Gréckokatolícka cirkev bola v bývalom Československu v rokoch 1950 – 1968 postavená mimo zákon a nemohla verejne pôsobiť. Jej biskupi, kňazi, ale aj mnohí veriaci laici boli prenasledovaní, uväznení, perzekvovaní a vyhnaní do vyhnanstva. Mnohí počas tých rokov zahynuli, ale zostali verní Bohu, Katolíckej cirkvi a svojmu svedomiu. Utrpenie tejto cirkvi sa premietlo aj do zdecimovaného počtu veriacich, ktorých počet však z Božej milosti a kvalitnou pastoračnou službou mnohých kňazov postupom rokov narastá. Svätý Otec Benedikt XVI. novým kánonickým usporiadaním Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku zavŕšil 190-ročnú etapu histórie Prešovskej eparchie, ktorá bola vyčlenená z Mukačevskej eparchie a zriadená 22. septembra 1818 bulou Relata semper pápeža Pia VII. Ale zároveň je to aj potvrdenie viac ako 1100-ročnej histórie gréckokatolíkov na našom území, ktorá sa odvíja od misie sv. slovanských apoštolov Cyrila a Metoda.

Gréckokatolícka cirkev slávi 30. januára sviatok Troch svätých svätiteľov – sv. Bazila Veľkého, sv. Gregora Teológa a sv. Jána Zlatoústeho a práve na tento sviatok, 30. januára 2008, Svätý Otec Benedikt XVI. zriadil Gréckokatolícku metropoliu sui iuris (svojho práva) so sídlom v Prešove. Tvoria ju Prešovská archieparchia, Košická eparchia a Bratislavská eparchia. Za prvého gréckokatolíckeho prešovského arcibiskupa a metropolitu vymenoval v ten istý deň vtedajšieho prešovského eparchu (sídelného biskupa) Mons. Jána Babjaka SJ, ktorý bol za prešovského biskupa vymenovaný pápežom blahoslaveným Jánom Pavlom II. dňa 11. decembra 2002 a na biskupa vysvätený tým istým pápežom 6. januára 2003 v Bazilike sv. Petra v Ríme.

O METROPOLII

Kódex kánonov východných cirkví (KKVC/CCEO) delí jednotlivé východné katolícke cirkvi do štyroch kategórií podľa stupňa úplnosti ich štruktúry. Na najvyššom stupni sú patriarchálne cirkvi, potom cirkvi vrchného arcibiskupstva (napr. Ukrajinská gréckokatolícka cirkev a Rumunská gréckokatolícka cirkev), na treťom mieste sú metropolitné cirkvi sui iuris (svojho práva) a po nich nasledujú iné cirkvi sui iuris. Gréckokatolícka cirkev na Slovensku sa do 30. januára 2008 nachádzala v tejto štvrtej kategórii.

Metropolitná cirkev sui iuris na Slovensku zahŕňa celé územie Slovenska a spája všetkých gréckokatolíkov v našej krajine do jednej Cirkvi, pre ktorú KKVC/CCEO v kánonoch 155 – 173 presne určuje pravidlá vnútorného života, vzťahov, ako aj istej samostatnosti a schopnosti riadiť sa vlastnými zákonmi. Má isté špecifické práva a povinnosti. Právo zriadiť a akokoľvek modifikovať metropolitnú cirkev alebo jej teritórium však prislúcha jedine rímskemu veľkňazovi, ktorý slobodne vymenováva metropolitu. V súčasnosti medzi východnými katolíckymi cirkvami vo svete existujú tri metropolie sui iuris: Prešovská metropolitná cirkev sui iuris, Pittsburghská metropolitná cirkev sui iuris v USA (v súčasnosti má novovymenovaného arcibiskupa a metropolitu) a Etiópska metropolitná cirkev sui iuris v africkej Etiópii a Eritrei. Ostatné metropolie (napr. v Przemyšli v Poľsku alebo tri nové metropolie na Ukrajine) nie sú samostatné metropolie, teda nie sú sui iuris, pretože patria do vyššieho cirkevno-právneho celku – do vrchného arcibiskupstva Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi so sídlom v Kyjeve.

