Vatikán 14. apríla (TK KBS) Svätý Otec dnes v podvečer o 17.30 hod. slávil svätú omšu v pápežskej Bazilike sv. Pavla za hradbami. Išlo o jeho prvú návštevu tejto jednej zo štyroch pápežských bazilík, postavenej v 4. storočí nad hrobom apoštola Pavla. Pred začiatkom svätej omše privítal pápeža Františka kardinál James Michael Harvey, arcikňaz tejto pápežskej baziliky. Plné znenie homílie Svätého Otca:
Drahí bratia a sestry!
S radosťou dnes slávim spolu s vami Eucharistiu v tejto Bazilike. Pozdravujem arcikňaza, kardinála Jamesa Harveya a ďakujem mu za jeho slová. Spolu s ním pozdravujem a ďakujem rozličným inštitúciám, ktoré sú súčasťou tejto baziliky a rovnako aj všetkých vás. Nachádzame sa nad hrobom sv. Pavla, pokorného a veľkého apoštola Pána, ktorého ohlasoval slovom, svedčil o ňom svojim mučeníctvom a klaňal sa mu celým srdcom. Toto sú tri slovesá, nad ktorými chcem uvažovať vo svetle Božieho slova, ktoré sme počuli: ohlasovať, svedčiť, klaňať sa.
V prvom čítaní ohromuje Petrova sila a rovnako aj sila apoštolov. Keď im prikázali mlčať, nevyučovať v Ježišovom mene, neohlasovať jeho posolstvo, oni jasne odpovedajú: „Boha treba viac poslúchať ako ľudí“. Nezastaví ich ani bičovanie, pohanenie ani uväznenie. Peter a apoštoli ohlasujú odvážne a úprimne to, čo prijali, Ježišovo evanjelium. A my? Sme schopní priniesť Božie slovo tam, kde žijeme? Vieme rozprávať o Kristovi, o tom, čo pre nás znamená v rodine, s ľuďmi, ktorí sú súčasťou nášho každodenného života? Viera sa rodí z počúvania a posilňuje sa v ohlasovaní.
Pokračujme však ďalej. Petrovo ohlasovanie a rovnako aj ohlasovanie apoštolov sa neuskutočňuje iba slovami, ale vernosť Kristovi sa dotýka ich života; ten sa mení, dostáva nový smer a práve svojím životom vydávajú svedectvo viere a ohlasovaniu Krista. Ježiš v evanjeliu trikrát žiada Petra, aby pásol jeho stádo, a aby ho pásol svojou láskou. Potom prorokuje: „Ale keď zostarneš, vystrieš ruky, iný ťa opáše a povedie, kam nechceš“ (Jn 21,18). Toto je slovo, ktoré je určené nám pastierom: nedá sa viesť Božie stádo, ak neprijmeme, že sa máme nechať viesť Božou vôľou aj tam, kde by sme nechceli, ak nie sme ochotní vydávať svedectvo Kristovi prostredníctvom daru, ktorým sme my sami, bez výhrad, bez vypočítavosti a niekedy aj za cenu svojho života. Toto však platí pre všetkých: Evanjelium sa ohlasuje a vydáva sa o ňom svedectvo. Každý by sa mal pýtať: Ako svedčím o Kristovi svojou vierou ja? Mám odvahu ako Peter a apoštoli myslieť, rozhodovať a žiť ako kresťan, počúvajúc Boha? Isteže, svedectvo o viere má rozličné formy, podobne ako veľká paleta rozličných farieb a odtieňov. Všetky sú však dôležité, aj tie, ktoré nie sú až tak výrazné. V obrovskom Božom obraze je podstatný každý detail, aj tvoje a moje malé a pokorné svedectvo, aj to ukryté, ktoré vydáva ten, kto žije svoju vieru v jednoduchej každodennosti vzťahov v rodine, v práci, v priateľstve. Existujú každodenní svätí, „ukrytí“ svätí, istí druh „strednej vrstvy“ svätosti, do ktorej môžeme patriť aj my. V mnohých častiach sveta je veľa takých, čo trpia ako Peter a apoštoli pre evanjelium. Sú to tí, ktorí dávajú svoj život, aby ostali verní Kristovi prostredníctvom svedectva poznačeného cenou krvi. Všetci si dobre zapamätajme: nie je možné ohlasovať Ježišovo evanjelium bez konkrétneho svedectva životom. Ten, kto nás počúva a vidí, musí byť schopný z našich skutkov prečítať to, čo počuje z našich úst a vzdávať vďaku Bohu! Teraz mi prichádzajú na myseľ slová, ktoré odporúčal sv. František svojim spolubratom: „Ohlasujte evanjelium. Ak je to nutné, použite aj slová“. Ohlasovať životom, svedčiť. Rozpor veriacich a pastierov medzi tým, čo hovoria a ako konajú, medzi slovami a spôsobom života, umenšuje dôveryhodnosť Cirkvi.
