PIATOK 12. októbra

V piatkové predpoludnie sa v rámci synody biskupov konala siedma generálna kongregácia. Po jej ukončení v átriu Auly Pavla VI. obedoval spolu s účastníkmi synody biskupov, predsedami biskupských konferencií a s biskupmi, ktorí sa zúčastnili na Druhom vatikánskom koncile Benedikt XVI. Na obede boli prítomní aj patriarcha Konštantínopolu a arcibiskup Canterbury.

Benedikt XVI. v závere spoločného obeda: Ježiš svet neopúšťa

Svet je často prázdny, bez nádeje a viery, ale Ježiš ho neopúšťa. Naopak, kráča popri ňom v tichosti, aby svet začul jeho prítomnosť. Týmito spontánne vyslovenými slovami sa Benedikt XVI. v piatok prihovoril synodálnym otcom, predsedom biskupských konferencií a koncilovým otcom v závere spoločného obeda konaného v priestoroch Auly Pavla VI. vo Vatikáne. Na obede sa zúčastnili aj ekumenický patriarcha Konštantínopolu Bartolomej I. a canterburský arcibiskup Rowan Williams. Práve k ich prítomnosti Benedikt XVI. povedal: „Pre mňa je toto spoločenstvo znakom, že sme na ceste k jednote, a že v srdci ideme ďalej. Pán nám pomôže, aby sme toto spoločné putovanie vyjadrili aj navonok.“ Ako následne dodal, radosť zo spoločenstva nás posilňuje v službe evanjelizácie.

Pripomenul tiež evanjeliový príbeh o Emauzských učeníkoch, o ktorých povedal, že „sú tak trocha obrazom dnešného agnostického sveta. Ježiš, do ktorého vkladali svoju nádej, bol mŕtvy. Sú obrazom prázdneho sveta, pretože sa zdalo, že Boh neexistuje alebo sa o nás nestará. V takomto presvedčení kráčajú ďalej. Pán tajomne kráča spolu s nimi a pomáha im lepšie pochopiť Božie tajomstvo, jeho prítomnosť v dejinách, jeho tiché putovanie spolu s nami. Nakoniec, keď sa im počúvajúc Pánove slová zapálili srdcia a rozjasnil rozum, počas večere ho spoznávajú a ich srdce začína chápať“. V závere vyjadril túžbu, aby sa aj práve prebiehajúca synoda stala pre nich tým, čím bola pre Emauzských učeníkov spoločná večera s Ježišom.

Popoludnie piateho dňa synody pokračovalo všeobecnou diskusiou s očakávaným príhovorom Vernera Arbera, prezidenta Pápežskej akadémie vied a nositeľa Nobelovej ceny za medicínu v roku 1978. Je zaujímavosťou, že profesor Arber je prvým protestantom, ktorý zastáva takýto post vo významnej inštitúcii Svätej stolice. Vo svojom príspevku sa venoval otázke vzťahov medzi vedou a vierou. Podľa neho veda a viera musia byť pre ľudské poznanie vzájomne doplňujúce sa elementy. Vychádzal z presvedčenia, že veda „doposiaľ nebola schopná nájsť dostatočné odpovede“ na otázky, ktoré si kladie človek, predovšetkým tie, ktoré „presahujú prirodzenú sféru“. Túto úlohu je však schopná zvládnuť náboženská viera.

Na príklade knihy Genezis profesor ukázal, že od počiatku jestvovala zhoda medzi vierou a vedou, pretože Starý zákon logickým postupom predstavuje možné udalosti, ktoré viedli k stvoreniu života. Veľmi úprimným tónom hlasu vyjadril skutočnosť, že „veda doteraz nemá jasné poňatie o základoch života“, teda lepšie povedané o „tzv. stvorení z ničoho“, ktoré naďalej ostáva „predmetom filozofických úvah“. Dotkol sa aj hypotézy existencie života na iných planétach, na ktorú zatiaľ nie je možné odpovedať, pretože chýbajú vedecké dôkazy. K čomu však dnes slúži veda? Podľa Arbera veda otvára priestor novým technologickým aplikáciám, ktoré zlepšujú život a prostredie, v ktorom človek žije, a vytvárajú mu budúcnosť. V tomto pohľade Cirkev, spoločnosť, ekonomika a veda sú pozvané, aby prijali spoluzodpovednosť pri stabilizovaní novej vízie budúcnosti, ktorá zahŕňa dlhodobé výhody pre celé ľudstvo. K dosiahnutiu tohto cieľa je podľa nositeľa Nobelovej ceny nevyhnutné, aby moderná spoločnosť rešpektovala zodpovedné pravidlá správania sa, ktoré sú ľahko prijateľné, ak sú zakorenené v náboženskej viere. Ako dodal na záver, aj Ježiš by podporil uplatňovanie vedy, ktorá slúži pre dobro ľudstva a je v súlade s prírodnými zákonmi.

