ŠTVRTOK 19. októbra

Práce v malých jazykových skupinách – vo štvrtok popoludní – tzv. sesie, mali rôznu formu či metodológiu. Niektoré postupovali viac schematicky, iné viac diskusne, ale ich spoločným cieľom bolo prísť k rovnakému výsledku: k odpovedi na otázku, ako priniesť nádej do sveta ponoreného v kríze, do sveta akejsi prchavej modernosti, v ktorom je súčasne absencia i túžba po Bohu. Od čoho sa má teda Cirkev odraziť? Na čom stavať? Po prvé na spytovaní svedomia: „Ak sa hovorí o novej evanjelizácii“, skonštatovali biskupi, „možno je to preto, že kresťania niečo stratili, niečo, čo im Cirkev nebola schopná ponúknuť.“ (...) „Okrem toho je potrebné, aby sme – ak chceme evanjelizovať – boli najprv my evanjelizovaní.“ Odtiaľ dôrazný akcent na neutešujúcu prax akéhosi zabúdania na sviatosť pokánia.

Ďalším ústredným bodom bol ekumenický a medzináboženský dialóg. Prvý z nich robí hlásanie evanjelia vierohodným a druhý, najmä ak je založený na hlbokej znalosti Svätého písma a svedectvách života, umožňuje šíriť Božie slovo aj v krajinách, kde je moslimská väčšina.

Nemožno tiež ignorovať hlbokú krízu rodiny, zdôraznili biskupi. Základ evanjelizácie musí byť podporovaný povzbudivým príkladom rodičov ako prvých katechétov svojich detí. Oni majú svojím životom aj zdôrazňovať význam sviatosti manželstva. V tomto svetle sa tu objavuje vzácny priestor a úloha starých rodičov v rodinách, ktorým je navrhované čítanie zo Svätého písma.

Jeden osobitný bod sa zaoberá kresťanskými politikmi. Ak chcú byť verní presvedčeniu, nemôžu sa znížiť ku kompromisom, ale nechať sa viesť svedomím a nemennými hodnotami, zdôrazňujú biskupi. A v tejto súvislosti prichádza pozvanie k propagovaniu sociálnej spravodlivosti a lásky, v nadväznosti na sociálnu náuku Cirkvi, a tiež preto, aby starostlivosť o chudobných bola vierohodným ohlasovaním evanjelia a vytvárala skutočné oázy stretnutia s Bohom.

Na margo médií sa synoda zaoberala stratou zmyslu pre posvätno, v dôsledku čoho je obraz kresťanského života deformovaný. Naopak, ak by boli médiá a moderné technológie používané správnym spôsobom a správne formovanými ľuďmi, komunikačné prostriedky by sa stali spojencami evanjelizácie vďaka rýchlemu a ďalekosiahlemu šírenie odkazu, zrozumiteľného všetkým.

Krátko pred koncom dopoludňajšieho zhromaždenia synodálni otcovia dali slovo niektorým audítorom. Na synode biskupov, ktorá hovorí veľa o laikoch – odznelo v jednom z príspevkov –, laici sa obracajú na kňazov, aby im povedali: „Nájdite odvahu byť sebou samými, neprispôsobujte sa dominantnému mysleniu, predkladajte bez obáv pravdy viery. A my vás budeme nasledovať, pretože sme hladní po tom, čo je nekonečné a pravdivé.“

Diskusia o novej evanjelizácii na Kapitolskom vŕšku

Vo štvrtok ráno sa skupina synodálnych otcov vybrala na rímsky Kapitolský vŕšok (Campidoglio), kde v sále Protomoteca viedli diskusiu o novej evanjelizácii. Iniciatívu podporilo mesto Rím v spolupráci s Vatikánskym rozhlasom, Generálnym sekretariátom synody biskupov a európskym mimovládnym združením Hope. Jej cieľom bolo poukázať na to, že ohlasovať Božie slovo je možné aj v inštitúciách a orgánoch, ktoré zastupujú občanov.

