Vatikán/Španielsko (20. augusta, RV) – Dnešný program pápeža Benedikta XVI. sa začal o 8.45 presunom z Apoštolskej nunciatúry do parku Jardines del Buon Retiro. Tento park, s rozlohou 118 hektárov, vznikol už v 17. storočí a je pre svoju typicky pokojnú a radostnú atmosféru jedným z najobľúbenejších miest obyvateľov Madridu. Od 14. augusta sa premenil aj na miesto vysluhovania sviatosti zmierenia. 200 prenosných spovedníc, v ktorých spovedajú kňazi z celého sveta v rôznych jazykoch, tu umožňuje tisícom mladým zmieriť sa s Pánom. Sem dnes ráno prišiel aj pápež Benedikt XVI., aby vyslúžil sviatosť zmierenia niekoľkým mladým účastníkom SDM. Zo spovednice v parku sa Svätý Otec premiestnil do madridskej katedrály Santa Mária la Real de la Almudena, ktorá tvorí prednú časť kráľovského paláca. Tu sa o 10.00 hod. začala slávnostná svätá omša pre seminaristov. Liturgii predsedal Benedikt XVI. a spolu s ním koncelebrovali mnohí biskupi a kňazi. Vo svojom príhovore Svätý Otec upriamil pozornosť na úlohu kňaza a dôležitosť obdobia prípravy na túto úlohu. Povedal:
Pán kardinál madridský arcibiskup,
ctihodní bratia biskupi,
drahí kňazi a rehoľníci,
rektori a formátori,
milí seminaristi,
všetci priatelia,
s hlbokou radosťou slávim túto svätú omšu s vami všetkými, ktorí túžite stať sa Kristovými kňazmi pre službu Cirkvi a ľudí a ďakujem vám za milé slová privítania a prijatia. Tento katedrálny chrám Panny Márie, Kráľovnej Almudeny, je dnes ako obrovské večeradlo, v ktorom Pán túžobne slávi svoju Paschu s tými, ktorí túžia raz v jeho mene predsedať tajomstvám spásy. Pri pohľade na vás si opäť uvedomujem, ako Kristus naďalej volá mladých učeníkov za svojich apoštolov, aby zostalo živé poslanie Cirkvi a evanjeliová ponuka svetu. Ako bohoslovci ste na ceste k svätému cieľu – stať sa tými, ktorí pokračujú v poslaní, ktoré dostal Kristus od Otca. Keď vás povolal, nasledovali ste jeho hlas a očarení jeho pohľadom lásky pokračujete na ceste k posvätnému úradu. Upriamte svoje oči naňho, ktorý je prostredníctvom svojho vtelenia najväčším Božím zjavením pre svet a prostredníctvom svojho zmŕtvychvstania zas verne napĺňa svoj prísľub. Vzdávajte mu vďaky za toto gesto lásky, ktoré prechováva ku každému z vás.
Prvé čítanie, ktoré sme počuli, nám ukazuje Krista ako nového a večného kňaza, ktorý z vlastného života urobil úplnú obetu. Responzórium žalmu možno úplne vzťahovať naňho, keď pri príchode na svet sa obracia k Otcovi so slovami: „Hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu“ (porov. Ž 40, 8-9). Snažil sa mu vo všetkom páčiť – v slove a konaní, na cestách či v prijímaní hriešnikov. Jeho život bol službou a jeho obetavosť večným príhovorom, keď sa v mene všetkých postavil pred Otca ako Prvorodený zo všetkých. Autor Listu Hebrejom tvrdí, že takouto obetou navždy zdokonalil nás, ktorí sme boli pozvaní mať účasť na jeho synovstve (porov. 10,14).
Eucharistia, o ktorej ustanovení nám hovorí evanjelium (porov. Lk 22,14-20), je kráľovským vyjadrením tohto bezpodmienečného Ježišovho daru pre všetkých, dokonca aj pre tých, čo ho zrádzali. Obeta jeho tela a krvi za život ľudí a za odpustenie ich hriechov. Krv, znak života, nám bola daná od Boha ako zmluva, aby sme mohli priniesť silu jeho života tam, kde kvôli nášmu hriechu panuje smrť a tak ho zničiť. Kristovo zlomené telo a vyliata krv, teda jeho obetovaná sloboda, sa prostredníctvom eucharistických znakov premenili v nový zdroj vykúpenej ľudskej slobody. V ňom máme prísľub definitívneho vykúpenia a istú nádej budúcich dobier. Cez Krista vieme, že nie sme pútnikmi do priepasti, do ticha ničoty či smrti, ale putujeme do zasľúbenej zeme, k nemu, ktorý je naším cieľom i naším pôvodom. Drahí priatelia, pripravujte sa byť apoštolmi s Kristom a ako Kristus, aby ste ľudí dokázali sprevádzať po ceste a slúžiť im.
