"Cirkev je od svojho počiatku orientovaná kat´holon, zahŕňa súhrn všetkého, a v ňom všetky národy, kultúry a tradície. Toto "nasmerovanie" Cirkvi neznamená vmiešavanie do života rôznych spoločností. Ma skôr vnášať svetlo do svedomia občanov týchto spoločností a vyzývať ich k práce pre dobro každého človeka a pokrok ľudského rodu."

Benedikt XVI. to povedal v úvode príhovoru a zmienil sa o najvýznamnejších diplomatických udalostiach minulého roka. Patrí sem nadviazanie bilaterálnych vzťahov s Burundi a Rovníkovou Guineou, rovnakou ako podpis základnej zmluvy s Čiernou Horou. Tiež apoštolské cesty do Mexika, na Kubu a do Libanonu boli príležitosťou k povzbudeniu občianskych snáh tamojších kresťanov, podpory ľudskej dôstojnosti a mieru. Pokoj na zemi je však neoddeliteľne prepojení so slávou Božou na výsostiach, upozornil Svätý Otec na podobnosť z Lukášovho vianočného evanjelia.

"Evanjelista tak zdôrazňuje úzku spätosť medzi Bohom a hlbokou túžbou človeka po poznaní pravdy, uplatňovaní spravodlivosti a živote v mieri v každej dobe. Dnes sme často privádzaní k myšlienke, že pravda, spravodlivosť a pokoj sa vzájomne vylučujú a sú čímsi utopickým. Poznanie pravdy sa javí ako nemožné a snaha o jej presadenie veľakrát ústí do násilia. Podľa prevládajúceho názoru sa úsilie o pokoj redukuje na obyčajné hľadanie kompromisov, ktoré by zaistili súžitie národov a občanov v rámci jedného štátu. Avšak z kresťanského pohľadu existuje vnútorné puto medzi oslavou Boha a pokojom ľudí na zemi. Pokoj nevyplýva z obyčajného ľudského úsilia, ale skôr je účasťou na láske samotného Boha."

Nie oslavovanie Boha, ale práve jeho zabudnutie plodí násilie, zdôraznil Benedikt XVI. a dodal: Bez vzťahu k objektívnej pravde nie je možné nastoliť autentický dialóg. Ľudské vzťahy potom riadí skryté či zjavné násilie. Ak sa človek neotvorí transcendentnú, stáva sa ľahkou korisťou relativizmu a len veľmi obtiažne jedná v zmysle spravodlivosti a pokoja.

"K súčasným prejavom zabudnutia Boha je možné priradiť tiež tie, ktoré vyplývajú z neznalosti pravej Božej tváre. Zapríčiňujú zhubný fanatizmus náboženskej formy, ktorý i v roku 2012 kosil obete v niektorých krajinách, ktorých zástupcovia sú tú prítomní. Ako som už povedal, ide tu o falzifikát náboženstva, pretože v skutočnosti náboženstvo zmieruje človeka s Bohom, osvecuje a prečisťuje svedomie a objasňuje, že každý človek je Stvoriteľovým obrazom. Pokiaľ sa totiž oslava Boha tesne viaže k pokoju na zemi, je úplne zrejmé, že pokoj je Božím darom a tiež úlohou človeka, pretože vyžaduje jeho slobodnú a vedomú odpoveď."

Významná zodpovednosť v otázke nastolenia pokoja prislúcha najmä štátnej a politickej moci. Práve jej predstavitelia sú v prvom rade povolaní k vyriešeniu viacerých konfliktov, ktorými ľudstvo neustále krváca. A to začínajúc oblasťou Blízkeho východu, ktorá má v Božom pláne výsadné postavenie, vyzýval Svätý Otec.

"Mám na mysli predovšetkým Sýriu, ktorú sužuje dlhodobé vraždenie a ktorá je dejiskom nesmierneho utrpenia civilistov. Opätovne apelujem na odloženie zbraní a začatie konštruktívneho dialógu. Pokiaľ sýrsky konflikt naďalej potrvá, zanechá za sebou zem v troskách. Nebudú v ňom víťazi, ale skôr len porazení. Dovoľte mi, pani veľvyslankyne a páni veľvyslanci, aby som vás požiadal o vyburcovanie vašich štátnych predstaviteľov. Sú naliehavo potrebné nevyhnutné dodávky pomoci, ktoré by riešili tamojšiu vážnu humanitárnu situáciu."

Svätý Otec potom poukázal na ďalšie ohniská sváru:

"Jeruzalem, staň sa tým, čo značí tvoje meno. Mestom mieru a nie rozdelenia; proroctvom Božieho kráľovstva a nie posolstvom nestálosti a rozporu."

Ďalšie myšlienky Benedikta XVI. patrili irackému národu a jeho úsiliu o zmierenie a stabilitu; Libanonu a postaveniu tamojších kresťanov; severoafrickým krajinám, ktoré majú všetkým svojím občanom zaručiť náboženskú slobodu. Svätý Otec analyzoval tiež politickú a humanitárnu situáciu v Africkom rohu, vo východných oblastiach Demokratickej republiky Kongo, v Nigérii, Mali a Stredoafrickej republike.