Prešovský arcibiskup a metropolita je na základe svojho úradu hlavy Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku stálym členom Biskupskej synody v Ríme a predsedá Rade hierarchov. Je tiež členom Kongregácie pre východné cirkvi.

Gréckokatolícka cirkev na Slovensku má troch novodobých blahoslavených – mučeníkov komunistického režimu: prešovského biskupa Pavla Petra Gojdiča OSBM, jeho pomocného biskupa ThDr. Vasiľa Hopka a rehoľného kňaza Metoda Dominika Trčku CSsR.

V Prešove sa nachádza Gréckokatolícky kňazský seminár bl. biskupa Pavla Petra Gojdiča. Všetkých bohoslovcov je 87, z toho z Prešovskej archieparchie 67, z Košickej eparchie 19 a z Bratislavskej eparchie 1. Z celkového počtu je v súčasnosti v prešovskom kňazskom seminári 65 bohoslovcov a 22 je v pastoračnom ročníku a na štúdiách v zahraničí.

Súčasťou Prešovskej univerzity je Gréckokatolícka teologická fakulta, na ktorej študujú nielen seminaristi, ale aj laici, a to v niekoľkých študijných programoch. Spolu na fakulte študuje 650 študentov.

V metropolii pôsobí Rád sv. Bazila Veľkého – mužská a ženská vetva, Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa, Kongregácia sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie a kontemplatívne sestry redemptoristky.

RADA HIERARCHOV

V novej metropolii sui iuris začala pôsobiť Rada hierarchov, ktorá sa prvýkrát stretla 1. októbra 2008 a odvtedy sa pravidelne stretáva (doteraz bolo 9 riadnych zasadaní). Jej stanovy boli schválené Svätou stolicou. Jej členmi sú všetci biskupi metropolie, aj emeritný biskup Mons. Ján Hirka. Ide o veľmi dôležitý zákonodarny orgán metropolitnej cirkvi sui iuris. Pomáha metropolitovi pri výkone jeho služby a tak sa skrze jej pôsobenie veľmi viditeľne prejavuje bratské spoločenstvo biskupov a východnej cirkevnej identite blízky princíp synodality. Rada je zákonodarným zborom, ktorý v intenciách KKVC/CCEO pripravuje zákonné normy pre partikulárne právo metropolitnej cirkvi sui iuris, ktoré nadobúdajú platnosť po odobrení Svätou stolicou. Náležite sa stará o pastoračné potreby veriacich, ustanovuje to, čo považuje za potrebné na podporu rastu ich viery a na väčšiu horlivosť spoločnej pastoračnej činnosti, na zlepšenie mravov, na verné zachovávanie vlastného obradu a tiež spoločnej disciplíny.

PREŠOVSKÉ ARCIBISKUPSTVO

Jeho vznik bol súčasťou reorganizácie Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku 30. januára 2008. Prešov je teda sídlom Prešovskej metropolie sui iuris a zároveň sídlom Prešovského arcibiskupstva (Prešovskej archieparchie). Prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ bol do úradu arcibiskupa a metropolitu uvedený prefektom Kongregácie pre východné cirkvi kardinálom Leonardom Sandrim 17. februára 2008 v Prešove. V rámci Konferencie biskupov Slovenska je predsedom Environmentálnej subkomisie.

Prešovská archieparchia zahŕňa územie Prešovského kraja s rozlohou 8 998 km². Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2001 má 122 717 veriacich v 164 farnostiach. Archieparchia je rozčlenená na 13 protopresbyteriátov (dekanátov) – Bardejov, Hrabské, Humenné, Medzilaborce, Poprad, Prešov, Sabinov, Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník, Vranov nad Topľou-Čemerné a Vranov nad Topľou-mesto. V archieparchii celkove pôsobí 292 kňazov. Sú v tom zarátaní aj kňazi, ktorí sú prepožičaní pre službu v iných krajinách alebo vo vojenskom ordinariáte, ako aj na štúdiách. Priamo v archieparchii v aktívnej službe pôsobí 277 kňazov.

