Mexiko, 24. marca (RV) - Po 14-hodinovom lete privítali na medzinárodnom letisku v mexickom meste León Benedikta XVI. TK KBS prináša v plnom znení príhovor Svätého Otca na letisko. „Excelencia pán prezident,
Otcovia kardináli, ctihodní bratia v biskupskej a kňazskej službe,
vážené autority,
milovaní obyvatelia Guanajuata a celého Mexika,
som nesmierne rád, že tu môžem byť. Vzdávam vďaky Bohu, že mi doprial realizovať túto túžbu, ktorá bola v mojom srdci už dlhý čas, povzbudiť vo viere Boží ľud tohto veľkého národa, a to na jeho vlastnej pôde. Vzťah mexického obyvateľstva voči Petrovmu nástupcovi je povestný, a ten naňho často pamätá vo svojich modlitbách. Hovorím to na tomto mieste, považovanom za geografický stred krajiny, ktoré túžil navštíviť od svojej prvej cesty, môj ctihodný predchodca, blahoslavený Ján Pavol II. Keďže to nemohol uskutočniť, požehnal ho a zaslal povzbudzujúce posolstvo, keď prelietal nad ním. Teším sa z toho, že dnes môžem dať zaznieť jeho slovám tu na tomto mieste a medzi vami: Som vďačný – písal vo svojom posolstve – veriacim Bajía a Guanajuata za ich lásku k pápežovi a vernosť Pánovi. Nech ich vždy Boh sprevádza (Telegram, 30. január 1979).
S touto vnútornou myšlienkou vám ďakujem, pán prezident, za vrelé prijatie a s úctou pozdravujem vašu manželku a iné autority, ktoré ma poctili svojou prítomnosťou. Osobitný pozdrav venujem Mons. Josému Guadalupe Martínovi Bábagovi, leónskemu arcibiskupovi ako aj Mons. Carlosovi Aguiar Retesovi, tlalnepantlaskému arcibiskupovi a predsedovi Konferencie biskupov Mexika a zároveň Rady biskupských konferencií Latinskej Ameriky. Touto krátkou návštevou túžim podať ruku všetkým Mexičanom a priblížiť sa ku všetkým národom a obyvateľom Latinskej Ameriky, ktorí sú zastúpení mnohými biskupmi práve na tom mieste, kde mohutná socha Krista Kráľa „Cerro del Bubilete“ predstavuje hlboko zakorenenú vieru medzi Mexičanmi, ktorí neprestajne zvolávajú jeho požehnanie na všetky svoje ťažkosti.
V Mexiku a vo väčšine latinskoamerických štátov si pripomínajú 200. výročie nezávislosti práve v týchto rokoch. Už sa uskutočnilo mnoho náboženských slávností, ktorými sa vzdávali vďaky Bohu za túto dôležitú a veľmi významnú skutočnosť. V nich, rovnako ako tomu bolo počas svätej omše v Bazilike sv. Petra v Ríme, na sviatok Guadalupskej Panny Márie, sa vrúcne poukazovalo na Najsvätejšiu Pannu Máriu, ktorá ukázala sladkosť, s akou Pán miluje všetkých a dáva sa všetkým bez rozdielu. Naša nebeská Matka pokračovala v bdení nad vierou svojich synov aj formovaním týchto národov a pokračuje aj dnes napriek novým výzvam, ktorým musia čeliť.
Prichádzam ako pútnik viery, nádeje a lásky. Túžim povzbudiť vo viere veriacich v Krista, upevniť ich v nej a povzbudiť ich k obnove počúvania Božieho slova, k sviatostiam a zosúladeniu života. Takto ho budú môcť zdieľať so všetkými, ako misionári medzi vlastnými bratmi. Budú kvasom spoločnosti prispievajúc pokojným spolunažívaním, založenom na dôstojnosti každej ľudskej osoby, stvorenej Bohom, ktorú žiadna moc nemá právo utláčať, alebo ňou opovrhovať. Táto dôstojnosť sa prejavuje jedinečným spôsobom v základnom práve náboženskej slobody v jej najhlbšom význame a v jej celistvosti.
