Podlužany 6. decembra (TK KBS) - V sobotu 1. decembra 2012 sa Podlužanoch uskutočnila slávnosť, pri ktorej si obyvatelia a rodáci obce spoločne uctili pamiatku jezuitského rehoľného kňaza Pavla Bajana, miestneho rodáka. V ten deň uplynulo presne sto rokov od jeho narodenia.Po svätej omši v kostole svätej Alžbety na miestnom cintoríne, ktorej predsedal emeritný arcibiskup Trnavskej arcidiecézy Ján Sokol, odhalili na vonkajšej stene, vedľa vchodu do kostola, pamätnú tabuľu pátrovi Bajanovi. Jeho rodáci tak urobili prvý krok k zviditeľneniu tohto významného Slováka, ktorý počas plodného rehoľného života bol známejší viac v zahraničí ako doma. Prítomným v kostole život a osudy misionára v Afrike priblížil P. Sočufka SJ, riaditeľ vydavateľstva DK. Po svätej omši nasledovali kultúrne vystúpenia miestnych folklórnych skupín a prezentácia knihy o Podlužanoch z pera Jozefa Frtusa.
Životopis P. Pavla Bajana
P. Pavol Bajan sa narodil v Podlužanoch 1.12.1912 (okr. Levice) ako tretie dieťa zo šiestich súrodencov. Vyrastal v neďalekej dedine Kmeťovce (Disnóš). V Kmeťovciach sa narodil jeho brat Štefan, ktorý vstúpil k jezuitom o pár rokov neskôr, po staršom Paľovi. Dve rodné sestry vstúpili do rehoľnej kongregácie sv. Vincenta.
Základné vzdelanie Pavol dostal v susedných obciach Horné Žemberovce, Bátovce, Hronské Kostihy. Neskôr začal navštevovať gymnázium v Leviciach. Vo svojom životopise rozpráva ako dochádzka do gymnázia ho denne stala 4 hodiny pešej cesty. Počas štúdií – 18 ročný - sa rozhodol vstúpiť k jezuitom, ktorí ho aj prijali 14. 8. 1930 do noviciátu v Trnave. Po skončení dvojročného noviciátu sa vrátil ku gymnaziálnym štúdiám, ktoré dokončil v Kláštore pod Znievom maturitou v roku 1935. V Krakove sa pre neho otvára nové študijné pole kam prichádza na filozofické štúdia. Po trojročnom študijnom pobyte sa vracia na Slovensko, kde ho čaká magisterka v internáte Stanislavov v Košiciach. Krátko učil aj na Premonštrátskom gymnáziu, až kým nedošlo v novembri 1938 k anexii južného Slovenska do Maďarska. Z Košíc odchádza do Bratislavy, kde študoval dejepis a zemepis na Slovenskej univerzite. Úspešnou štátnou skúškou v roku 1943 končí vysokoškolské vzdelávanie v Bratislave. Predstavení ho poslali na teologické štúdia do Banskej Bystrice. Dňa 16. júla 1946 prijal kňazskú vysviacku z rúk biskupa Jána Vojtaššáka v Ružomberku. Po prázdninách nasledujú špecializované štúdiá, ktoré absolvoval v Londýne na Heythrop College. O rok neskôr odchádza na tretiu probáciu do Dublinu. V lete 1948 sa z Írska sťahuje do Ríma. Novú misiu dostane vo vysielaní vtedy ešte Československého oddelenia vatikánskeho rozhlasu (VR). Jeho pričinením vznikla samostatná slovenská sekcia, ktorá od 3. júla 1949 začína vlastné vysielanie v slovenčine. S prácou vo VR sa rozlúčil v jeseni 1950.
P. Bajan pred odchodom z VR, 24.9.1950, v písomnom archíve slovenského vysielania vlastnoručne napísal: „Informovali sme vás o katolíckom svete, potešovali, povzbudzovali a ukazovali správny smer; cestu, ktorou sa uberať v tejto strašnej dobe. Dôverujte v Božiu pomoc a ochranu svojej patrónky."
Bajanovi sa pomocou pátra asistenta A. Prešerena podarilo prispieť aj k intenzívnejšej cirkevnej starostlivosti rímskych úradov o Slovákov v zahraničí. Ujal sa tejto pastorácie aj sám, keď prebral starostlivosť o slovenských veriacich v Clevelande (OH) v USA. Stane sa obľúbeným dušpastierom. Širšiemu okruhu veriacich sa stal známym aj vďaka písanému slovu. Uverejňuje články v slovenských amerických časopisoch a denníkoch. Získal si tak mnoho dobrodincov, ktorí ho v nasledujúcich rokoch štedro podporovali.
P. Bajan túžil po tom, čo je veľké a náročné a ponúkol sa do misií v Afrike. Na sviatok Krista Kráľa 1953 sa lúči s Amerikou a odchádza do Severnej Rodézie. Po odchode anglických kolonizátorov tamojšia krajina zmení názov a dnes ju poznáme ako Zambia. V misijných osadách pracuje v okolí Lusaky a Kabwe. Neskôr vypomáha ako učiteľ v miestnom seminári. P. Bajan mal v roku 1963 dovolenku, ktorú strávil v USA a v Kanade. Počas nej sa zoznámil s ďalšími priateľmi, ktorí vypomáhali africkým misiám finančne i mediálne, keď oboznamovali veriace spoločenstvá vo vyspelých krajinách s Afrikou. Po 17. rokoch misijnej pastorácie prechádza zo Zambie do Juhoafrickej republiky. V Hardbeespoort je v roku 1970 poverený duchovnou starostlivosťou na dievčenskej škole. V Pretórii sa o pár rokov neskôr pastoračne stará o miešaných prisťahovalcov. V tomto období intenzívne prispieva článkami aj do slovenských Katolíckych novín, v ktorých približuje život v afrických misiách. Z jeho rozprávania možno zostaviť mapu jezuitského pôsobenia v Afrike. Miesta: Kabwe, Mukobeko, Kapiri Mpoši, Bwacha, Mukobe, Mpansha a rovnako aj blízke krajiny Keňa, Mozambik, Zimbabwe, Uganda. Navštívil aj spolubratov P. Hirjaka, P. E. Hancka, Fr. Gajdoša, ktorých vyhľadal na odľahlých misijných staniciach. Páter Pavol trpel v závere života na cukrovku, ktorá sa aj stala príčinou gangrény a amputácie nohy. Zomiera 10. augusta 1978 v pretórijskej nemocnici. V posledných dňoch života mu spoločnosť robil istý český prisťahovalec, ktorý poslal správu o jeho smrti slovenským jezuitom do Kanady.
Životopis P. Pavla Bajana je tak pútavý, že inšpiroval aj historika Františka Vnuka, aby z jeho korešpondencie napísal o ňom osobitnú publikáciu. Jeho kniha: Slovenský misionár v Afrike (1988), ktorá vyšla vo vydavateľstve Dobrá kniha, sa viac ráz stala podnetom pre nové články o afrických misiách. V Afrike bolo veľa slovenských misionárov a vykonali veľké dielo, ale až Pavol Bajan docenil silu písaného slova, vďaka ktorému preniesol africký život medzi kresťanské spoločenstva vo vyspelom svete.
TK KBS informoval František Sočufka SJ
Zdroj životopisu: Slovenský misionár v Afrike (1988) a archív slovenského vysielania VR vo Vatikáne