Patrónom archieparchie je sv. Ján Krstiteľ a katedrálnym chrámom je Katedrála sv. Jána Krstiteľa v Prešove, v ktorej sú k verejnej úcte vystavené ostatky blahoslavených biskupov-mučeníkov Pavla Petra Gojdiča OSBM a Vasiľa Hopka.

Prešovská archieparchia má zriadené 4 pastoračné centrá, ktoré aktívne pôsobia: Centrum pre mládež v Juskovej Voli, Centrum pre rodiny na Sigorde, Centrum pre Rómov v Čičave a Centrum pre stredoškolskú a vysokoškolskú mládež v Prešove. Najznámejšie a najväčšie pútnické miesta na území Prešovskej archieparchie sú Ľutina, kde sa nachádza aj jediná gréckokatolícka bazilika minor na Slovensku, a Hora Zvir pri Litmanovej.

Emeritným prešovským biskupom je Mons. Ján Hirka (88 rokov, 62 rokov kňazstva, biskupom je 22 rokov). Na čele Prešovskej eparchie stál už od roku 1969 ako ordinár – apoštolský administrátor s právami diecézneho biskupa. V Arcibiskupskej rezidencii žije na odpočinku gréckokatolícky emeritný pomocný pražský biskup Mons. Ján Eugen Kočiš, pochádzajúci z Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku (85 rokov, 61 rokov kňazstva, tajne vysvätený za biskupa v roku 1967 – zverejnené v roku 2004). Najstaršími kňazmi sú o. Nikefor Petraševič (96 rokov, 70 rokov kňazstva), ktorý je na odpočinku v Maďarsku a o. Ján Ličko (92 rokov, 60 rokov kňazstva). Od roku 2003 (od pôsobenia vladyku Jána Babjaka) sa postavilo 17 nových chrámov a 17 nových farských budov a ďalších desať chrámov a desať farských budov je rozostavaných.

KOŠICKÁ EPARCHIA

Svätý Otec Benedikt XVI. 30. januára 2008 povýšil Košický apoštolský exarchát na Košickú eparchiu. Košická gréckokatolícka eparchia teritoriálne zodpovedá územiu Košického kraja a má rozlohu 6 751 km2. Na tomto území žije cca. 85 000 gréckokatolíkov v 93 farnostiach. Eparchia je rozčlenená do siedmich protopresbyterátov: Košice, Michalovce, Sečovce, Sobrance, Spišská Nová Ves, Trebišov, Chlmec-Kapušany. Patrónmi eparchie sú slovanskí apoštolom rovní sv. Cyril a Metod. Chrám Narodenia presvätej Bohorodičky v Košiciach bol pri vzniku Košického exarchátu (1997) povýšený na katedrálu. V roku 2005 bola dokončená a posvätená budova Biskupského úradu s rezidenciou, kde sídli riadiaca štruktúra biskupstva. V nej má sídlo aj cirkevný súd I. inštancie. Od roku 1997 bolo posvätených 15 nových chrámov. Rehoľný Chrám Svätého Ducha v Michalovciach, kde sú uložené ostatky bl. Metoda D. Trčku CSsR, ašpiruje na titul „bazilika minor“. Vladyka Milan, košický eparchiálny biskup doteraz dekretálne ustanovil päť eparchiálnych pútnických miest: Košice, Michalovce, Sečovce, Klokočov a Slovinky.

V Košickej eparchii pôsobí spolu 156 kňazov. Väčšina kňazov je začlenená do riadnej pastorácie vo farnostiach, niektorí sú vyčlenení pre cirkevnú službu v cirkevnom školstve a siedmi kňazi vypomáhajú ako dôchodcovia. V eparchii pôsobia aj rehoľní kňazi z Kongregácie Najsv. Vykupiteľa a Rádu sv. Bazila Veľkého. Najstarším kňazom je o. Gabriel Németh, ktorý má 89 rokov života a 63 rokov kňazstva.

