Vatikán 25. decembra (TK KBS) - Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu priniesla vo svojom vysielaní príhovor slovenského kardinála Jozefa Tomka na Slávnosť Narodenia Pána 2012. Príhovor prinášame v plnom znení. Dnes je na celom svete sviatok radosti. Oslavujeme narodeniny veľkej osobnosti našich ľudských dejín, Ježiša z Nazaretu. Navzájom si prajeme „radostné Vianoce“. Ja vám tiež zo srdca žičím radostné sviatky Narodenia Ježiša Krista.
Veriaci, ba aj neveriaci sa tešia z toho sviatku. Aká je to vlastne radosť, aká jej príčina a ovocie? Je to radosť zdanlivá, povrchná, chvíľková? Je to ako sviatočný oblek, ktorý spolu s inými zo slušnosti a zvyklosti oblečieme na ten sviatočný deň a potom sa všetko vráti do starých koľají, bez dobrodenia a úžitku? Čo nám tie sviatky povedia? Sú naše priania radosti úprimné a realistické?
Zaiste sa radujeme darčekom, ktoré si vymeníme. Nielen deti, ale aj starší sa potešia aj malej pozornosti zabalenej pod stromčekom. Radujeme sa, keď sa rodina alebo aj užší priatelia stretnú pri vianočnom stole, keď sa na polnočnej alebo dennej omši môžeme pozdraviť so známymi, ktorých sme dlho nevideli. Aj tí, čo slabšie veria, sa trochu dojmú, keď počujú vianočné koledy, najmä keď je to v nabitom kostole. Tešíme sa na zasneženú krajinu, na lyžovačku, na priateľské posedenia, na vôňu jedličky alebo chutného jedla, a podobne. Tak neutrálne povediac, je to radosť z atmosféry, ktorú však možno aspoň trochu vyvolať hockedy.
Radosť, ktorú prinášajú Vianoce, je však hlbšia. Oslavujeme narodenie zvláštneho Dieťaťa. Sú to neobyčajné narodeniny. Pripomíname si radosť, ktorú oznámil posol z neba chudobným pastierom pri malom, ale kráľovskom mestečku starozákonného Dávidovho rodu: „Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach“ (Lk 2, 10-12). Kúzlo Vianoc je v tomto tajomnom dieťati. Jeho narodenie má význam pre všetkých ľudí, lebo prináša spásu, oslobodenie a teda radosť celému ľudstvu. Toto milé a útle Dieťa, ktoré sa narodilo v chudobnej maštaľke pre zvieratá, je sám Boží Syn, ktorý sa stal človekom, slovami evanjelistu Jána „Božie Slovo, ktoré sa stalo telom a prebývalo medzi nami“.
Na Vianoce je naša radosť veľká, lebo oslavujeme osobu, ktorá je veľká, dokonca prevyšuje ľudskú veľkosť, je ľudská i nadľudská. Je to útle ľudské dieťa, zavinuté do chudobných plienok, pritom však mu spievajú nebeskí anjeli, lebo je to sám vtelený Boží Syn. Ako On je nad všetkých ľudí a pre všetkých ľudí, tak aj ohlásená radosť z jeho narodenia patrí všetkým ľuďom, všetkým rasám a všetkým generáciám. Teda patrí aj nám, aj našej dobe, aj v tomto roku. Aj pre nás sa narodil a prišiel medzi nás. Ukryl svoju božskú velebu a moc do ľudskej slabosti malého Dieťaťa. Práve tá slabosť a chudoba majú byť zvláštnym znamením pre pastierov, podľa ktorého ho poznajú.
Čo ho vlastne priviedlo k tomu, aby sa natoľko ponížil a zakryl svoju Božiu tvár? Aká silná pohnútka ho pohla k tomu, aby zostúpil z neba do chudobnej maštaľky, ktorá je znakom ľudskej biedy? Tu sme pri tajomstve Vianoc: v betlehemskom Dieťati k nám prichádza Boh, ktorý je Láska. V jeho príchode sa nám zjavuje Božia láska. Apoštol Ján píše prvým kresťanom: „Boh je láska. A Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život. Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy...A my sme spoznali lásku, akú má Boh k nám“ (Jn 4, 8-10.16). Aj nám dnes sa Boh stal nesmierne blízky v malom Ježiškovi, ktorému nebeský Otec dal meno „Emanuel“ –„Boh s nami“. Podstata a pravá hĺbka Vianoc je v tom, že v betlehemskom Dieťati poznávame Boha ako nekonečnú Lásku, ktorá sa stala človekom. Toto Dieťa nám prináša vnútornú istotu, že Boh nás miluje, a to naozaj, neustále, bezpečne, bez možnosti klamstva
On je najväčší dar všetkým ľuďom všetkých čias. Ježiš Kristus, vtelený Boží Syn, je už naveky náš brat, priateľ, osloboditeľ, spasiteľ. Ako v Betleheme prišiel fyzicky, tak aj teraz prichádza duchovne zmieriť nás so sebou a medzi nami. Prichádza klopať na dvere každého človeka dobrej vôle, prinášať jednotlivcom, rodinám a národom dar bratstva, svornosti a pokoja (cfr. Benedikt XVI, 2.dec.2006). Tak ako pastierom pri Betleheme, prináša aj nám svoje dary: lásku, radosť, pokoj, odpustenie, dar Božieho synovstva, lebo „tým, ktorí ho prijali dal moc stať sa Božími deťmi“ (Jn 1,11). Sv. Pavol nás ešte dôraznejšie uisťuje: „Keď sa zjavila dobrota Boha, nášho Spasiteľa a jeho láska k ľuďom, spasil nás skrze Ježiša Krista, aby sme ospravedlnení jeho milosťou, boli podľa nádeje dedičmi večného života“ (Titovi 3, 4.7). Jeho dary sú predovšetkým duchovné, ale sú to prejavy najväčšej lásky a zasahujú naše vnútro a srdce, prinášajú radosť a pokoj.
K tomu tajomnému jadru Vianoc sa chceme prebiť cez materiálne starosti a iné životné ťažkosti, a zachovať cez tieto sviatky, ale aj po nich, niečo z radosti a pokoja, ktoré prináša betlehemské Dieťa. V tomto jubilejnom cyrilometodskom roku majú Vianoce celkom zvláštny význam. Jedno z prvých kultúrnych slov staroslovienskeho písomníctva, ktorými vystúpili naši predkovia na javisku dejín, bol práve začiatok Jánovho evanjelia v preklade našich vierozvestov: „Iskoni bie Slovo i Slovo bie u Boga i Bog bie Slovo“ – „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh“ (Jn 1,1). Naše kultúrne dejiny sa začínajú vianočným evanjeliom – to je naozaj niečo mimoriadne! V tomto jubilejnom roku budeme ďakovať za svetlo viery a kultúry. Táto vianočná blahozvesť je aj výzvou, aby sme ako národ uznali Ježiša Krista ako stredobod našej osobnej i národnej histórie.
Drahí krajania, prajem vám zo srdca, aby náš jubilejný rok bol už v tomto vianočnom období „čas radosti, veselosti“ a aby nám priniesol „pokoj ľuďom dobrej vôle“, ktorý ohlasovali anjeli.
