Vatikán 31. mája (RV CZ) - Udalosť, ktorá priťahuje pozornosť svetových médií – zatknutie majordóma pápežského apartmánu Paola Gabrieliho obvineného z neoprávneného držania súkromnej korešpondencie Svätej stolice. Horkosť a zármutok z toho, čo sa v týchto dňoch deje vo Vatikáne, avšak zároveň odhodlanie a dôvera v riešení vzniknutej ťažkej situácie. Aj o týchto témach hovoril pre denník Svätej stolice L´Osservatore Romano arcibiskup Angelo Becciu, substitút štátneho sekretariátu. Zo svojej funkcie, podobnej ministrovi vnútra, je jedným z najbližších spolupracovníkov Svätého Otca. Rozhovor so zástupcom kardinála Bertoneho viedol osobne šéfredaktor denníka prof. Giovanni Maria Vian. Bolo možné reagovať rýchlejšie a komplexnejšie?
„Doteraz sme rešpektovali a naďalej budeme prísne rešpektovať osoby a procedúru, ktorú predpokladajú vatikánske zákony. Akonáhle sme túto záležitosť overili, tlačové stredisko Svätej stolice o nej 25. mája informovalo, hoci to bolo pre všetkých šokujúce a iste správa vyvolala zmätok. Ďalšie vyšetrovanie doteraz prebieha.“
Ako na vás pôsobí Benedikt XVI.?
„Ako niekto, kto prežíva bolesť. Ak zvážime to, čo bolo doteraz objasnené, niekto z jeho blízkosti sa javí ako zodpovedný za - vo všetkých ohľadoch - neospravedlniteľné konanie. Samozrejme u Svätého Otca prevláda milosrdenstvo voči človeku, ktorý sa do niečoho zaplietol. Avšak zostáva naporúdzi surovosť činu, ktorému bol pápež vystavený. V tlači vyšli dokumenty Benedikta XVI., ktoré niekto u neho doma ukradol. Tie spisy nie sú iba osobnou korešpondenciou, ale sú to informácie, úvahy, prejavy svedomia a duševné výlevy, ktoré k pápežovi prichádzali jedine z titulu jeho úradu. Svätý Otec je zvlášť zarmútený aj kvôli prudkosti autorov listov a spisov, ktoré mu boli adresované.“
Môžete sformulovať úsudok o tom, čo sa stalo?
„Považujem zverejnenie odcudzených listov za nemorálny čin neslýchanej vážnosti. Predovšetkým kvôli tomu, že – som nútený to opakovať – sa nejedná iba o narušenie súkromia, na ktoré má každý právo, ktoré je samo o sebe dostatočne vážne. Máme čo do činenia s podlým potupením vzťahu dôvery medzi Benediktom XVI. a tým, kto sa na neho obracia, aj keby to bolo kvôli vyjadreniu námietok, ktoré mu diktuje svedomie. Uvažujme takto: nejde jednoducho o krádež pápežových spisov. Bolo znásilnené svedomie toho, kto sa na neho obracia ako na Kristovho námestníka, a tým bol napadnutý úrad Petrovho nástupcu. V mnohých publikovaných dokumentoch vstupujeme do kontextu, ktorý predpokladá absolútnu dôvernosť. Keď katolík hovorí k rímskemu pontifikovi, môže otvoriť svoje vnútro ako by bol pred Bohom, pretože je mu zaručená bezvýhradná dôvernosť.“
Bola tu snaha ospravedlniť zverejnenie dokumentov na základe meradiel cirkevnej očisty, transparentnosti a reformy.
„So sofizmatmi veľmi ďaleko nedôjdeme. Rodičia ma nie len naučili nekradnúť, ale rovnako nikdy nebrať kradnuté veci od druhých. Sú to zdanlivo jednoduché zásady; pre niekoho možno až príliš jednoduché. Isté však je, že keď ich niekto stratí zo zreteľa, veľmi ľahko zablúdi a privedie do záhuby aj ostatných. Neexistuje obnova, ktorá by pošľapávala morálny zákon a zakladala si na princípe, podľa ktorého účel svätí prostriedky. Navyše tento princíp nie je kresťanský.“
Čo by ste odpovedal tým, ktorí uplatňujú svoje právo na reportážnu žurnalistiku?
„Myslím, že v týchto dňoch by novinári mali okrem spravodajstva o tom, čo sa deje, so sebou trochu eticky trhnúť, zobrať odvahu a zreteľne sa dištancovať od iniciatívy svojho kolegu, ktorú už neváham nazvať trestnou. Trochu intelektuálnej poctivosti a úcta k najelementárnejšej profesionálnej etike by svetu informácií iste neuškodila.“
Podľa niektorých komentárov zverejnených dokumentov poukazujú na kalný svet vnútri cirkvi a najmä Svätej stolice.
„Niektoré z tých článkov podľa môjho zdania stavajú na pretvárke. Na jednej strane napadajú absolutizmus a monarchizmus centrálnej cirkevnej vlády, na druhej strane ich pohoršuje, keď niekto v liste pápežovi vyjadrí svoje názory alebo sa sťažuje na organizáciu tejto vlády. Mnohé z publikovaných dokumentov nesvedčia o bojoch a pomstách, ale o slobode myslenia, ktorej nedostatok je cirkvi tak často vytýkaný. Nie sme skrátka múmie a rôzne uhly pohľadu a dokonca aj rozporuplné hodnotenia sú úplne normálne. Pokiaľ má niekto dojem, že mu nebolo správne porozumené, má plné právo obrátiť sa na Svätého Otca. Čo je na tom škandálne? Poslušnosť neznamená vzdať sa vlastného úsudku, ale úprimne a až do hĺbky prejaviť vlastný názor a potom sa prispôsobiť rozhodnutiu svojho predstaveného. A to nie z vypočítavosti, ale kvôli súhlasu s cirkvou, ktorú ustanovil Kristus. To sú základné prvky katolíckeho náhľadu.“
Boje, jedovatosti, podozrievavosť – Vatikán je skutočne taký?
„Nevnímam to tak a mrzí ma, že pohľad na Vatikán je takto deformovaný. Malo by nás to však prinútiť k reflexii a zásadnejšiemu úsiliu o formovanie života podľa evanjelia.“
Čo by ste teda povedali katolíkom a tým, ktorí sa o Cirkev zaujímajú?
„Hovoril som o bolesti Benedikta XVI., ale musím tiež povedať, že pápežovi nechýba vyrovnanosť. Vedie cirkev rozhodne a prezieravo. V Miláne začína Svetové stretnutie rodín – tieto sviatočné dní vyjadrujú radosť z toho, že sme cirkvou. Stotožníme sa s evanjeliovým podobenstvom, ktoré Benedikt XVI. pripomenul pred niekoľkými dňami – víchrica sa oborila na dom, ale ten sa nezrútil. Pán ho drží a neexistuje búrka, ktorá by ho mohla zmiesť.“
Zdroj: L´Osservatore Romano / VR CZ Jana Gruberová