11. januára 1992 pápež Ján Pavol II. vymenoval Milana Chautura CSsR, za titulárneho biskupa kresimenského a pomocného prešovského biskupa. Biskupskú chirotóniu (vysviacku) prijal 29. februára 1992 v Mestskej hale v Prešove z rúk prešovského sídelného biskupa Mons. Jána Hirku. V tom čase bol najmladším biskupom Katolíckej cirkvi. Päť rokov sa ako pomocný prešovský biskup venoval najmä pastorácii mládeže.

Dňa 21. februára 1997 bol preosvietený vladyka Milan Chautur vymenovaný pápežom Jánom Pavlom II. za apoštolského exarchu pre novovytvorený apoštolský exarchát katolíkov byzantského obradu v Košiciach. Jeho pastoračná aktivita sa odvtedy sústreďovala na proces liturgickej a duchovnej obnovy celého exarchátu a na zriadenie nutných článkov riadiacej štruktúry košického exarchátu. Dňa 30. januára 2008 bol vladyka Milan Chautur vymenovaný pápežom Benediktom XVI. za košického eparchu. V rámci Konferencie biskupov Slovenska vedie Radu pre rodinu a Radu pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života. V mesiaci február 2012 si pripomenie dvadsiate výročie svoje biskupskej vysviacky.

BRATISLAVSKÁ EPARCHIA

Súčasťou reorganizácie štruktúry bol aj vznik Bratislavskej eparchie. Sídlom eparchie je hlavné mesto Slovenska – Bratislava, a jej prvým eparchom je vladyka Peter Rusnák, ktorý bol za biskupa konsekrovaný 16. februára 2008 v Prešove (hlavný svätiteľ – kardinál Jozef Tomko); do úradu bol uvedený 9. marca 2008 v Bratislave prešovským arcibiskupom metropolitom Mons. Jánom Babjakom SJ.

Biskup Rusnák je členom Rady hierarchov Gréckokatolíckej metropolie sui iuris na Slovensku ako aj členom Konferencie biskupov Slovenska, v rámci ktorej je predsedom Sociálnej subkomisie a predsedom Rady pre laické a apoštolské hnutia. Biskup Rusnák je v rámci KBS poverený aj koordinovaním aktivít na ochranu nedele na Slovensku.

Bratislavská eparchia bola vyčlenená z pôvodnej Prešovskej eparchie a zahŕňa územie západného a stredného Slovenska s rozlohou 34 296 km2;. Na jej území žije 3 838 985 obyvateľov, z toho cca. 20.000 gréckokatolíkov v 15 farnostiach, predovšetkým v okresných alebo krajských mestách. Eparchia je rozčlenená na štyri protopresbyteráty (dekanáty): Banská Bystrica, Bratislava-Trnava, Nitra-Trenčín a Žilina. Eparchiu tvoria gréckokatolíci v diaspóre, ktorí sa v minulosti – a tento trend migrácie trvá naďalej – prisťahovali z východného Slovenska z dôvodu štúdia, za prácou, rodinou, či z iných dôvodov. Patrónmi eparchie sú apoštoli sv. Peter a Pavol. Katedrálou je Chrám Povýšenia svätého Kríža v Bratislave.

V Bratislavskej eparchii pôsobí celkovo 23 kňazov, z nich 21 kňazov – prevažne v mladšom veku – pracuje aktívne v pastorácii, dvaja kňazi sú na dôchodku. Pastorácia v eparchii – nakoľko ide o diaspóru – má svoj špecifický charakter. Najstarším kňazom eparchie je o. Ján Škoviera, ktorý v uplynulom roku oslávil 97 rokov života a 67 rokov kňazstva.

TK KBS informovali Ľubomír Petrík, Michal Hospodár a Stanislav Gábor

( TK KBS, lp, mh, sg; ml ) 20120129004   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]