Príhovor Svätého Otca Benedikta XVI. pri oficiálnom privítaní na zámku Bellevue v Berlíne. TK KBS ho prináša v plnom znení. Pán prezident, dámy a páni, drahí priatelia,
cítim sa veľmi poctený láskavým prijatím, ktoré ste mi pripravili na zámku Bellevue. Osobitne som vďačný vám, pán prezident Wulf, za pozvanie na túto oficiálnu návštevu, na ktorú v Spolkovej republike Nemecko prichádzam ako pápež po tretí raz. Srdečne ďakujem za vaše vľúdne slová na privítanie. Som tiež vďačný predstaviteľom Spolkovej vlády, Bundestagu a Bundesratu a mesta Berlín, ktororí svojou prítomnosťou vyjadrujú svoj postoj k pápežovi ako k nástupcovi apoštola Petra. V neposlednom rade ďakujem trom biskupom, arcibiskupovi Woelkimu z Berlína, biskupovi Wankemu z Erfurtu a arcibiskupovi Zollitschovi z Freiburgu, ako i všetkým tým, ktorí na rôznych cirkevných a verejných úrovniach spolupracovali na príprave tejto cesty do mojej vlasti a prispeli tak k jej úspešnému priebehu.
Pretože je táto cesta oficiálnou návštevou, ktorá posilní dobré vzťahy medzi Spolkovou republikou Nemecko a Svätou stolicou, neprišiel som preto, aby som sledoval politické či ekonomické ciele ako to právom robia iní štátnici, ale preto, aby sa stretol s ľuďmi a hovoril o Bohu.
V spoločnosti a jej rozhodnutiach sa vo vzťahu k náboženstvu prejavuje rastúca indiferencia, otázka pravdy je považovaná skôr za prekážku a prednosť má utilitaristické uvažovanie.
Naše spolužitie však potrebuje záväzný základ, pretože inak bude žiť každý len podľa vlastného individualizmu. Náboženstvo je jedným z týchto základov vydareného spolužitia. "Rovnako ako náboženstvo potrebuje slobodu, tak i sloboda potrebuje náboženstvo." Tieto slová veľkého biskupa a sociálneho reformátora Wilhelma von Kettelera, ktorého 200. výročie narodenia pripadá na tento rok, sú stále aktuálne. (William Emmanuel von Ketteler .. Zozbierané spisy a listy, Mainz, 1977, vol I, 1, str. 18).
Sloboda potrebuje pôvodnú väzbu k vyššej inštancii. Skutočnosť, že existujú hodnoty, ktoré absolútne nie sú ovládateľné, je pravou zárukou našej slobody. Kto cíti zodpovednosť voči pravde a dobru, bude bez váhania súhlasiť s tým, že sloboda sa rozvíja len v zodpovednosti k väčšiemu dobru. Takéto dobro existuje jedine spoločne pre všetkých. Musím sa tak vtedy zaujímať o svojich blížnych. Sloboda nemôže byť žitá bez vzťahu.
V ľudskom spolužití neexistuje sloboda bez solidarity. Čo robím na úkor druhých, nie je sloboda, ale previnenie, ktoré poškodzuje druhých aj mňa samotného. Naozaj sa môžeme realizovať ako slobodná osoba iba vtedz, ak používame svoje ľudské sily tiež k dobru druhých. Platí to nie len pre súkromnú oblasť, ale tiež pre spoločnosť. Podľa princípu subsidiarity musí spoločnosť poskytovať dostatočný priestor pre rozvoj aj tým najmenším štruktúram a súčasne musí byť ich oporou, aby sa raz mohli stať samostatnými.
Tu v zámku Bellevue, ktorý je pomenovaný podľa krásneho výhľadu na breh rieky Sprévy a je situovaný neďaleko od Siegessäule, Bundestagu a Brandeburskej brány, sme práve v strede Berlína, v hlavnom meste Spolkovej republiky Nemecko. Zámok s jeho pohnutými dejinami, rovnako ako mnoho iných budov mesta, je svedectvom nemeckých dejín. Prenikavý pohľad aj do temných stránok minulosti nám umožňuje poučiť sa z nich a prijať podnety pre terajšiu dobu. Spolková republika Nemecko nadobudla svoju dnešnú podobu silou slobody formovanej zodpovednosťou voči Bohu a jedného k druhému. Potrebuje túto dynamiku, zahrňujúcu všetky ľudské oblasti, aby sa v terajšej situácii mohla naďalej rozvíjať. Potrebuje ju svet, ktorý si žiada hlbokú kultúrnu obnovu a potrebuje znovuobjaviť základné hodnoty, na ktorých možno stavať lepšiu budúcnosť (Caritas in veritate, 21).
Dufam, že k tomu budú môcť aspoň trochu prispieť jednotlivé stretnutia počas tejto mojej cesty – tu v Berlíne, v Erfurte, v Eichsfelde a vo Freiburgu. Kiež nám všetkým v týchto dňoch žehná Boh.
Preložil: Milan Glaser (RV CZ)
