Tradične moderná Cirkev

Vízia používania elektronických služieb v Katolíckej cirkvi na Slovensku

Vážené dámy a páni!

Keď som pracoval pred ôsmymi rokmi ako kaplán v Kežmarku, čiže ako kňaz, ktorý pomáha svojmu nadriadenému, ktorým bol farár, často sme sa v kancelárii stretávali s ľuďmi, ktorí žiadali rôzne dokumenty. Predovšetkým krstný list je dokumentom, ktorý je v Katolíckej cirkvi nevyhnutný pri vykonávaní všetkých podstatných náboženských úkonov, najmä pri vysluhovaní sviatostí. A tak na faru prichádzali mnohí ľudia, aby tento dokument získali. Neraz sa stávalo, že prichádzali zďaleka. Z jednej strany sme si veľmi vážili, že boli ochotní vziať si hoci aj dovolenku, aby prišli a tak sprostredkovali sebe alebo svojim deťom veľké duchovné dobro. Na strane druhej mi bolo ľúto, že im nevieme pomôcť iným spôsobom.

Cirkev – to je pojem, ktorý zahŕňa charizmu aj inštitucionálny rozmer. Nakoľko je ohlasovateľkou nemenných hodnôt, posolstvo, ktoré hlása, zostáva nemenné. No spôsob je dynamický, mení sa v konfrontácii s prostredím. Aby bola Cirkev stále rovnaká, musí sa stále meniť. Prvoradým poslaním Cirkvi je ohlasovať evanjelium – radostnú zvesť, na to ju Ježiš Kristus ustanovil. Ohlasovanie je úloha pre všetkých členov Cirkvi, tých, ktorí sú súčasťou jej hierarchie no aj tých, ktorí sa nestali kňazmi alebo biskupmi alebo nenosia rehoľný odev. Inštitucionálny rozmer Cirkvi existuje vo funkcii k ohlasovaniu dobrej zvesti. Jednou z oblastí, ktoré charakterizujú inštitucionálny rozmer Cirkvi sú administratívne procesy, nevyhnutné na vytvorenie prostredia pre ohlasovanie, teda pre jej charizmatický rozmer. Tento druhý treba neustále podporovať a ten inštitucionálny stále viac zušľachťovať, aby čím vernejšie odpovedal na potreby ohlasovania.

Katolícka cirkev čelí v súčasnosti mnohým výzvam. Z kultúrno – civilizačného hľadiska je najväčšou z nich sekularizácia, ktorá vo svojich extrémnych podobách robí z náboženstva len súkromnú záležitosť a nemá nijako ovplyvňovať život spoločnosti. Človek je tvorom náboženským a my sme hlboko presvedčení, že náboženské argumenty patria do verejnej diskusie. Veľkými výzvami sú kultúrno – spoločenské zmeny, ktoré výrazne ovplyvňujú život vo farnostiach. V čase globalizácie už niet izolovaného miesta, všetci máme takmer v rovnakom čase prístup k tým istým informáciám. Aj starostlivosť o veriacich, ktorú nazývame pastoráciou, čelí novým a novým otázkam. Ako katechizovať deti a mládež, ktoré v rodinách nedostávajú náboženskú výchovu? Ako pomáhať snúbencom, aby sa dobre pripravili na sviatosť manželstva? Čo môžeme spraviť pre rodiny, ktoré sú v kríze? Ako uľahčiť život starším ľuďom? Jedným z najdôležitejších faktorov, ktorý podmieňuje našu situáciu a často ju neuľahčuje, je migrácia. Mládež cestuje do škôl, mnohí mladí ľudia, ba aj ich rodičia za prácou. Keď cestujem v piatok z Bratislavy a vraciam sa v nedeľu popoludní, mám pocit, že som na jednosmernej ceste. Avšak rozšírená migrácia prináša nielen výhody v podobe lepšie platenej práce, alebo nadobudnutého vzdelania. Pobyt mimo domova nerozširuje len kultúrne obzory a vlastné skúsenosti. Migrácia je často spojená so samotou, so životom v neznámom prostredí, kde poznáte len málokoho a musíte zostať ostražití. Migrácia môže spôsobiť aj duchovné i ľudské odtrhnutie sa od vlastných koreňov.

