Miláno 2. júna (RV) - Benedikt XVI. začal svoju pastoračnú návštevu Milána. Prinášame v plnom znení úvodný príhovor z milánskeho námestia. Pán starosta,
vážení občianski predstavitelia, ctihodní bratia v biskupskej a kňazskej službe,
drahí bratia a sestry milánskej arcidiecézy!
Srdečne pozdravujem všetkých vás, ktorí ste sa tu zišli v takom počte, ako aj vás, ktorí sledujete túto udalosť prostredníctvom rádia a televízie. Ďakujem vám za vaše vrúcne prijatie! Ďakujem pánovi starostovi za srdečné privítanie. Úprimne pozdravujem zástupcu vlády, zástupcu regiónu a provincie, ako aj civilných a vojenských inštitúcií a ďakujem za poskytnutú pomoc pri príprave tejto návštevy.
Som veľmi rád, že tu dnes môžem byť medzi vami a ďakujem Bohu, že mi dal príležitosť navštíviť vaše slávne mesto. Moje prvé stretnutie s Milánčanmi sa koná na hlavnom námestí Piazza del Duomo, v srdci Milána, kde stojí jeho významný symbol, milánsky Dóm. Svojimi vežami pozýva hľadieť hore, smerom k Bohu. Takýto pohľad k nebu bol pre Miláno vždy charakteristický a dovolil mu odpovedať na jeho povolanie: byť križovatkou – Mediolanum – pre ľudí a kultúry. Mesto týmto spôsobom vedelo rozumne spájať hrdosť k vlastnej identite so schopnosťou prijímať každý pozitívny príspevok, ktorý mu v priebehu dejín bol ponúknutý. Aj dnes je Miláno povolané znovu objaviť túto svoju pozitívnu úlohu, posla rozvoja a pokoja pre celé Taliansko. Moje srdečné „ďakujem“ osobitne adresujem pastierovi tejto arcidiecézy, kardinálovi Angelovi Scolovi za prijatie a slová, ktorými sa na mňa obrátil v mene diecézneho spoločenstva. Spolu s ním pozdravujem pomocných biskupov a jeho predchodcov, kardinála Dionigi Tettamanziho a kardinála Carla Mariu Martiniho.
Osobitne pozdravujem zástupcov rodín pochádzajúcich z celého sveta, ktoré sa zúčastňujú na 7. svetovom stretnutí. Zvlášť myslím na tých, ktorí potrebujú pomoc a posilu, a ktorých trápia rozličné ťažkosti: osamelých alebo nachádzajúcich sa v ťažkostiach, nezamestnaných, chorých, uväznených alebo tých, ktorým chýba domov, alebo žijú v nedôstojných podmienkach. Nech nikomu z týchto bratov a sestier nechýba spoločný a neustály záujem komunity. V tomto zmysle vítam iniciatívu milánskej diecézy, skrze konkrétne činy pomoci rodinám postihnutým ekonomicko-finančnou krízou a za jej rýchlu aktivitu, spolu s celou cirkvou a talianskou spoločnosťou v pomoci ľuďom postihnutým zemetrasením v regióne Emiglia Romagna. Tí sú v našich srdciach a našich modlitbách a ešte raz pozývam všetkých k veľkodušnej solidárnosti s nimi.
Siedme svetové stretnutie rodín mi ponúka milú príležitosť navštíviť vaše mesto a obnoviť úzke a pevné putá, ktoré spájajú ambroziánsku komunitu s cirkvou Ríma a nástupcom sv. Petra. Ako je známe, sv. Ambróz pochádzal z rímskej rodiny a uchovával vo svojom srdci vždy živé spojenie s večným mestom a cirkvou v Ríme poukazovaním a oslavovaním primátu biskupa, ktorý jej predsedá. V Petrovi – hovorí – „je základ Cirkvi a cirkevnej disciplíny“ (De virginitate, 16, 105); a ešte jedno významné vyhlásenie: „Kde je Peter, tam je Cirkev“ (Explanatio Psalmi 40, 30, 5). Pastoračná múdrosť a Ambrózovo učenie o pravovernej viere a o kresťanskom živote, zanechali nezmazateľnú stopu v univerzálnej cirkvi a osobitne poznačili milánsku cirkev, ktorá nikdy neprestala na to pamätať a zachovávať jeho ducha. Ambroziánska cirkev uchovávajúc svoju výsadu rítu a výrazov vlastných jedinej viere je povolaná, aby žila v plnej katolíckosti jedinej Cirkvi, aby o nej svedčila a obohacovala ju.