Ako pútnik nádeje vám hovorím spolu so sv. Pavlom: «aby ste sa nezarmucovali ako ostatní, čo nemajú nádej» (1 Sol 4,13). Viera v Boha ponúka istotu stretnutia sa s ním, prijatia jeho milostí a na tomto sa zakladá nádej toho, kto verí. Vediac to sa veriaci usiluje premeniť aj súčasné štruktúry a smutné udalosti, ktoré sa zdajú byť nezmeniteľné a neprekonateľné, pomáhajúc tak tomu, kto vo svojom živote nevidí ani zmysel ani budúcnosť. Áno, nádej mení konkrétne bytie každého muža a ženy, a to reálnym spôsobom (porov. Spe salvi, 2). Nádej ukazuje na «nové nebo a novú zem» (Zjv 21,11), a už teraz robí hmatateľnými niektoré z ich zábleskov. Okrem toho, keď sa zakorení v niektorom národe, keď sa zdieľa, šíri sa ako svetlo, ktoré rozháňa tmu. Táto krajina, tento kontinent sú povolané, aby žili nádej v Boha s vnútorným presvedčením, premeniac ho na postoj srdca a na konkrétnu snahu kráčať zjednotení k lepšiemu svetu. Ako som už povedal v Ríme "pokračujte bez toho, aby ste sa nechali znechutiť, v rozvoji spoločnosti založenej na budovaní dobra, na víťazstve lásky a rozmachu spravodlivosti" (Homília na sviatok Panny Márie Guadalupskej, Rím, 12. december, 2011).
Spoločne s vierou a nádejou veriaci v Krista spolu s celou Cirkvou žijú a praktizujú milosrdnú lásku, ako základný prvok ich poslania. Milosrdná láska vo svojom pôvodnom význame «je jednoducho odpoveď na to, čo je v danej situácii bezprostredná potreba» (Deus caritas est, 31a), ako pomôcť tým, ktorí trpia hladom, sú bez strechy nad hlavou, chorí, alebo im chýba niečo, čo potrebujú k ich samotnej existencii. Nikto nebude vylúčený kvôli svojmu pôvodu, alebo presvedčeniu z tohto základného poslania Cirkvi, ktorá nevstupuje do akéhosi konkurenčného zápasu s inými súkromnými, alebo verejnými organizáciami. Práve naopak. Dobrovoľne spolupracuje s tými, ktorí sledujú rovnaké ciele. A nárokuje si jedinú vec, konať dobro. A to nezištným a rešpektujúcim spôsobom tým, ktorí to potrebujú, tým, ktorým veľakrát chýba viac dôkaz o skutočnej láske, ako všetko ostatné.
Pán prezident a všetci priatelia: v týchto dňoch budem osobitným spôsobom prosiť Boha a Guadalupskú Pannu Máriu, aby tento národ bol vďačný za prijatú vieru a svoje najlepšie tradície. Osobitne sa budem modliť za tých, ktorí to najviac potrebujú – za trpiacich kvôli starým aj novým zápasom, závisti a rozličným formám násilia. Už viem, že som v krajine, ktorá je hrdá na svoju pohostinnosť a túži, aby sa nikto necítil cudzincom v tejto zemi. Viem to a vedel som to. Ale dnes to vidím a pociťujem hlboko vo svojom srdci. Z hĺbky duše verím, že to pocítia aj mnohí Mexičania, ktorí žijú mimo svojej rodnej vlasti, ale ktorí nikdy nezabudli a neprestali dúfať, že ju uvidia rásť v harmónii a v autentickom integrálnom rozvoji. Ďakujem.“
Preložil: Jozef Šofranko SJ
