Jedným z kľúčov je finančná transparentnosť. Musíme si však uvedomiť, že bankové tajomstvo bolo ešte pred 15 rokmi niečím úplne normálnym pre všetky súkromné finančné inštitúty, hovorí nemecký právnik a dodáva: Tiež v rámci Európskej únie na túto tému doteraz prebiehali rozsiahle debaty.

"Myslím si, že naša finančná inštitúcia je čistá a dobre spravovaná. Potrebujeme len viac komunikovať. V minulosti nikto s nikým systematicky nehovoril - s kardinálmi, kúriou, Cirkvou. Právom každého katolíka na celom svete je mať o IOR-u detailné informácie. Preto chceme hovoriť s informačnými prostriedkami a pravidelne informovať Cirkev. Začneme tým, že budeme zverejňovať naše výročné správy tak, ako by to urobil akýkoľvek iný peňažný ústav. Prvú z nich budeme 1. novembra tohto roka publikovať na našich webových stránkach," uzatvára v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas riaditeľ Inštitútu náboženských diel Ernst von Freyberg.

Preložila: RV CZ / Jana Gruberová

( TK KBS, RV CZ jgr; ml ) 20130605014   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]