Vatikán 10. októbra (TK KBS/RV) - Biskupská synoda pokračovala v utorok 9. októbra. Išlo o 3. a 4. generálnu kongregáciu. UTOROK 9. októbra
Druhý deň biskupskej synody o novej evanjelizácii, ktorá prebieha vo Vatikáne, sa začal spoločným apelom za mier v Sýrii. Za prítomnosti Svätého Otca biskupi z celého sveta hovorili tiež o problémoch emigrantov a význame spytovania svedomia samotnej Cirkvi. Popoludní vystúpil kardinál Marc Ouellet, prefekt Kongregácie pre biskupov, s prednáškou o prijatí posynodálnej Apoštolskej exhortácie Verbum Domini, ktorú vydal Benedikt XVI. po synode o Božom slove v roku 2008.
Apel za mier v Sýrii a reakcia patriarchu Damasku
Druhý deň 13. riadneho generálneho zhromaždenia synody biskupov sa začal v utorok 9. októbra ráno modlitbou Liturgie hodín. Aj na tejto 3. generálnej kongregácii bol okrem 259 synodálnych otcov prítomný Benedikt XVI. Synodálni otcovia hneď na úvod vydali apel na pokoj a solidaritu s obeťami konfliktu v Sýrii.
V synodálnej aule sa nachádzal počas druhého dňa aj grécko-melchitský katolícky patriarcha Damasku Gregorio III. Laham. Pre Vatikánsky rozhlas reagoval na apel reagoval: „Rád by som využil situáciu, keď mám možnosť stretnúť sa s tak veľkým počtom ľudí pochádzajúcich zo všetkých kontinentov, aby som predstavil súčasnú tak tragickú situáciu v Sýrii. Sýrska kríza sa netýka len Sýrie, ale celého Blízkeho východu a predovšetkým piatich krajín, ktorých osudy sú navzájom spojené: Sýrie, Libanonu, Jordánska, Palestíny a Izraela. V týchto piatich krajinách sa môže viera prežívať slobodne a problémy týchto krajín, susediacich s Izraelom, a teda viac v kontakte s izraelsko-palestínskym konfliktom, sú veľmi dôležité pre rovnováhu na celom Blízkom východe. K životu týchto krajín patrí aj pokojné spolužitie medzi islamom a kresťanstvom na Blízkom východe a samotná prítomnosť islamu v Európe. To všetko s tým súvisí.“ Kresťanské svedectvá, o ktorých sa tak veľa hovorí aj na synode, sú podľa neho dôležité aj v súvislosti s úlohou Cirkvi pri riešení konfliktu v Sýrii: „Verím, že pre budúcnosť Cirkvi, keď príde ktorákoľvek vláda, akýkoľvek bude jej smer, poslaním veriaceho je zmierovať a zjednocovať: toto bude spásou Cirkvi a jej úlohou a poslaním na Blízkom východe.“
Téma migrantov na zasadnutí biskupskej synody
Potom sa prítomní zamerali na migrantov, ktorí so sebou prinášajú vieru do cieľových krajín a stávajú sa tak skutočnými evanjelizátormi. Preto ich Cirkev bude stále podporovať a ochraňovať pred spoločenskou diskrimináciou, prostredníctvom pomoci ich integrácie bez toho, aby im bola odňatá vlastná identita. Počas ďalších diskusií synoda vyjadrila kritiku do vlastných radov a vyzvala k spytovaniu si svedomia spôsobom, aby sme žili a svedčili o viere. Z toho vyšla nutnosť návratu k sviatosti zmierenia, ktorá sa už v niektorých končinách sveta takmer vytratila, preto ju dnes zhromaždenie nazvalo sviatosťou novej evanjelizácie. V príspevkoch ďalej zaznela výzva k novej pokore Cirkvi, aby sa neuzavrela iba do vnútorných cirkevných debát, ale aby vedela ponúknuť evanjelium v novej optike milosrdnej lásky. Je tiež dôležité zabrániť opakovaniu sa škandálov kňazov a postaviť sa zhoršujúcej sa výchove kňazov. V sále zaznela aj úvaha, že „kľúčovým bodom“ novej evanjelizácie je možno prechod od pasívnej pastorácie, ktorá sa snaží iba konzervovať, k nebojácnej pastorácii, permanentnému poslaniu, ktoré vidí kňazov ako vydávajú svedectvo o dobrej novine s entuziazmom.