Hlboký cirkevný zmysel a úprimná náklonnosť k spoločenstvu s Petrovým nástupcom sú súčasťou bohatstva a identity vašej cirkvi počas celej jej existencie a ukazujú sa žiarivým spôsobom v postavách veľkých pastierov, ktorí ju viedli. Predovšetkým v Karlovi Boromejskom. Synovi vašej zeme. Ako povedal Boží služobník Pavol VI:„On bol ten, kto formoval svedomie a zvyky ľudí“ (Discorso ai Milanesi, 18.3.1968); bol ním predovšetkým tým, že široko, húževnato a pevne aplikoval reformy Tridentského koncilu, prostredníctvom inštitúcií, počnúc seminármi a jeho bezmedznou pastoračnou starostlivosťou, zakorenenou v hlbokom spojení s Bohom, sprevádzanou príkladným životom. Spolu so svätými Ambrózom a Karlom chcem pripomenúť ďalších vynikajúcich pastierov, ktorí svojou svätosťou a cirkevnou náukou obohatili milánsku cirkev. Blahoslavený kardinál Andrea Carlo Ferrari, apoštol katechézy a oratórií, promótor sociálnej obnovy v kresťanskom zmysle. Blahoslavený Alfredo Ildefonso Schuster, „kardinál modlitby“. Neúnavný pastier, ktorý daroval celého seba pre svojich veriacich. Okrem toho chcem spomenúť dvoch milánskych arcibiskupov, ktorí sa stali pápežmi: Achille Ratti, pápež Pius XI., ktorého odhodlanosť viedla až k pozitívnemu vyriešeniu Rímskej otázky a vytvoreniu Mestského štátu Vatikán; a božieho služobníka Giovanniho Battistu Montiniho, Pavla VI. dobrého a múdreho, ktorý svojou skúsenou rukou dokázal viesť k úspešnému zavŕšeniu Druhý vatikánsky koncil. V Ambroziánskej cirkvi dozrelo viacero veľmi význačných duchovných plodov pre našu dobu. Medzi všetkými chcem spomenúť práve v pohľade na rodiny, svätú Giannu Berettu Mollovú, manželku a matku, ženu angažujúcu sa v cirkevnej aj civilnej oblasti, ktorá nechala zažiariť krásu a radosť z viery, nádeje a lásky.
Drahí priatelia, vaše dejiny sú bohaté na kultúru a vieru. Toto bohatstvo ovplyvnilo umenie, hudbu, literatúru, kultúru, priemysel, politiku, šport, iniciatívy spojené so solidaritou Milána a celej arcidiecézy. Teraz je na vás, dedičoch tejto slávnej minulosti a duchovného vlastníctva neoceniteľnej hodnoty, aby ste sa snažili odovzdať budúcim generáciám pochodeň žiarivej tradície. Veľmi dobre viete ako je potrebné zahrnúť do súčasného kultúrneho kontextu kvas evanjelia. Viera v Ježiša Krista, ktorý za nás zomrel a vstal z mŕtvych, žijúceho uprostred nás, musí viesť celý náš život, osobný a komunitný, súkromný a verejný takým spôsobom, aby vytvoril stabilný a autentický „blahobyt“, vychádzajúc z rodiny, ktorú treba znovu vidieť ako základné dedičstvo ľudstva, symbol pravej a stabilnej kultúry, ktorá slúži človeku. Osobitná identita Milána nemá viesť k izolovanosti alebo separácii, uzatvoriac ho do seba samého. Práve naopak, zachovajúc si svoje korene a osobitosť svojich dejín je povolané hľadieť do budúcnosti s nádejou, pestujúc intímne a pobádajúce spojenie so životom celého Talianska a Európy. V jasnom odlíšení úloh a cieľov, Miláno pozitívnym spôsobom „laické“ a Miláno viery sú pozvané k vytváraniu spoločného dobra.
Drahí bratia a sestry, ešte raz ďakujem za vaše prijatie! Zverujem vás do ochrany Panny Márie, aby z najvyššej veže Dómu materinsky bdela dňom i nocou nad týmto mestom. Všetkým vám, ktorých držím vo svojom objatí, udeľujem svoje požehnanie.
Preložil: Jozef Šofranko SJ
