Benedikt XVI. v liste vyjadruje prianie Svätej stolice o malej zmene v preklade slov premenenia v eucharistickej modlitbe Rímskeho misála. Ide o text: „Toto je kalich mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás i za všetkých na odpustenie hriechov.“ Navrhovaná zmena sa týka latinského „pro multis“, čo by malo byť preložené ako „za mnohých“, nie „za všetkých“. Pri preklade omšových textov do národných jazykov pri liturgickej reforme roku 1970 bol tento výraz preložený ako „za všetkých“ a týka sa to nielen nemeckých liturgických textov, ale aj anglických, španielskych, talianskych, českých, i slovenských, kým francúzsky či poľský misál používa výraz „za mnohých“. Na túto nejednotnosť upozornil za pontifikátu Jána Pavla II. dokument Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí Liturgiam authenticam z roku 2001 a prikláňa sa k doslovnému prekladu „za mnohých“. Biskupi anglicky hovoriacich oblastí navrhovanú zmenu už zohľadnili v novom vydaní Rímskeho misála minulého roku. Podobne urobili biskupi Maďarska či Španielska. Nemecká biskupská konferencia, ktorá aktuálne pripravuje vydanie Kancionála (Gotteslob), takisto hodlá publikovať nový preklad omšových textov s touto navrhovanou zmenou. A práve v súvislosti s týmto Svätý Otec v spomenutom liste nemeckým biskupom jasne vysvetľuje dôvody tejto zmeny, ktorá by mohla – ako podotkol – vyvolať medzi ľuďmi znepokojenie. Preto Svätý Otec odporúča, aby vydaniu nových textov predchádzala katechéza. Zmena v preklade tohto výrazu samozrejme nič nemení na vierouke Cirkvi, ale je výrazom väčšej vernosti textom Svätého písma. List Benedikta XVI. zo 14. apríla bol zverejnený na internetových stránkach Konferencie biskupov Nemecka i Rakúska a bol prijatý veľmi pozitívne. Predseda nemeckej konferencie biskupov arcibiskup Robert Zollitsch povedal, že pre nich je tento list dôležitým impulzom k rýchlemu vydaniu nového prekladu Rímskeho misála.

Prejdime teraz k spomenutej katechéze, navrhnutej Svätým Otcom v liste:

V katechéze musí byť celkom krátko odôvodnené, prečo bolo pri preklade misála po koncile slovo „mnohí“ nahradené slovom „všetci“: aby bola jednoznačne vyjadrená univerzalita Kristovej spásy v zmysle, ako ju zamýšľal Ježiš. Potom sa však hneď vyskytne otázka: Ak Ježiš zomrel za všetkých, prečo potom pri poslednej večeri povedal „za mnohých“? Tu musí byť najskôr ešte doplnené, že Ježiš podľa Marka a Matúša povedal „za mnohých", avšak podľa Lukáša a Pavla „za vás". Tým sa zdanlivo kruh ešte viac zužuje. Ale práve odtiaľto sa môže dospieť k riešeniu. Apoštoli vedia, že Ježišovo poslanie presahuje ich samých a ich okruh, lebo on prišiel, aby „zhromaždil v jedno rozptýlené Božie deti ". Ono „za vás" však z Ježišovho poslania robí niečo úplne konkrétne pre prítomných. Nie sú nejakými anonymnými prvkami obrovského celku, ale každý jednotlivo vie, že Pán zomrel práve za neho, za nich. „Za vás" zasahuje do minulosti i do prítomnosti – som tu spomenutý ja, úplne osobne, my, tu zhromaždení, ktorých Ježiš pozná a miluje. Preto ono „za vás" nie je zúžením, ale konkretizáciou, ktorá platí pre každé spoločenstvo sláviace Eucharistiu, ktorá ich zjednocuje s Ježišovou láskou. Rímsky kánon obidve biblické verzie spája a v preto hovorí: za vás a za mnohých. Táto formulácia bola potom prebraná pri liturgickej reforme pre všetky eucharistické modlitby.

Teraz ešte raz: Prečo „za mnohých"? Nezomrel snáď Pán za všetkých? To, že Ježiš Kristus ako vtelený Syn Boží je človekom pre všetkých ľudí, novým Adamom, patrí k základným istotám našej viery. Chcel by som na to poukázať na troch úryvkoch Písma: Boh vydal svojho Syna „za nás za všetkých", znie formulácia sv. Pavla v Liste Rimanom (Rim 8,32). „Jeden zomrel za všetkých", hovorí v Druhom liste Korinťanom o Ježišovej smrti (2 Kor 5,14). Ježiš „vydal seba samého ako výkupné za všetkých", stojí v prvom liste Timotejovi (1 Tim 2,6). Potom je tu však dôvod pýtať sa: Keď je to natoľko zrejmé, prečo potom v eucharistickej modlitbe stojí „za mnohých"? Cirkev túto formuláciu prevzala z textov Nového zákona. Vyslovuje to tak z úcty k Ježišovým slovám, aby mu až do posledného slova zostala verná. Dôvodom formulácie eucharistickej modlitby je teda sama úcta k Ježišovmu slovu. Avšak tu sa pýtame: Prečo to tak Ježiš sám povedal? Vlastný dôvod spočíva v tom, že sa tým Ježiš dal spoznať ako Boží Služobník z 53. kapitoly Izaiáša, predstavil sa ako postava, ktorú ohlasovalo prorokovo slovo. Úcta Cirkvi voči Ježišovmu slovu, a Ježišova vernosť slovu „Písma" - táto dvojitá vernosť je konkrétnym dôvodom pre výraz „za mnohých“.

Teraz môžeme rozpoznať, že dialektika „mnohí“ - „všetci“ má svoj vlastný význam. Pojem „všetci“ sa týka ontologickej roviny – Ježišovo pôsobenie zahŕňa celé ľudstvo, v minulosti, prítomnosti i budúcnosti. Avšak do konkrétneho spoločenstva tých, ktorí slávia Eucharistiu prichádza len „k mnohým“. Pre nás, ktorí môžeme sedieť okolo jeho stola, by to malo znamenať prekvapenie, radosť a vďačnosť, že on povolal mňa, že smiem byť pri ňom a poznať ho. Je to však aj zodpovednosť. Ak som povolaný byť priamo pri jeho stole, aby som počul: Za vás, za mňa trpel, potom mnohí nesú zodpovednosť za všetkých. Spoločenstvo mnohých musí byť svetlom, kvasom. To je povolanie, ktoré sa týka každého osobne. My, ktorých je mnoho, musíme zodpovedne zastupovať celok pri uvedomovaní si svojho poslania. V dnešnej spoločnosti však máme pocit, že nás vôbec nie je mnoho, skôr celkom málo, malá skupinka, z ktorej stále ubúda. Avšak sv. Ján v Zjavení hovorí o veľkom zástupe, ktorý by nikto nespočítal, zo všetkých národov, kmeňov, jazykov (porov. Zjv 7,9). Je nás mnoho a zastupujeme všetkých. Teda oba výrazy „mnohí“ a „všetci“ patria spolu a vzťahujú sa jeden na druhý v zodpovednosti a prísľube.

( TK KBS, RV jak; ml ) 20120501023   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]