V závere vystúpil s príspevkom delegát luterán Simo Peura a Lamar Vest, predseda Americkej biblickej spoločnosti, ktorého reprezentant bol po prvýkrát za 200 rokov trvania tejto inštitúcie prizvaný k takej významnej katolíckej udalosti. Prvý z menovaných hovoril o význame krstu a o misijnej Cirkvi, ktorá má svedčiť o Kristovi šírením spravodlivosti. Lamar Vest potom hovoril o veľkosti a aktuálnosti Biblie, ktorá zostáva napriek premenám času. Predpoludňajšiu časť ukončili jej účastníci modlitbou Anjel Pána.
Vystúpenie kardinála Ouelleta
Popoludňajší program sa začal voľbou členov Komisie pre posolstvo, potom pokračovali diskusné príspevky a večer vystúpil kardinál Marc Ouellet, prefekt Kongregácie pre biskupov, s prezentáciou správy o prijatí posynodálnej Apoštolskej exhortácie Verbum Domini, ktorá bola výsledkom prác 12. riadneho generálneho zhromaždenia synody biskupov z októbra 2008. Predaných bolo viac ako 200-tisíc jej kópii, z toho 60-tisíc v talianskom jazyku. Najväčšie uspokojenie však neponúkajú len čísla hovoriace o distribúcii, ale ako vysvetlil kardinál Ouellet, výsledkom je aj rastúce nadšenie veriacich pre Lectio Divina, ktorého praktizovanie sa udomácňuje v rôznych prostrediach. Diecézy a spoločenstvá ponúkajú vzdelávacie kurzy na podporu tohto spôsobu stretávania sa s Bohom skrze Sväté písmo.
Ďalšími pozitívnymi výsledkami sú aj biblické animácie, najmä vo farnostiach, či akcie zamerané na kontinuálne čítanie Božieho slova. Kardinál tiež pripomenul iniciatívu amerických biskupov, ktorí v reakcii na Verbum Domini pripravili homiletickú príručku pre kňazov a diakonov a zorganizovali Festival kázania. Apoštolskú exhortáciu uvítalo aj vedecké odvetvie, ktoré ju nazvalo „najdôležitejším cirkevným dokumentom o Svätom písme po Druhom vatikánskom koncile“, čo viedlo k väčšej spolupráci medzi kňazmi, teológmi a exegétmi. Veľkú úlohu zohráva aj kristologická a antropologická reflexia apoštolskej exhortácie, ktorá hlása: „človek bol stvorený z Božieho slova a je tak Božím synom v Kristovi“. Medzi teológmi bol pápežský dokument z roku 2008 prijatý s vďakou a označený za "najdôležitejší cirkevný dokument o Písme po II. vatikánskom koncile," uviedol kardinál Ouellet.
Úloha žien v Cirkvi a význam novej evanjelizácie
Popoludní sa biskupi venovali rôznym problematikám vrátane úlohy žien v Cirkvi, ktoré predstavujú dve tretiny z celkového počtu jej členov, no mnohé z nich sa aj v súčasnosti cítia byť diskriminované. Opätovne zamietli možnosť vysviacky žien, nie preto, že by boli menej schopné alebo menej hodné, ale len preto, že kňaz je zástupcom Krista, ktorý prišiel, aby sa stal ženíchom Cirkvi. Rola žien v evanjelizácii je zásadná, a preto by mala byť tiež vyjadrená silnými gestami, pretože "bez šťastných žien, uznaných vo svojej podstate a hrdých príslušnosťou k Cirkvi, nebude možná ani nová evanjelizácia," povedal v synodálnej aule belgický arcibiskup André Léonard.