Toto všetko je možné iba vtedy, ak poznáme Ježiša Krista, pretože on nás povolal, pozval nás ísť jeho cestou, vybral si nás. Ohlasovať a svedčiť je možné iba vtedy, ak sme mu nablízku, práve tak ako Peter, Ján a iní apoštoli, ktorých vidíme v úryvku dnešného evanjelia okolo zmŕtvychvstalého Ježiša. Ide o každodennú blízkosť pri ňom a oni dobre vedia, kým je, poznajú ho. Evanjelista zdôrazňuje, že „sa ho nik neodvážil spýtať: «Kto si?», lebo vedeli, že je to Pán“ (Jn 21,12). Toto je pre nás dôležité: žiť v dôvernom vzťahu s Ježišom, v intímnom dialógu vnútorného života a takým spôsobom ho spoznať ako „Pána“, aby sme sa mu klaňali. Úryvok zo Zjavenia apoštola Jána, ktorý sme počuli, hovorí o klaňaní sa: myriady anjelov, všetko stvorenie, živé bytosti, starci padnú na zem v adorácii pred Božím trónom a pred obetovaným Baránkom, ktorým je Kristus, a jemu patrí chvála, česť a sláva (porov. Zjv 5,11-14). Chcel by som, aby sme si položili otázku: Ty, ja, klaniame sa Pánovi? Ideme k Bohu iba preto, aby sme prosili, ďakovali, či ideme k nemu aj preto, aby sme sa klaňali? Čo znamená klaňať sa Bohu? Znamená naučiť sa byť s ním, zastaviť sa a hovoriť s ním, vnímať, že jeho prítomnosť je najpravdivejšia, najlepšia a dôležitejšia ako všetko ostatné. Každý z nás má vo svojom živote - vedome alebo aj nevedomky - presne určený rebríček hodnôt považovaných za viac či menej dôležité. Klaňať sa Pánovi znamená dať mu miesto, ktoré mu skutočne patrí; klaňať sa Pánovi znamená potvrdzovať, veriť - nie však iba slovami - že on skutočne vedie náš život. Klaňať sa Pánovi značí uvedomovať si pred ním, že je jediný Boh, Boh nášho života a Boh našich dejín. Toto má isté dôsledky pre náš život: ide o to, aby sme sa zbavili malých modiel, ktoré máme a utiekame sa k nim, v nich hľadáme a mnohokrát do nich vkladáme našu istotu. Tieto modly máme často dobre ukryté: môžu mať podobu ambícií, karierizmu, chuti úspechu, tendencie prevládať nad ostanými, presvedčenia, že sme jedinými pánmi nášho života, nejakých hriechov, na ktoré sme naviazaní a mnoho iného. Dnes večer by som chcel, aby srdce každého z nás rozochvela jedna otázka a aby sme na ňu úprimne odpovedali: spomenul som si na nejakú skrytú modlu v mojom živote, ktorá mi bráni, aby som sa klaňal Pánovi? Klaňať sa znamená zbaviť sa modiel, aj tých najskrytejších, a zvoliť si Pána, aby bol centrom, hlavnou cestou nášho života.
Drahí bratia a sestry, Pán nás volá každý deň, aby sme ho nasledovali s odvahou a vernosťou. Dal nám veľký dar tým, že si nás vybral za svojich učeníkov. Pozýva nás ohlasovať ho s radosťou ako zmŕtvychvstalého. Žiada nás, aby sme to robili slovami a svedectvom nášho života, v našej každodennosti. Pán je jediný, jediný Boh nášho života a pozýva nás zbaviť sa modiel a klaňať sa jemu jedinému. Ohlasovať, svedčiť, klaňať sa! Panna Mária a apoštol Pavol nech nám pomáhajú na tejto ceste a prihovárajú sa za nás. Nech sa tak stane!
Preklad: sr. Agnes Jenčíková CJ, P. Jozef Šofranko SJ
