Bratislava, 17. marca (TK KBS) – Prvým pomocným biskupom v dejinách Bratislavskej arcidiecézy je Mons. Jozef Haľko. Biskupskú konsekráciu prijal počas dnešnej slávnostnej svätej omše v Katedrále sv. Martina v Bratislave. Prinášame homíliu hlavného svätiteľa Mons. Stanislava Zvolenského. Eminencia, Excelencie, milí bratia a sestry,
keď Svätý Otec Benedikt XVI. v roku 2008 rozhodol o územnej reorganizácii rímskokatolíckych diecéz na Slovensku, svoje rozhodnutie podložil aj týmto dôvodom: „aby biskup [tak] mohol vhodne a účinne vykonávať svoje povinnosti, pretože si to stále viac vyžadujú náboženské, duchovné a morálne potreby a tiež zmeny v spoločnosti a kultúre, ktoré sa dnes dejú“ (porov. Benedikt XVI., dekrét Slovachiae sacrorum Antistites, AAS zv. C (2008), č. 3, str. 125-128).
V tomto zmysle chápeme aj ďalšie láskavé rozhodnutie Svätého Otca Benedikta XVI. v prospech Bratislavskej arcidiecézy, keď vypočul prosbu o pomocného biskupa. Rastie nádej, že služba biskupa na našom území bude ešte vhodnejšia a účinnejšia, ako to vyžadujú náboženské, duchovné a morálne.
V čom spočíva služba biskupa?
V druhom čítaní sme počuli úryvok z listu, ktorý napísal apoštol Pavol z väzenia v Ríme svojmu žiakovi Timotejovi. On sám predtým Timoteja ustanovil za biskupa v Efeze. Počuli sme, ako apoštol Pavol hovorí o službe biskupa ako o Božom dare, ktorý odovzdal Timotejovi vkladaním rúk (porov. 2Tim 1,6), o Božom dare, ktorý spočíva v smelom, láskavom a rozvážnom svedectve (porov. 2Tim 1,7) o evanjeliu, čiže o Ježišovi Kristovi, ktorý premohol smrť a zjavil život a nesmrteľnosť (porov. 2Tim 1,10).
Aj dnešná biskupská vysviacka nadväzuje na neprerušenú reťaz vkladania rúk z generácie na generáciu, ktorou sa odovzdáva Boží dar biskupskej služby. Vkladanie rúk je nevyhnutnou súčasťou aj pri vysviacke diakonov a kňazov.
Svätý Otec Benedikt XVI. v jednej svojej homílii uvažuje nasledovne nad základným gestom odovzdania služby takto: „Vkladaním rúk Boh prevzal vlastníctvo nado mnou slovami: Ty mi teraz patríš. [...] Si pod ochranou mojich rúk. Si pod ochranou môjho srdca. Si pod ochranou mojich prebodnutých dlaní a práve tým sa nachádzaš v hĺbke mojej lásky. Zostaň v mojich rukách a daj mi k dispozícii tvoje ruky. [...] Pán položil na nás svoju ruku. „Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie čo robí jeho Pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca.“ (Jn 15,15). (porov. Benedikt XVI., homília na Zelený štvrtok 2006).
Apoštol Pavol hovorí, že Boží dar biskupskej služby spočíva v duchovnej sile. Duchovná sila je Božia sila, je to sila Božieho Ducha Svätého. Je zrejmé, že všetci ľudia, ktorí majú vzťah k Bohu, ktorí sa stali Božími synmi a dcérami, dostávajú duchovnú silu, dar Ducha Svätého. Boží dar Ducha Svätého pre biskupskú službu predstavuje osobitné poslanie.
Apoštol Pavol osobitné zameranie daru Ducha Svätého pre biskupskú službu charakterizuje, ako Boží dar duchovnej sily odvážne, láskavo a rozvážne svedčiť (porov. 2Tim 1,7) o evanjeliu, čiže o Ježišovi Kristovi, ktorý premohol smrť a zjavil život a nesmrteľnosť (porov. 2Tim 1,10).
Nie je celkom samozrejmé a bez všetkého ľahké, aby človek sám bol presvedčený, že smrť je zničená a jestvuje život a nesmrteľnosť v Ježišovi Kristovi, nie je ľahké a samozrejmé iných ľudí o tom presviedčať.