Synodálni otcovia rovnako pripomenuli význam novej evanjelizácie v ekologickej oblasti, pretože to znamená úctu k celému stvoreniu a dialóg medzi vierou a kultúrou. Veľkú úlohu v novej evanjelizácií zohrávajú práve farnosti, ktoré by nemali byť iba centrami duchovnej služby, ale aj istými tzv. „sieťami“, aby sa spoločenstvá a skupiny veriacich cítili skutočne učeníkmi – misionármi Krista. Veľkou výzvou je pre Cirkev pomoc svetu pochopiť, že kresťanská viera nie je v rozpore s ľudským rozumom. Nabádanie k evanjelizácii vedie aj cez svedectvá viery, ktoré pomáha človekovi priblížiť sa k rôznym životným situáciám. Synodálni otcovia si tak pripomenuli slová zosnulého kardinála Suharda, arcibiskupa Paríža, zakladateľa misií vo Francúzsku: „Nejde o to, donútiť svet vstúpiť do Cirkvi, takej aká je, ale aby sme vytvorili Cirkev schopnú prijať svet taký, aký je.“
Výstava venovaná novej evanjelizácii vo Vatikáne
Nová evanjelizácia; počiatky kresťanskej viery. Toto je hlavná myšlienka výstavy inštalovanej v átriu Auly Pavla VI. vo Vatikáne. Jej kurátorom sú Vatikánske múzeá a cieľom – v kontexte 13. riadneho generálneho zhromaždenia synody biskupov – predstaviť exponáty veľkej historickej a umeleckej hodnoty, pochádzajúce z katakomb, ako aj symbolické obrazy raného kresťanstva. Staroveké kresťanské nálezy ‚sprevádzajú‘ prácu synodálnych otcov a ostatných účastníkov synodálneho zhromaždenia. Ich výber manažovalo rímske múzeum Pio Christiano, kde sú exponáty uchovávané. Je medzi nimi napríklad mramorová socha Dobrého Pastiera z prelomu 3./4. storočia, ďalej čelná strána s reliéfom zo sarkofágu s Dobrým Pastierom a apoštolským kolégiom, tiež z konca 4. storočia pôvodom z Kyriakových či Vavrincových katakômb, fragment sarkofágu s Kristom a evanjelistami na lodi z prvej polovice 4. storočia a ďalší „svedkovia začiatkov evanjelizácie“.
Kardinál Grocholewski o cirkevných vzdelávacích zariadeniach
Na zasadaní synody sa zúčastňuje aj prefekt Kongregácie pre katolícku výchovu kardinál Zenon Grocholewski. Zatiaľ čo množstvo cirkevných vzdelávacích zariadení neustále stúpa, v evanjelizácii ako by bola tendencia opačná. Vatikánsky rozhlas sa preto spýtal kardinála Grocholewského, v čom vidí dôvody malej efektívnosti evanjelizácie prostredníctvom cirkevného školstva:
„Podľa mňa sú tri dôvody: Po prvé: Často budujeme svoju teológiu iba na štúdiu a poznaní, nie na kontakte s Pánom Bohom. Kedysi som čítal posudok na istého kňaza: „Vynikajúci kazateľ, katechéta, ale nie evanjelizátor. Mnoho vie o Pánu Bohu, avšak ťažko povedať, či Pána Boha pozná“. Aby sme totiž poznali Pána Boha, nestačí štúdium, nestačia akademické schopnosti – je potrebný kontakt s Bohom. To je nevyhnutné, aby sme sa stali skutočnými evanjelizátormi v dnešnom svete. Myslím, že keby si všetky cirkevné inštitúcie uvedomovali význam kontaktu s Bohom, bola by ich evanjelizácia úspešnejšia. Po druhé: Hoci o tom hovoria dokumenty II. vatikánskeho koncilu, napríklad Dei Verbum, opakovane na to upozorňoval Svätý Otec a Medzinárodná teologická komisia nedávno vydala dokument na túto tému, teológovia v praxi len veľmi málo nadväzujú v svojej práci na magistérium cirkvi. Boh nevydal naše chápanie Písma svätého a tradície napospas rôznym podivným názorom, ktoré niekedy spôsobujú veľké zmätky, ale dal nám veľký poklad v podobe cirkevnej náuky, magistéria, ktoré pôsobí pod vplyvom Ducha svätého. Mám za to, že k mnohým škodám predovšetkým na poli novej evanjelizácie dochádza práve preto, že sa neberie dostatočne do úvahy význam učenia Cirkvi.
Dokument II. vatikánskeho koncilu Dei Verbum pod číslom 10 hovorí, že Písmo sväté, Tradície a magistérium predstavujú nedeliteľný celok. Myslím, že tento problém si zaslúži hlbšiu reflexiu. Po tretie: hlavnou prekážkou v novej evanjelizácii, v bytí dobrým pastierom a teológom, je bohužiaľ pýcha a jej spojenec, sebaláska, egoizmus. Túžba po originalite, túžba byť veľký a dôležitý často ničí úplne všetko. Veľmi často na to narážam pri svojej práci v Kongregácii pre katolícku výchovu. Takto sa totiž rodia konflikty, nedorozumenia, škandály. A pretože v každom z nás je istá dávka pýchy a egoizmu, mali by sme sa pod Kristovým krížom učiť pokore a pravej láske. Všetko poukazuje na to, že najprv sa musíme obrátiť my sami, prehĺbiť svoj kontakt s Pánom Bohom, aby sme potom mohli obracať iných.“
Zdroje: RV SK / RV CZ