"Dosiahnutie mieru vždy závisí na obrane človeka jeho základných práv. Táto úloha - byť v rôznej miery a rôznymi spôsobmi - náleží každej krajine a musí neustále čerpať svoju inšpiráciu z transcendentnej dôstojnosti ľudskej bytosti a z princípu zapísaných do jej prirodzenosti. V januári minulého roka ma preto potešila rezolúcia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, ktorá žiada zákaz eutanázie ako dobrovoľného úmyselného usmrtenia závislej ľudskej bytosti, vykonané aktívnou procedúrou alebo zanedbaním."

Zároveň však, pokračoval Benedikt XVI., musím so smútkom konštatovať, že mnohé i tradičné kresťanské krajiny, pracujú na rozšírenie potratového zákonodarstva v zmysle depenalizácie a liberalizácie interrupcií.

"Priamy potrat, zamýšľaný ako cieľ alebo ako prostriedok, je vo vážnom rozpore s morálnym zákonom. Katolícka cirkev týmto tvrdením neodopiera pochopenie a zhovievavosť, i voči matke, ale skôr chce bdieť nad tým, aby zákon nespravodlivo nepozmenil rovné právo na život, prisluchajúce ako matke, tak nenarodenému dieťaťu. Nedávne rozhodnutie amerického súdu pre ľudské práva, vzťahujúce sa k oplodneniu in vitro, ktoré svojvoľne redefinuje moment počatia a oslabuje ochranu života pred narodením, je tiež tak znepokojivé."

Najmä v západnej spoločnosti sa však ľudské práva a príslušné povinnosti vykladajú veľmi zmätene, vysvetľoval ďalej Svätý Otec.

"Nezriedka sa práva zamieňajú so zjatrenými prejavmi ľudskej nezávislosti, ktorá sa vzťahuje sama na seba. Neotvára sa už stretnutiu s Bohom a druhým človekom, ale skôr sa sťahuje na seba a pokúša sa uspokojiť vlastné potreby. Pokiaľ má byť ochrana ľudských práv skutočne autentická, musí brať do úvahy človeka v jeho osobnej i spoločenskej celistvosti."

Ďalšou výsadnou cestou, vedúcou k nastoleniu pokoja, je výchova, vyzdvihol potom Benedikt XVI. Jej naliehavú nutnosť dokazuje súčasná ekonomická a finančná kríza. Vznikla kvôli tomu, že zisk bol nadradený práci a že sme sa bez brzdenia vydali cestou finančnej ekonomiky, namiesto ekonomiky reálnej. Je totiž nutné obnoviť zmysel pre prácu a jej primeraný zisk.

"Za týmto účelom je potrebné vychovávať tak, aby sme nepodliehali pokušeniu krátkodobých straníckych záujmov, ale skôr smerovali k obecnému dobru. Je nutné formovať lídrov, ktorí v budúcnosti budú riadiť verejné národné i medzinárodné inštitúcie. Tiež Európska únia potrebuje prezieravých a kvalifikovaných predstaviteľov, na ktorých budú závisieť obtiažne voľby ozdravenia európskej ekonomiky a položenie solídnych základov jeho rozvoja. Ak pôjdu niektoré krajiny ďalej samé, nepochybne zrýchlia krok. Všetci dohromady však dôjdu iste oveľa ďalej."

Ak nás znepokojujú rozdiely v úrokových sadzbách, oveľa väčší údiv by mali vyvolať rastúce rozdiely medzi tými nečestnými, stále bohatšími jedincami a množstvom tých, ktorí sú nezvrátiteľne stále chudobnejší, poznamenal ďalej Svätý Otec. Poslednou témou jeho pondelkového príhovoru k diplomatom bolo ohrozenie mieru súvisejúce s "atentátmi na náboženskú slobodu".

"V niektorých prípadoch je to vykazovanie náboženstva na okraj spoločenstva, inokedy neznášanlivosť či dokonca násilie voči veriacim, symbolom náboženskej identity a inštitúciám. Stáva sa, že veriacim - a najmä kresťanom - je zakázané prispievať k obecnému dobru vlastnými vzdelávacími a asistenčnými inštitúciami. Pre záchranu náboženskej slobody je úplne nevyhnutné uchovať právo na výhradu svedomia. Táto hranica slobody sa dotýka veľmi dôležitých princípov etickej a náboženskej povahy, ktorú sú zakorenené v samotnej ľudskej dôstojnosti. Sú nosným murivom každej spoločnosti, ktorá chce byť skutočne slobodná a demokratická."

Pokoj je obyčajným slovom, ak nie je ukotvený v láske, pripomenul Benedikt XVI. Láska nie je náhradou odopieranej spravodlivosti, avšak na druhej strane obyčajný spravodlivosť nemôže zastúpiť lásku, dodal s poukazom na viaceré cirkevné charitatívne inštitúcie a na činnosti Cirkvi pri prírodných kalamitách.

V závere svojho prejavu Benedikt XVI. pripomenul záväzok Cirkvi voči tým, ktorí potrebujú pomoc, predovšetkým v dôsledku prírodných katastrof, a spomenul si na obete povodní v juhovýchodnej Ázii, hurikánu Sandy a zemetrasenia na severe Talianska. Stretnutie uzavrel slovami pápeža Pavla VI.: „Je na vás, aby ste boli zástancami poriadku a pokoja medzi ľuďmi na zemi. Ale nezabúdajte: je to Boh, kto je veľkým tvorcom poriadku a pokoja na zemi!“

Zdroj: RV CZ

( TK KBS, RV CZ; ml ) 20130108018   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]