Zo Svätého Písma Starého zákona je známe, že vyvolený národ ale aj iné súdobé kultúry spájali s pojmom smrti a s ľudskou smrťou obraz väzenia. Kto zomrel, ten sa už nevrátil. Podsvetie si predstavovali ako obrovské tmavé väzenie, v ktorom ako neúprosný tyran vládne smrť. Je to dom bez návratu. Postupom času sa čoraz viac prebúdzal pocit, že ak celá naša pozemská životná púť vedie do takého väzenia, ktoré má iba vchody, ale nemá žiaden východ, potom sme všetci väzňami. Potom je náš svet domom smrti, predsieňou hrozného žalára. Ak má smrť posledné slovo, potom je svet čakárňou na ničotu.
Takto rozumieme aj slová proroka Izaiáša z prvého čítania, ktorý hovorí o Božom duchu, ktorý naplnil proroka, aby oznámil zajatým oslobodenie a väzneným prepustenie (porov. Iz 61,2).
Vkladaním rúk sa udeľuje Boží dar duchovnej sily oznamovať, pripomínať a dosvedčovať svoju vieru v evanjelium, radostné posolstvo, že náš pozemský život nie je väzením smrti, ale Ježiš Kristus je bránou k novému životu a nesmrteľnosti (porov. Jn 10,9).
Ak by sme celkom zjednodušili poslanie biskupa podľa slov apoštola Pavla, ktorý vkladaním rúk odovzdal svojmu nástupcovi efezskému biskupovi Timotejovi Boží duchovný dar, silu Božieho Ducha Svätého, hlásať dobrú správu o víťazstve Ježiša Krista nad smrťou. Jednoducho: Ježiš Kristus vstal zmŕtvych.
Je pravda, že Boží dar biskupskej služby nemôžeme chápať tak, ako keby vysvätený služobník bol uchránený od všetkých ľudských slabostí, omylov, ba aj od hriechu. Sila Božieho Ducha Svätého neručí za všetky skutky vysväteného služobníka tým istým spôsobom. Boží dar biskupskej služby zaručuje istotu účinnosti sviatostí, ktoré poskytuje, ale môže byť veľa iných skutkov, v ktorých ľudský charakter biskupa zanecháva stopy.
Veľkosť Božieho daru a vedomie vlastnej slabosti vedie k potrebe obrátenia, aby vysvätený služobník celým svojím životom zodpovedal svojmu poslaniu, ako to vyjadril svätý Gregor Naziánsky: „Najprv sa treba očistiť, až potom očisťovať [iných]; najprv sa učiť múdrosti, až potom v nej poučovať iných; stať sa svetlom a [potom] osvecovať iných; priblížiť sa k Bohu, a tak k nemu privádzať iných; posvätiť sa a potom posväcovať; viesť za ruku a múdro radiť.“ (Svätý Gregor Naziánsky, Oratio 2, 71; SC 247, 184 (PG 35, 480).
Apoštol Pavol zaväzuje Timoteja, aby Boží dar svojej biskupskej služby v sile Božieho Ducha Svätého v sebe neustále roznecoval. „Pripomínam ti, aby si roznecoval Boží dar“ (2Tim 1,6).
Svätý Ján Zlatoústy komentuje tieto slová takto: Potrebuješ byť horlivý, aby si roznecoval v sebe Boží dar. Ako je potrebné na oheň prikladať drevo, tak aj Boží dar je potrebné neustále oživovať našou horlivosťou. [....] V ľudskom vnútri je to vždy tak: buď sa Boží dar vzmáha, alebo odumiera. Boží dar odumiera, keď sme otupelí a pohodlní, oživuje sa zdržanlivosťou a pozornosťou. Boží dar je v tebe, prispej, aby ešte viac horel, svojou radosťou a ochotou svedčiť.“ (porov. Svätý Ján Zlatoústy, Omelie su 2 Timoteo, 1).
Aj my v dnešný deň s radosťou privítame nového biskupa, s nádejou si želáme, že bude vynikajúcim odvážnym, láskavým a rozvážnym svedkom pravdy o Ježišovi Kristovi, že vstal zmŕtvych, „Resurexit!“, s láskou ďakujeme za tento vzácny Boží dar jeho biskupskej služby.
Želáme mu a prosíme o jeho duchovnú podporu ľudským priateľstvom a modlitbou a odporúčame ho osobitne do ochrany Sedembolestnej Panny Márie, patrónky našej vlasti. Amen.