Vzhľadom na ťažké politické, ekonomické a finančné obdobie je však dôležité uvažovať stále nad novými cestami a novými spôsobmi evanjelizovania. Na otázku, odkiaľ pri riešení tohto problému vychádzať, odpovedal Mons. Nikola Eterovič, generálny sekretár synody biskupov: „Z osobného a komunitného svedectva, predovšetkým zo svätého života: keďže sme všetci hriešnici, prvým krokom novej evanjelizácie je obrátenie sa. Druhý vatikánsky koncil zdôraznil, že všetci sme povolaní k svätosti a v Cirkvi máme prostriedky – stačí spomenúť sviatosti –, aby sme nasledovali túto cestu premeny potrebnej k tomu, aby sme sa stali autentickými kresťanmi, a teda agentmi novej evanjelizácie. Ďalej tu dnes máme aj moderné komunikačné prostriedky a radosť z toho, že sme kresťanmi, môžeme prinášať aj ďalším.“

Podľa riaditeľa Tlačového strediska Svätej stolice pátra Federica Lombardiho by Cirkev mohla zastávať miesto v inštitúciách aj prostredníctvom šírenia „solidarity, bratstva, veľkorysosti“, ktoré by umožnili prekonať súčasnú realitu a zamerať ekonomickú, politickú a sociálnu činnosť na budovanie spoločného dobra. „Väčšie spoločné dobro je založené práve na skutočnosti, že sme deťmi jediného Otca, sme bratmi a sestrami na tomto svete,“ uviedol páter Lombardi.

Tlačová konferencia v Aule Jána Pavla II.

Farnosti, úloha laikov a katechétov, ale aj úloha kňazov, a to osobitne v pútnických miestach: o tom sa včera hovorilo počas tlačovej konferencie v Aule Jána Pavla II. v Tlačovom stredisku Svätej stolice. Na otázky novinárov okrem iných odpovedali čínsky kardinál John Tong Hon, predseda delegát na synode, ďalej kardinál Francisco Robles Ortega z Mexika, taktiež predseda delegát, ako aj Mons. Ján Babjak, prešovský gréckokatolícky arcibiskup a metropolita, podpredseda Komisie pre informácie na zhromaždení synody biskupov.

„Na opísanie jediným slovom alebo jediným obrazom toho, čo sa deje na synode, môžem povedať, že Cirkev je v plameňoch Ducha Svätého,“ uviedol Sviatoslav Ševčuk, väčší arcibiskup Kyjeva a Haliče, hlava Synody Ukrajinskej grécko-katolíckej cirkvi. K udržaniu plameňa evanjelizácie je však potrebná aj pomoc laikov a katechétov. A práve nevyhnutnosť venovať pozornosť úlohe katechétov v živote Cirkvi pripomenul kardinál John Tong Hon, biskup Hongkongu (Čína). Ich úloha v súčasnosti však nie je jednoduchá. „Ako môžeme hovoriť o Bohu, o Ježišovi Kristovi, vo svete, ktorý viac neverí a ktorý si nekladie otázku o Bohu, alebo ktorý si kladie túto otázku zle?,“ – uviedol kardinál Laurent Monsengwo Pasinya, kinshaský arcibiskup (Demokratická republika Kongo), podľa ktorého je v tejto súvislosti potrebné nové zanietenie, metódy a vyjadrovanie.

Mons. Ján Babjak, prešovský gréckokatolícky arcibiskup a metropolita, sa venoval téme úlohy kňazov predovšetkým v pútnických miestach, keď povedal: „Do týchto pútnických miest musíme umiestňovať viac pripravených a zrelých kňazov, tých, ktorí milujú Boha, ale tiež tých, ktorí milujú ľudí, ktorí sú povolaní slúžiť najmä prostredníctvom vysluhovania sviatosti zmierenia, počúvania a rozprávania sa o problémoch.“ O vzťahu laikov a farností hovoril väčší arcibiskup Ševčuk: „Farnosť je miestom, kde dnes Cirkev môže pomôcť rodinám odovzdávať kresťanskú vieru novým generáciám, a je to tak preto, že viera môže byť prenášaná iba veriacimi, ktorí ju žijú. Farnosť je miestom stretnutia sa so živým, zmŕtvychvstalým Kristom, prítomným v Cirkvi.“

Zdroje RV CZ / RV SK

( TK KBS, RV SK, RV CZ; ml ) 20121022034   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]