Odpoveďou Katolíckej cirkvi na súčasné výzvy je reflexia nad troma slovami: komunikácia, služba a komunita. Cirkev je veľkým spoločenstvom a my, jej členovia veríme, že nie je len ľudskou inštitúciou, ale rovnako aj dielom samého Boha, ktorý je v nej stále prítomný a ju vedie. Cirkev disponuje kostolmi a farnosťami na celom Slovensku. Toto sú miesta, kde je vítaný každý človek, ktorý sa chce nielen modliť a prijímať sviatosti, ale rovnako hľadá aj ľudské a duchovné zázemie. Napríklad v mnohých bratislavských farnostiach fungujú živé spoločenstvá, kde veriaci ľudia z celého Slovenska nachádzajú svoj druhý domov. A rovnako sa stávajú miestom nových priateľstiev, ktoré neraz prerastú do lásky a túžby uzavrieť sviatostné manželstvo. Farnosť je ideálnym miestom, kde človek môže v spoločenstve rovesníkov prehĺbiť vzťah k Bohu a ľuďom, byť evanjelizovaný a katechizovaný, prijímať osobitné znaky Božej lásky, ktoré v Katolíckej cirkvi nazývame sviatosťami. Komunikácia, služba a komunita – na týchto troch slovách stojí farský život. Chceme slúžiť, lebo služba je pre nás dôležitá. Chceme lepšie komunikovať, lebo len tak môžeme odovzdávať posolstvo evanjelia. A prostredníctvom služby a komunikácie chceme vytvárať komunitu, ktorá sprostredkúva svojim členom nadprirodzené dobrá, najmä večný život. Dovoľte mi, aby som v krátkosti povedal k tomuto posolstvu niekoľko slov.

Komunikácia

Celé dejiny Božieho pôsobenia vo svete, tak ako ich opisuje Biblia, nám hovoria, že komunikácia nikdy nebola len o informáciách, ale najmä o vzťahoch. Keď sa Boh zjavil praotcovi Abrahámovi a dal mu dve prisľúbenia, ktorým Abrahám uveril, tak ho vlastne presvedčil svojim prístupom a svojou láskou, že je pravým Bohom, ktorého hodno nasledovať. A Abrahám tomu uveril. Od tých čias Boh dával neustále poznať seba samého, odovzdával sa človeku tak, ako sa môže odovzdať osoba osobe. Keď prišiel na tento svet Ježiš, o ktorom my kresťania, veríme, že je Božím Synom, zjavil nám v plnosti, kto je vlastne Boh.

Keď sa teda v dejinách zjavil Boh človeku, tak to spravil preto, aby ho priviedol do plného spoločenstva s ním a tak mu odhalil pravý zmysel jeho života. Uvedomujeme si, aké je to pre nás dôležité, lebo napriek našim schopnostiam a talentom sme smrteľní a nie sme pánmi našich životov. Od Ježišovho príchodu jeho nasledovníci zhromaždení v Cirkvi vždy chápali, že komunikácia nie je len o informácii, ale najmä o vzťahu, ktorý prináša nadprirodzené dobrá. Súčasný pápež Benedikt XVI. vo svojej knihe Ježiš Nazaretský v závere prvej časti si kladie otázku, čo nám Ježiš vlastne priniesol. A odpovedá veľmi jednoducho, ale zároveň hlboko pravdivo. Ježiš nám priniesol Boha. I my, keď v Cirkvi komunikujeme medzi sebou, máme ambíciu a vynakladáme úsilie, aby sme sebe i všetkým ľuďom dobrej vôle sprostredkovali to isté.

Služba

A Cirkev to vždy aj tak robila. Toto úsilie komunikovať sa už stáročia prejavovalo prostredníctvom výnimočnej služby. Tou službou, nebola len charita, starostlivosť o chorých či chudobných alebo vzdelávanie. Cirkev jedinečným spôsobom pomáhala spoločnosti vybudovať a udržiavať základnú informačnú a komunikačnú infraštruktúru. Prejavovalo sa to najmä v dvoch oblastiach. Z dejín vieme, že až do 19. storočia bola Cirkev jedinou inštitúciou, ktorá disponovala evidenciou obyvateľstva prostredníctvom krstnej, sobášnej a pohrebnej matriky. A tak to robíme dodnes. Pohľad do archívov ukazuje, s akou dôslednosťou a presnosťou sa tieto práce vykonávali. Cirkevné matriky sú i dnes jedinečným zdrojom informácii o našej vlastnej minulosti. Tou druhou oblasťou bolo ukladanie a overovanie významných listín a dokumentov. Môžeme povedať, že Katolícka cirkev už v rannom stredoveku na území Slovenska disponovala bodmi, ktoré môžeme nazvať kontaktnými miestami. Išlo o sídla biskupstiev alebo prepošstiev. Prepošstvá boli cirkevnými administratívnymi celkami, ktoré sa zriaďovali v diecézach s veľkou rozlohou a disponovali rozsiahlymi právomocami pri riadení Cirkvi. V stredovekom Uhorsku boli tieto hodnoverné miesta (lat. loca credibilia) verejné právnické inštitúcie. Ich vznik sa datuje do 11. storočia, ale formálne boli ustanovené Zlatou bulou Ondreja II. z roku 1231. Vlastnili jedinečnú pečať a na základe príkazu cirkevnej alebo svetskej vrchnosti, na požiadanie stránok vykonávali splnomocnenie alebo inú úradnú činnosť platnú v oblasti civilného práva. Po roku 1351 na základe rozhodnutia kráľa Ľudovíta I. Veľkého z Anjou boli na dnešnom území Slovenska hodnovernými miestami len tri inštitúcie: Bratislavská kapitula s pôsobnosťou pre územie súčasného západného Slovenska a severozápadného Maďarska, Nitrianska kapitula s pôsobnosťou pre časť západného Slovenska a stredné Slovensko a Spišská kapitula pre severné a východné Slovensko. Neskôr sa hodnovernými miestami stali aj niektoré rehoľné domy, tzv. konventy. K povinnostiam hodnoverných miest patrila starostlivosť o im zverené písomnosti, vyhotovovanie a vydávanie overených odpisov dokumentov. Kapituly vykonávali prácu hodnoverných miest až do prijatia zákona o kráľovských verejných notárstvach v roku 1874, ktorý spôsobil ich zánik. Ich archívy obsahujú veľmi cenný písomný materiál k dejinám Slovenska. Treba zdôrazniť, že hodnoverné miesta boli zvláštnosťou stredovekého Uhorska a nemali obdobu v žiadnom inom európskom štáte.

