Vatikán, 4. decembra (RV) – Napriek daždivému počasiu, aké vládlo dnes predpoludním v Ríme, sa na Námestí sv. Petra vo Vatikáne zišlo mnoho veriacich z celého sveta, aby sa spolu s pápežom pomodlili poludňajšiu modlitbu Anjel Pána. Benedikt XVI. sa im ešte pred samotnou modlitbou prihovoril z okna svojej pracovne. TK KBS prináša jeho príhovor v plnom znení. Drahí bratia a sestry!
Dnešnou nedeľou sa začína druhá časť Adventného obdobia. Toto liturgické obdobie dáva do popredia dve postavy, ktoré zohrali výnimočnú úlohu v príprave historického príchodu Pána Ježiša: Panna Mária a Ján Krstiteľ. Práve na toho druhého sa sústredí dnešné Markovo evanjelium. Opisuje osobnosť a poslanie Kristovho predchodcu (porov. Mk 1,2-8). Začínajúc vonkajším aspektom je Ján prezentovaný ako veľmi asketická postava: oblečený do šiat z ťavej srsti, živí sa kobylkami a medom divých včiel, ktoré nachádza v Júdejskej púšti (porov. Mk 1,6). Sám Ježiš ho raz stavia do protikladu s tými, ktorí „bývajú v kráľovských domoch“ a „nosia jemné šaty“ (Mt 11,8). Štýl Jána Krstiteľa by mal pripomínať všetkým veriacim, aby si za charakteristický prvok svojho života zvolili striedmosť, osobitne v čase prípravy na Vianoce, kedy sa Pán – ako by povedal svätý Pavol – „hoci bol bohatý, stal pre vás chudobným, aby ste sa vy jeho chudobou obohatili“ (2 Kor 8,9).
Jánovo poslanie bolo jedinečným povolaním k obráteniu: jeho krst „je spojený s plamennou výzvou k novému spôsobu myslenia a konania, a je predovšetkým spojený s ohlasovaním Božieho súdu“ (Ježiš Nazaretský, I, Milano, 2007, s. 34) a bezprostredným zjavením Mesiáša, definovaného ako toho, ktorý je „mocnejší, ako som ja“ a ktorý„bude krstiť Duchom Svätým“ (Mk 1,7.8). Jánova výzva ide ešte hlbšie ako iba k pozvaniu k striedmosti života: volá k vnútornej zmene počnúc od uznania a vyznania vlastného hriechu. Pri príprave na slávenie Vianoc je dôležité, aby sme sa zahĺbili do vlastného vnútra a urobili si skutočné zhodnotenie svojho života. Nechajme sa ožiariť lúčom svetla, ktoré prichádza z Betlehema, lúčom Toho, ktorý je „väčší“ a stal sa najmenším, je „najsilnejším“ a stal sa najzraniteľnejším.
Všetci štyria evanjelisti opisujú ohlasovanie Jána Krstiteľa odvolávajúc sa na výrok proroka Izaiáša: „Čuj! Ktosi volá: „Na púšti pripravte cestu Pánovi. Vyrovnajte na pustatine chodník nášmu Bohu! (Iz 40,3). Marek pridáva aj citát ďalšieho proroka, Malachiáša, keď hovorí: „Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on ti pripraví cestu. (Mk 1,2; porov. Mal 3,1). Tieto odvolávky na Sväté písmo Starého zákona "hovoria o spásnom zásahu Boha, ktorý vo svojej nevyspytateľnosti prichádza, aby súdil a spasil; jemu treba otvoriť bránu, pripraviť cestu“ (Ježiš Nazaretský, 1.35).
V tomto adventnom čase zverme naše putovanie v ústrety Pánovi, ktorý príde, materskému príhovoru Márie, Panny očakávania, keď sa vo svojich srdciach a životoch pripravujeme na príchod Emanuela, Boha s nami.
Po modlitbe Anjel Pána Svätý Otec ešte pripomenul výročia nasledujúcich dní, ktoré sa týkajú utečencov:
„V nasledujúcich dňoch sa v Ženeve a iných mestá pripomenie 50. výročie založenia Medzinárodnej organizácie pre migráciu, 60. výročie dohovoru o právnom postavení utečencov a 50. výročie dohovoru o obmedzení prípadov bezdomovectva. Pánovi zverujem všetkých, ktorí často násilne musia opustiť svoju krajinu alebo im je odobratá štátna príslušnosť. Zatiaľ čo povzbudzujem k solidárnosti s nimi, modlím sa za všetkých tých, ktorí robia všetko, aby ochránili a pomohli týmto bratom v núdzových situáciách aj vystavovaním sa vážnym ťažkostiam a nebezpečenstvám“.