SOBOTA 13. októbra

V sobotu 13. októbra sa skončil prvý pracovný týždeň synody biskupov venovanej novej evanjelizácii. Na programe dňa bolo pokračovanie všeobecnej diskusie. V dopoludňajšom programe sa synodálni otcovia venovali téme Svätej zeme a podporovaniu sociálnej náuky Cirkvi. Zhodli sa, že nová evanjelizácia musí vychádzať z Jeruzalema, a preto aj púte do Svätej zeme sú príležitosťou k posilneniu viery. Sociálna náuka je podstatným elementom evanjelizácie, pretože ohlasovanie Krista je základným faktorom rozvoja, spravodlivosti a pokoja. Nejde o to, aby sa Cirkev premenila na inštitúciu poskytujúcu sociálne služby, ale o to, aby sa podporovala kultúra solidarity a bratstva. Nasledovať Krista znamená podporovať ľudskú dôstojnosť a hodnoty demokracie.

V sobotné popoludnie sa zhromaždenie biskupov konfrontovalo s témou kresťanov v arabských krajinách nádejne hovoriac o Arabskej jari, ktorá napomáha slobode a pokoju. Už nádejou synody pre Blízky východ v kontexte krajín ako Egypt, Sýria, kde je neopodstatnená agresia proti kresťanom, bola „kresťanská jar“, ktorá prispieva k rozvoju Arabskej jari, demokracie, slobody, spravodlivosti a pokoju ako protikladu ku všetkému násiliu a porušovaniu práv. Tieto činy, ako hovoria biskupi, deformujú tvár umierneného islamu. Preto vyzývajú na podporu medzináboženského dialógu, najmä prostredníctvom svedectva každodenného života. Prízvukujú vytrvalosť vo viere, aby kresťania, napriek dlhodobej katechetickej príprave na krst, nezakladali svoju vieru na emóciách, lebo ak je povrchná, ľahko sa jej vzdávajú. Toto je podľa synody priestor pre mladých: synodálni otcovia vložili do nich dôveru Cirkvi ako do nových agentov evanjelizácie, najmä medzi svojimi rovesníkmi. Z tohto vyplýva všeobecná potreba podporovania rodiny, pravej domácej cirkvi: kto má deti, má nádej; zatiaľ čo Európu s jej poklesom pôrodnosti, ohrozuje vírus strachu z budúcnosti. Pre miestne cirkevné komunity a katechétov synoda nabáda k vytvoreniu lepších pracovných podmienok, možnosti stabilného zamestnania a služby v Cirkvi a k väčšiemu oceneniu ich práce. Biskupi sa zaoberali aj otázkou seminárov, odporúčali ich väčšiu nezávislosť z ekonomického hľadiska, ale aj otázkou rozvedených párov, ktoré sa často cítia nepochopené a vylúčené. Synodálni otcovia ich opakovane uisťujú, že sú vždy v srdci Cirkvi a ich situácia im nie je ľahostajná.

O rodine hovoril okrem iného i predseda Pápežskej rady pre rodinu Mons. Vincenzo Pallia. Upozornil na dnešný rozpad rodiny ako prvoradý spoločenský prolém, ktorý si len málokto uvedomuje. Cirkev v tomto ohľade nemôže mlčať, lebo je v hre samotná stabilita spoločnosti. Emeritný biskup talianskej diecézy Terni tak poukázal na hrdinstvo kresťanských rodín, ktoré, hoci v menšine, žijú v manželskej verjnosti a držia rodinný záväzok. Svetlo ich lásky je potrebné postaviť na svietnik, zdôraznil Mons. Paglia. Rodina by sa znovu mala stať stredom záujmu dnešnej politiky, hospodárstva a kultúry. Avšak i Cirkev by sa ňou mala inšpirovať, pretože jej spoločenstvo dnes vypadá skôr ako inštitúcia. V sebakritike pokračoval tiež Mons. Dominique Rey, biskup francúzskej diecézy Fréjus-Toulon. Všetci pokrstení musia konvertovať, uviedol vo svojom príspevku, najmä však kňazi a biskupi. Nová evanjelizácia totiž nie je slogan alebo katalóg akcií. Na hroziace zadusenie v strnulosti, byrokratizácii a klerikalizmu je nutné reagovať osobným posvätením pastierov. To sa má opierať o koncilové texty a cirkevné magistérium, vyzdvihol francúzsky biskup. V sobotných prednáškach referovalo celkovo 15 prednášajúcich.

Synodálne zhromaždenie v závere sobotného popoludnia načrtlo potrebu prepojenia medzi vierou a láskou, ktoré by mali ísť ruka v ruke; len tak naozaj prvá nebude niečím abstraktným a tá druhá nezostane iba filantropiou.

Zdroje: RV CZ / RV SK

( TK KBS, RV CZ, RV SK; ml ) 20121014006   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]