Vatikán, 9. decembra (RV) – Svätý Otec vzdal vo štvrtok 8. decembra, pri príležitosti slávnosti Nepoškvrneného počatia Panny Márie, úctu Nepoškvrnenej. Podľa dlhoročnej tradície pápežov tak urobil na Španielskom námestí v Ríme. Pri Mariánskom stĺpe sa spolu s ním zišlo viacero civilných a cirkevných autorít a veľké množstvo veriacich. TK KBS prináša jeho príhovor v plnom znení. Drahí bratia a sestry!
Veľký sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie nás každý rok pozýva, aby sme sa stretli tu, na jednom z najkrajších námestí Ríma, aby sme vzdali úctu tej, ktorá je Kristovou matkou i našou Matkou. Zo srdca pozdravujem všetkých vás tu prítomných, ako aj tých, ktorí sú s nami spojení prostredníctvom rozhlasu a televízie. Ďakujem vám, že ste sem prišli v tak hojnom počte a prijali tak pozvanie k modlitbe.
Na vrchole stĺpa, okolo ktorého sme sa zhromaždili, je znázornená socha Panny Márie, ktorá, čiastočne odkazuje na slová z Apokalypsy, ktoré sme si práve vypočuli. „Potom sa na nebi ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd“ (Zj 12.1). Aký je význam tohto obrazu? Predstavuje v rovnakom čase Božiu Matku a Cirkev.
Predovšetkým „žena“ z Apokalypsy je samotná Mária. Ona sa zjavuje „odetá slnkom“, čo znamená odetá Bohom. Panna Mária je celá obklopená Božím svetlom a žije v Bohu. Tento symbol žiarivého odevu vyjadruje skutočnosť, ktorá sa vzťahuje na celé bytie Márie: ona je „milostiplná“, plná Božej lásky. „Boh je svetlo“, hovorí opäť sv. Ján (1 Jn 1,5). Takže „milostiplná“, „nepoškvrnená“ odráža celou svojou osobou svetlo „slnka“, ktorým je Boh.
Táto žena má pod svojimi nohami mesiac, symbol smrti, smrteľnosti. Maria je plne pridružená k Ježišovi Kristovi, svojmu Synovi, ktorý zvíťazil nad hriechom a smrťou; je bez akéhokoľvek tieňa smrti a celkom naplnená životom. Tak ako smrť už nemá žiadnu moc nad vzkrieseným Ježišom (porovnaj Rim 6,9), pre milosť a osobitné privilégium Všemohúceho Boha, tak aj Mária ju zanechala za sebou, prekonala ju. A toto sa prejavuje v dvoch veľkých tajomstvách jej života: na začiatku bola počatá bez dedičného hriechu, čo je tajomstvo, ktoré dnes oslavujeme; a na sklonku svojho života bola s telom a dušou vzatá do neba, v Božej sláve. Ale tiež celý jej pozemský život bol víťazstvom nad smrťou, pretože sa úplne oddala službe Bohu, v plnom obetovaní seba samej Jemu a blížnym. Preto je Mária sama o sebe hymnom na život: je stvorením, v ktorom sa už uskutočnilo Kristovo slovo: „Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie“ (Jn 10,10).
V Apokalyptickej vízii je ďalšia zvláštnosť: nad hlavou ženy odetej slnkom je „koruna z dvanástich hviezd“. Toto znamenie predstavuje dvanásť kmeňov Izraela a znamená, že Panna Mária je centrom Božieho ľudu, celého spoločenstva svätých. Tento obraz koruny z dvanástich hviezd nás vovádza do druhého veľkého výkladu nebeského znamenia „ženy odetej slnkom“: okrem toho, že predstavuje Božiu Matku, toto znamenie predstavuje i Cirkev, kresťanskú komunitu všetkých čias. Je v požehnanom stave, vo svojom lone nosí Krista, ktorého má priviesť na svet. On predstavuje námahu Cirkvi putujúcej vo svete, ktorá prostredníctvom Božej útechy a v prenasledovaní vo svete prináša ľuďom Krista.
Práve preto, že prináša Ježiša, sa Cirkev stretáva s odporom zúrivého súpera, ktorého znázorňuje Apokalyptická vízia ako „veľkého ohnivého draka“ (Zj 12,3). Tento drak sa márne snažil pohltiť Ježiša - „chlapca, ktorý má železným žezlom panovať nad všetkými národmi“ (12,5) – márne, pretože Ježiš prostredníctvom svojej smrti a zmŕtvychvstania vystúpil k Bohu a zasadol na svoj trón. Preto drak, ktorý bol raz navždy porazený na nebi, obracia svoje útoky proti žene – Cirkvi – v púšti sveta. V každom čase je však Cirkev podporovaná svetlom a silou Boha, ktorý ju živí na púšti chlebom svojho Slova a svätou Eucharistiou. A tak v každom súžení, cez všetky skúšky, ktoré stretáva v priebehu časov a v rôznych častiach sveta, Cirkev trpí prenasledovania, ale je víťazná. A práve týmto spôsobom je kresťanská komunita prítomnosťou a garanciou Božej lásky proti všetkým ideológiám nenávisti a egoizmu.
Jediná nástraha, pred ktorou Cirkev môže a má mať strach, je hriech svojich členov. Zatiaľ čo Mária je nepoškvrnená, nezávislá od každej škvrny hriechu, Cirkev je svätá, ale v tom istom čase poznačená našimi hriechmi. Preto Boží ľud, putujúci v čase, sa obracia na svoju nebeskú Matku a prosí o jej pomoc; prosí, aby sprevádzala pútnikov viery, aby povzbudzovala úsilie kresťanského života a podporila nádej. Potrebujeme to najmä v tomto tak ťažkom období pre Taliansko, pre celú Európu, a pre rôzne časti sveta. Mária, pomáhaj nám vidieť, že za prikrývkou hmly, ktorá akoby opantala celú realitu, je svetlo. Preto i my, osobitne pri tejto príležitosti, neprestávame prosiť so synovskou dôverou o jej pomoc. "O Mária, bez hriechu počatá, pros za nás, ktorí sa k tebe utiekame. „Ora pro nobis, intercede pro nobis ad Dominum Iesum Christum!
Preklad: Peter Dufka SJ
