Lombardi: Vaša Svätosť, srdečne buďte medzi nami vítaný. Sme zvyčajnou skupinou novinárov, ktorá Vás sprevádza a pripravuje sa na to, aby dala odozvu na Vašu cestu do svetovej tlače. Sme veľmi vďační za to, že už na začiatku máte na nás čas, aby ste nám pomohli správne pochopiť význam tejto cesty; je to výnimočná cesta, pretože idete do svojej domoviny a budete hovoriť svojim rodným jazykom.... V Nemecku je cca. 4000 novinárov, ktorí sa akreditovali na rôzne etapy cesty. Tu v lietadle je nás 68, z ktorých viac než 20 je Nemcov. Teraz Vám položím niekoľko otázok.

Otázka: Svätý Otče, v posledných rokoch vzrástol počet vystúpení z Cirkvi, sčasti tiež kvôli zneužívaniu, ktorého sa dopustili členovia kléru na maloletých. Čo pociťujete v spojitosti s týmto fenoménom? A čo by ste povedali tým, ktorí by chceli opustiť Cirkev?

Benedikt XVI. Rozlišujme najskôr pohnútky tých, ktorí sú šokovaní týmito zločinmi, ktoré sa v poslednej dobe odhalili. Viem pochopiť, že niekto môže povedať vo svetle týchto informácií, predovšetkým, ak sa týkajú blízkych ľudí: „To už nie je moja Cirkev. Cirkev bola pre mňa silou humanizovania a moralizovania. Ak predstavitelia Cirkvi konajú opačne, nemôžem viac s takouto Cirkvou žiť“. To je zvláštna situácia. Vo všeobecnosti sú pohnútky v kontexte sekularizácie našej spoločnosti rozmanité. Zvyčajne sú vystúpenia z Cirkvi posledným krokom v dlhej reťazi odcudzenia od Cirkvi. V tejto súvislosti sa mi zdá dôležité, pýtať sa a uvažovať: „Prečo som v Cirkvi? Som v Cirkvi ako v nejakom športovom klube, kultúrnom spolku atď., kde môžem nachádzať svoje záujmy a odkiaľ môžem vystúpiť, ak už viac nenachádzajú odozvu; alebo je bytie v Cirkvi hlbšou záležitosťou?“ Povedal by som, že je dôležité priznať, že byť v Cirkvi neznamená, zapojiť sa do nejakého spolku, ale značí to byť v Pánovej sieti, ktorý loví dobré a zlé ryby z vôd smrti pre zem života. Môže sa stať, že v tejto sieti som práve blízko zlých rýb a že to pociťujem; ale pravdou ostáva, že tam nie som kvôli tomu alebo onomu, ale som tam, pretože je to Pánova sieť. Je to tak odlišná vec od všetkých ľudských spolkov; sieť, ktorá sa dotýka základu môjho bytia. Keď hovoríme s týmito ľuďmi, myslím si, že musíme prísť na podstatu otázky: Čo je Cirkev? Čo je to odlišujúce? Prečo som v Cirkvi, v ktorej sú škandály a hrozná chudoba ľudskosti? Tak sa obnoví vedomie osobitosti tohto bytia Cirkvi národa zo všetkých národov, ktorý je Božím národom. A tak sa učíme, znášať aj škandály a vzoprieť sa im, práve tým, že sme v tejto veľkej Pánovej sieti.

Lombardi: Nie je to prvýkrát, že demonštrujú skupiny ľudí proti Vášmu príchodu do krajiny. Vzťah Nemecka k Rímu je tradične kritický, sčasti tiež v samotnej katolíckej oblasti. Kontroverzné témy sú už dlho známe: kondóm, eucharistia, celibát. Pred Vašou cestou zaujali tiež poslanci kritický postoj. Ale tiež pred Vašou cestou do Veľkej Británie sa nezdala byť atmosféra priateľská, a potom všetko dobre vyšlo. S akými pocitmi sa vydávate do svojej starej vlasti a obraciate sa na Nemcov?

Benedikt XV.: Najskôr by som chcel povedať, že je bežné, že v slobodnej spoločnosti a v sekularizovanej dobe existujú názory proti návšteve pápeža. Je pravda, že – a ja rešpektujem všetkých – vyjadrujú svoj odpor: To patrí k našej slobode; a musíme vziať na vedomie, že existuje silná sekularizácia a práve tak odmietanie katolicizmu v našej spoločnosti. Pokiaľ sa toto odmietanie deje civilným spôsobom, nemožno voči tomu namietať. Na druhej strane je tiež pravda, že sa od pápeža veľa očakáva a že má veľa priazne. V Nemecku existujú rozličné dimenzie tejto opozície: dávny rozpor medzi germánskou a románskou kultúrou; historické protiklady; okrem toho sme krajinou reformácie, ktorá tieto protiklady ešte posilnila. Ale existuje tiež veľký súhlas s katolíckou vierou a rastúce presvedčenie, že v našej dobe potrebujeme presvedčenia a morálnu silu. V našej dobe potrebujeme Božiu prítomnosť. Tak spolu s odmietaním, ktoré prirodzene nachádzam a ktoré treba rešpektovať, je tu množstvo ľudí, ktorí ma s radosťou očakávajú, ktorí očakávajú oslavu viery a spolužitie a radosť spoznať Boha a spoločne žiť v budúcnosti, kde nás Boh drží za ruku a vedie nás po ceste. Preto prichádzam s radosťou do svojho Nemecka a som šťastný, že môžem priniesť do svojej krajiny Kristovu zvesť.

Lombardi: Posledná otázka. Svätý Otče, v Erfurte navštívite niekdajší konvent reformátora Martina Luthera. Evanjelickí kresťania – a katolíci spojení s nimi v dialógu – pripravujú 500. výročie spomienky na reformáciu. S akým posolstvom a s akými myšlienkami sa pripravujete na toto stretnutie? Má sa tiež Vaša cesta vnímať ako bratské gesto voči odlúčeným bratom a sestrám od Ríma?

Benedikt XVI. Keď som prijal pozvanie na túto cestu, bolo mi jasné, že ekuména s našimi evanjelickými priateľmi musí byť významným a centrálnym bodom tejto cesty. Žijeme v období sekularizmu, ako som už povedal, v ktorom majú kresťania spoločne poslanie, sprítomniť Božiu a Kristovu zvesť, umožniť uveriť a vykročiť vpred s  týmito veľkými myšlienkami, s pravdou. A preto je zídenie sa katolíckych a evanjelických kresťanov základným prvkom našej doby, aj keď nie sme inštitucionálne plne jednotní a aj keď pretrvávajú veľké problémy, problémy v základoch viery v Krista, v Trojjedinosť Boha a v človeka ako Boží obraz. Sme zjednotení; a ukázať to svetu a prehĺbiť túto jednotu, je dôležité v tomto historickom okamihu. Preto som veľmi vďačný našim protestantským priateľom, bratom a sestrám, ktorí umožnili urobiť veľmi dôležitý znak: Stretnutie v kláštore, kde Luther začal svoju teologickú cestu; modlitbu v kostole, kde bol vysvätený za kňaza a spoločné rozprávanie o našej zodpovednosti ako kresťanov v tejto dobe. Veľmi sa teším, že takto sa môže ukázať základná jednota, že sme bratia a sestry a že spoločne pracujeme pre blaho ľudstva, pričom ohlasujeme radostnú zvesť Krista, Boha, ktorý má ľudskú tvár a hovorí s nami.

( TK KBS, ZENIT, ľh; ml ) 20110923028   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]