Komunita

Služba, ktorá má slúžiť našim veriacim, nie je samoúčelná, ale je súčasťou komunikácie, ktorá napomáha vytvoriť komunitu. I keď využívame moderné technológie, projektom Ecclesia nesledujeme len zrýchlenie komunikácie a primárne ho nerobíme ani kvôli zlepšeniu obehu dokumentov.

Našou hlavnou motiváciou je spraviť všetko, aby sme našim veriacim sprostredkovali nadprirodzené dobrá, ktorým je Boh sám. Nejde nám o krstný list, ale o krst, ktorý je z pohľadu kresťana nevyhnutnou podmienkou k spáse a bez ktorého nie je možné prijať žiadne ďalšie sviatosti. Nejde nám o samotný doklad o sobáši, ale o sviatosť manželstva, ktorá je základom stabilnej rodiny a Božím prostriedkom k naplneniu života.

Na záver

Keď dnes predstavujem projekt Ecclesia, prichádzam s výbornou správou, ktorá hovorí, že sme v rámci pilotného projektu medzi dvoma najväčšími biskupstvami – Bratislavskou a Košickou arcidiecézou naštartovali proces, vďaka ktorému spojíme východ so západom. Realizáciou tohto projektu dosiahneme dva dôležité ciele: umožníme členom Katolíckej cirkvi komfortnejší prístup k vybraným dokumentom, ktoré umožňujú rozvíjanie duchovného i spoločenského života v tomto spoločenstve a vytvoríme vnútornú sieť, ktorá nám umožní efektívnejšie medzi sebou navzájom komunikovať. Našou víziou pri využívaní elektronických služieb je postupne vytvoriť takú infraštruktúru pre elektronickú komunikáciu v Katolíckej cirkvi, aby sa jej súčasťou v blízkom čase stali všetky diecézy a mohli sme veriacim zjednodušiť prístup k vybraným dokumentom.

Projekt Ecclesia chápeme ako veľkú príležitosť k sprostredkovaniu mnohých duchovných dobier. Preto sme do neho vstúpili a z týchto dôvodov ho už v pilotnom projekte realizujeme s nádejou, že v krátkom čase sa k trom diecézam pripoja aj všetky ostatné. Už dvetisíc rokov ohlasujeme radostnú zvesť o veľkom diele, ktoré Boh spravil pre človeka, aby mu pomohol prekonať dve, z ľudského pohľadu, neprekonateľné prekážky: hriech a smrť. V tomto zmysle je Cirkev tradičnou inštitúciou a takou aj zostane. Ale rovnako je moderná, lebo je vždy pripravená využiť moderné prostriedky, ktoré napomáhajú pri sprostredkovaní duchovných dobier. Preto si dovolím povedať, že Katolícka cirkev zostáva tradične modernou inštitúciou.

Chcem sa na tomto mieste osobitne poďakovať bratislavskému arcibiskupovi, Mons. Stanislavovi Zvolenskému a košickému arcibiskupovi, Mons. Bernardovi Boberovi za otvorenosť a dôveru vstúpiť do tohto projektu. Ďakujem firme Novell, osobitne pánovi Máriovi Minarovskému, za dlhoročnú prípravu a veľkú osobnú angažovanosť pri jeho tvorbe a realizácii. A v neposlednej rade moje poďakovanie patrí vedeniu ITAPY a Vám, vážené dámy a páni, za neopakovateľnú príležitosť vysvetliť Vám filozofiu projektu Ecclesia, ktorý sa stáva vstupnou bránou pre naplnenie vízie používania elektronických služieb v Katolíckej cirkvi na Slovensku.

Ďakujem Vám za pozornosť.

Anton Ziolkovský

AUDIO je možné nájsť :TU:

( TK KBS, az; ml ) 20121024036   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]