Ako prežívať tieto roky prípravy? Predovšetkým to musia roky vnútornej tichosti, vytrvalej modlitby, horlivého štúdia a rozvážneho včlenenia sa do činností a pastoračných štruktúr Cirkvi. Cirkev je spoločenstvom a inštitúciou, rodinou a poslaním, stvorená Kristom prostredníctvom Ducha Svätého, a zároveň aj výsledkom nás, ktorí ju tvoríme našou svätosťou i našimi hriechmi. Takto to chcel Boh, ktorý neodmieta robiť z chudobných a hriešnikov svojich priateľov a nástroje vykúpenia ľudského rodu. Svätosť Cirkvi je predovšetkým názornou svätosťou samotnej osoby Krista, jeho evanjelia a jeho sviatostí, svätosťou tej sily z hora, ktorá ju oživuje a podopiera. Máme byť svätí, aby sme nevytvárali rozpor medzi znamením, ktorým sme a skutočnosťou, ktorú chceme vyjadriť.
Dobre meditujte o tomto tajomstve Cirkvi, prežívajte roky vašej formácie s hlbokou radosťou, s vnímavým a jasným postojom, s postojom radikálnej evanjeliovej radosti, ako aj v láskavom vzťahu s časom a ľuďmi, medzi ktorými žijete. Nikto si nevyberá okolnosti, ani adresátov samotného poslania. Každá doba má svoje problémy, ale Boh dáva v každom čase potrebnú milosť na ich zvládnutie s láskou a realizmom. Preto v každej ťažkej situácii a skúške má kňaz vo všetkých oblastiach prinášať ovocie dobrých skutkov a zachovávať si v srdci vždy živé slová z dňa vysviacky, ktoré ho povzbudzujú stvárňovať život podľa tajomstva Pánovho kríža.
Stotožňovať sa s Kristom, drahí seminaristi, znamená stále viac sa identifikovať s tým, ktorý sa pre nás stal sluhom, kňazom a obeťou. Stotožňovať sa s Ním je v skutočnosti úloha, pre ktorú má každý kňaz obetovať celý svoj život. Vieme, že táto úloha nás prevyšuje a nikdy ju nebudeme môcť úplne dosiahnuť, ale ako hovorí svätý Pavol, bežíme k cieľu s nádejou, že ho dosiahneme (porov. Fil 3,12-14).
Ale Kristus - Veľkňaz je aj dobrým pastierom, ktorý chráni svoje ovce až tak, že dáva za ne svoj život (porov. Jn 10,11). Pri napodobňovaní Pána aj v tomto aspekte má vaše srdce dozrievať v seminári, zostávajúc úplne k dispozícii Učiteľovi. Taká disponibilita je darom Ducha Svätého a inšpiruje k rozhodnutiu žiť v celibáte pre nebeské Kráľovstvo, k odpútaniu sa od pozemských dobier, k jednoduchosti života a úprimnej poslušnosti bez pretvárky.
Proste ho teda, aby vám dal silu napodobňovať ho v jeho láske až do krajnosti, vrátane vzdialených a hriešnikov, žeby sa s vašou pomocou obrátili a vrátili na správnu cestu. Proste ho, aby vás naučil s jednoduchosťou a obetavosťou byť nablízku chorým a chudobným. Prijmite túto výzvu bez komplexov a povrchnosti, dokonca ako významný spôsob realizácie ľudského života v obetavosti a službe, ako svedkovia Bohočloveka, ako poslovia najvyššej hodnosti ľudskej osoby a následne ako jej bezpodmieneční ochrancovia. S pomocou jeho lásky nenechajte sa zastrašiť okolím, ktoré chce vylúčiť Boha a v ktorom moc, majetok, či rozkoš sú často krát hlavnými kritériami ľudskej existencie. Možno vami budú opovrhovať, ako sa zvykne tými, ktorí poukazujú na tie najvyššie ciele, či odhaľujú bôžikov, ktorým sa dnes mnohí klaňajú. Iba vtedy sa život, hlboko zakorenený v Kristovi ukáže naozaj ako niečo nové, silno priťahujúce tých, ktorí skutočne hľadajú Boha, pravdu a spravodlivosť.
Povzbudení vašimi formátormi otvárajte vašu dušu Pánovmu svetlu, aby ste videli, či táto cesta, ktorá si vyžaduje odvahu a vierohodnosť, je vaša a smerujte až ku kňazstvu iba vtedy, ak budete pevne presvedčení, že Boh vás volá stať sa jeho služobníkmi a pevne rozhodnutí zastávať ho poslúchajúc cirkevné nariadenia.
S dôverou sa učte od toho, ktorý seba samého nazval tichým a pokorným srdcom a preto zanechajte každú ľudskú túžbu, aby ste nehľadali sami seba, ale vašim správaním buďte povzbudením pre vašich bratov a
sestry, ako to robil svätý patrón španielskeho sekulárneho kléru – svätý Ján Avilský. Povzbudení jeho príkladom hľaďte najmä na Pannu Máriu, Matku kňazov. Ona bude vedieť stvárňovať vašu dušu podľa vzoru Krista, svojho božského Syna a naučí vás vždy zachovávať dobrá, ktoré On vydobyl na Kalvárii pre spásu sveta. Amen.
Preložil Andrej Klapka
